V obci Uloža sa odborníci snažia nájsť hniezda sršňa ázijského aj pomocou techniky

Doterajší monitoring v Uloži umožnil vytypovať viacero potenciálnych lokalít, v ktorých by sa mohlo hniezdo nachádzať, a v súčasnosti ich priebežne preverujú. „Presunuli sme sa do jednej z včelníc, kde sme odchytávali jedince a zisťovali, ktorým smerom lietajú. Vieme, že asi niekde južne od Ulože máme hľadať hniezdo,“ uviedol Olekšák.

Na rozdiel od sršňa európskeho, ktorý loví samostatne, sršeň ázijský útočí na včelstvá v skupinách, je menší, tmavší, má žltooranžové bruško a svetložlté konce nôh. „Je nebezpečný pre včely, pretože ich vie chytať, keď lietajú, to náš európsky sršeň nevie. Čaká ich pred úľom, je výborný letec a dokáže ich vo veľkej miere eliminovať. Naše včely sa voči nemu evolučne nevedia brániť, pretože sa s ním nestretli,“ vysvetlil Olekšák. Včelu medonosnú pritom oslabí natoľko, že nedokáže prezimovať.

Včelárka Helena Proková, ktorá sa už viac ako päť rokov intenzívne zaoberá správaním sa sršňov ázijských, objasnila, že do Európy sa tento nepôvodný druh dostal v roku 2004 zrejme prostredníctvom medzinárodnej dopravy tovaru. Je zapísaný v zozname inváznych druhov Európskej únie, rozšíril sa na 80 percentách územia Nemecka, evidujú ho vo Švajčiarsku a postupuje ďalej na východ. Výskyty boli potvrdené v Rakúsku, Česku, aj Poľsku či Maďarsku. „Spôsobujú škody tak na ekosystéme, ako aj na ekonomických aktivitách ľudí. Na začiatku sa akoby nič nedeje, niekde je päť – desať hniezd, ale následne to skočí na desiatky, v ďalšom roku sú to už stovky a potom tisíce. V súčasnosti je už okolo 4000 hniezd, kým pred dvoma rokmi to bolo len zhruba 240,“ upozornila Proková. Hniezda sú pritom v začiatkoch na jar veľmi maličké, avšak do jesene môžu dosiahnuť priemer až 80 centimetrov a hmotnosť 15 kilogramov.

Sršne ázijské sú podľa Prokovej nebezpečné aj preto, lebo u nás nemajú prirodzeného nepriateľa, pretože napríklad včelár lesný alebo jazvec zlikvidujú len zanedbateľné percento hniezd. V Ázii jeho populáciu prirodzene reguluje napríklad sršeň mandarínsky. Včelárka dodáva, že mimo hniezda vo voľnej prírode pre človeka nie je nebezpečný a nevšíma si ho. Skutočné riziko predstavuje narušenie hniezda.

Odborníci upozorňujú, že odstraňovanie hniezd je veľmi nebezpečné a musia ho vykonávať len vyškolení odborníci so špeciálnym vybavením. Manažérka pre komunikáciu ŠOP SR Ingrid Károlyová v tejto súvislosti apeluje na obyvateľov, aby v prípade nálezu hniezda alebo jedincov sršňa ázijského to oznámili prostredníctvom systému rýchleho varovania ŠOP SR, mobilnej aplikácie Zastav sršňa alebo e-mailom na adresu srsen@sopsr.sk. „Je potrebné nález odfotografovať, určite sa nepribližovať ani sa nesnažiť hniezdo svojvoľne odstraňovať. Na webe ŠOP v sekcii invázne druhy sú k dispozícii aj odlišovacie znaky. Každá informácia je veľmi dôležitá,“ uzavrela Károlyová.