Môj profil 
Predplatné
V úvode všetkých prítomných privítal Ing. Arch. Vladimír Libant, zakladateľ a predseda spoločnosti Priatelia starobylej Nitry. Porozprával o aktualitách a novinkách v tejto spoločnosti, predstavil bádateľa a autora kníh Oskára Cvengroscha. Následne sa uskutočnila samotná prednáška, v ktorej hlavným „zlatým klincom programu“ bolo tvrdenie prednášajúceho, že Uhri boli Slovania.
Oskár Cvengrosch porozprával o tom, že v našich dejinách je pojem Uhorsko vnímaný ako čosi cudzie. Pripomenul, že ešte v 18. storočí sa však pomenovanie Uhor vzťahovalo na obyvateľstvo Uhorska, hovoriace aj slovenskými nárečiami. Potvrdil, že v poslednom období boli pokusy interpretovať dejiny Uhorska nielen ako dejiny Maďarov, ale ako spoločné dejiny dvoch dominantných „uhorských“ národov – Maďarov a Slovákov. Poukázal na to, že dodnes je platná chybná a nešťastná historická šablóna Uhor – Maďar.
Prízvukoval, že Uhri boli výsostne Slovania, hovorili jazykmi nekompatibilnými s jazykom dnešných Maďarov. Preto je, podľa neho, absolútne vylúčené spájať historických Uhrov so spojením starí Maďari. Tvrdil, že Maďari si dejiny Uhrov bez ostychu privlastnili. Oskár Cvengrosch prezradil, že vo svojej novej knihe Tajné dejiny Slovenov a Uhorska dopĺňa informačnú medzeru v tejto časti dejín a snaží sa odstrániť historické dogmy a ozrejmiť skutočný pôvod Uhrov.
Poznamenal, že kniha prináša prekvapivé a doposiaľ nikde nepublikované objavy, nielen odhaľujúce skutočný pôvod Uhrov, ale aj vyzdvihujúce ich dôležitosť pre etnogenézu dnešných slovanských národov. Vysvetlil pôvod mena Uhor. Poukázal na to, že oficiálna historiografia ho nepozná, ale neoficiálna uvažuje o Uhorsku ako o krajine nachádzajúcej sa „u hor“, rozprestierajúcej sa v panónskej nížine obklopenej horskými hrebeňmi Karpát a svahov Álp. Porozprával o vzácnych historických zdrojoch, kde sa hovorí o histórii Maďarov – „Radziwillskom letopise“ a „Povestiach vremenných let“.
Porovnal samotný názov národnosti Uhor s názvom druhu rýb – úhrom. Poukázal na súvislosti, že Uhri prišli do Európy približne tou istou cestou, akou napredovali úhory. Uhri šli „uhorskou horou“, až prišli k Dnepru. Dneper pramení vo Valdajskej vrchovine, ktorú by na základe opisu bolo možné považovať za spomínanú uhorskú horu. Pri Dnepri nejaký čas zotrvali, odkiaľ sa v bližšie neurčenom čase pustili na juh. Tu prešli cez veľké hory, ktoré taktiež dostali meno uhorské. V tomto prípade už išlo zjavne o severné Karpaty.
Oskár Cvengrosch prízvukoval, že súčasný výskum ľudských génov vyvracia vykonštruované historické schémy. Uviedol tabuľky, z ktorých bolo zrejmé, že mnohé „neslovanské“ národy majú značné množstvo slovanských génov – Maďari, Nemci, severské národy a iní. Poukázal na neugrofínsky pôvod „maďarskej“ mtDNA. Urobil záver, že Maďari sú Európania a v prevažnej miere Slovania. Porozprával o tom, kedy, ako a akými cestami prišli Slovania do Európy a ako potom migrovali a menili sa, ako zo slovanských národov sa neskôr stali „neslovanské“ – Nemci, Maďari, Nóri, Švédi a iní.
Oskár Cvengrosch prezentoval svoju knihu Tajné dejiny Slovenov a Uhorska. Najlepšie našim čitateľom túto knihu predstavíme – a tým aj uzatvoríme tento článok – úryvkom z úvodu knihy Oskára Cvengroscha: „Kniha prináša nový pohľad na už známe historické zdroje, a v súlade s modernou genetikou podáva ich úplne odlišnú interpretáciu. Okrem toho prináša absolútne nové, prekvapivé a doposiaľ nikde nepublikované objavy, ktoré výrazným spôsobom odhaľujú nielen skutočný pôvod a slovanskosť Uhrov, ale vyzdvihujú ich dôležitosť pri budovaní etnogenézy dnešných slovanských národov.
Možno dokonca povedať, že príchod Uhrov do Karpatskej kotliny je práve ten nikde historicky nezaznamenaný príchod Slovanov, ktorí geneticky prevrstvili pôvodné, Rimanmi už značne zdecimované, slovanské osídlenie Európy. Skutočná história Uhrov sa takto stáva kľúčovou históriou nielen vo vzťahu k dejinám dnešných Slovákov a Maďarov, ale je mimoriadne dôležitým prvkom, ktorý prispieva k poodhaleniu pôvodu dnešných Slovanov, ako aj k znovuobjaveniu pôvodnej histórie Európy vôbec.“
Eugen Rusnák
.jpg)
