Môj profil 
Predplatné
Bratislava 26. februára (TASR/HSP/Foto:TASR)
Rozhovor s odstupujúcim českým prezidentom Václavom Klausom
Václav Klaus na sklonku svojej prezidentskej kariéry patrí k služobne najstarším politikom v Českej a Slovenskej republike. Paradoxne však za svoj najväčší úspech považuje to, čím sa zaoberal na začiatku svojho politického pôsobenia, ekonomickú transformáciu bývalého Československa. V exkluzívnom rozhovore pre TASR potvrdil, že je kritikom spoločnej európskej meny. Euro, podľa prezidenta Klausa, nie je prínosom pre Európu ako celok.
-V tomto roku si pripomíname 20. výročie vzniku Českej a Slovenskej republiky. Ako sa počas tohto obdobia zmenili oba štáty?-
Na jednej strane zostali samé sebou, čo je určite dobre. A malo to tak byť. Rozdelenie československej federácie k tomu určite prispelo pozitívne, hoci tomu na začiatku mnohí neverili. Napriek tomu treba povedať, a ja to nehovorím so žiadnym smútkom, že sa oba štáty vyvíjajú v nemalej miere odlišným spôsobom. Schopnosť a ochota zorganizovať televíznu súťaž „Česko Slovensko má talent“ nie je s týmto mojím pocitom v rozpore.
-Slovensko v čase rozdelenia federácie ekonomicky zaostávalo za Českou republikou. Darí sa mu dobiehať svojho suseda?-
Ekonomický rast Slovenska bol v uplynulom dvadsaťročnom období evidentne rýchlejší než v Českej republike – približne dvojnásobný. To som Slovensku vždy prial a želám mu to i dnes. Čo ale samozrejme vôbec neznamená, že by som bol spokojný s tým, ako prebieha ekonomický vývoj u nás.
-Ste známy kritik spoločnej meny euro. Ako vnímate fakt, že Slovensko túto menu prijalo v roku 2009. Bol to správny krok?-
Jedna vec je to, či je euro ako spoločná európska mena prínosom pre Európu ako celok. O tom, že nie je, som stopercentne presvedčený. Vývoj európskej ekonomiky v posledných približne piatich rokoch to ukazuje viac než jasne. Druhá vec je prínos eura pre jednotlivé krajiny, a to už také jasné nie je. Niektoré štáty na prijatí eura získali, iné nie. Aj keď je to v médiách a v pocitoch ľudí interpretované väčšinou úplne opačne, zarobili na tom krajiny európskeho severu, najmä Nemecko a prerobili štáty európskeho juhu, ktoré sú ekonomicky slabšie. Do eurozóny vstúpili s nadhodnoteným menovým kurzom a majú celkom neúnosnú a neudržateľnú sociálnu politiku, ktorá vôbec nezodpovedá ich ekonomickým možnostiam. Kde sa v tomto pohľade, a to som sa vyjadril veľmi skratkovito, nachádza Slovensko, nechcem príliš suverénne hodnotiť. Vaša ekonomika úspešne rastie, ale deficit štátneho rozpočtu je vysoký a aj miera nezamestnanosti nie je priaznivá. Ak je správny údaj miery nezamestnanosti v decembri 2012 14,4 %, potom musím povedať, že je to pre nás číslo takmer nepredstaviteľné.
-Ako sa zmenili česko-slovenské vzťahy počas posledného desaťročia, keď ste boli v prezidentskom úrade? Sme si napriek tomu, že máme dva štáty, bližší alebo nie?-
Keď k tomu pridáme moju „rozlúčkovú“ návštevu Bratislavy v posledných dňoch februára 2012, bol som za týchto desať rokov na Slovensku 13-krát. Prezident Gašparovič bol u nás 12-krát. Mnohokrát sme sa navyše stretávali na najrôznejších medzinárodných akciách. Verím, že sme obaja prispeli k tomu, že sú naše vzťahy také dobré, aké skutočne sú.
-Česko a Slovensko rokuje o viacerých spoločných projektoch napríklad v rámci obrany, funguje povedzme spoločný trh s elektrickou energiou. Je to cesta do budúcnosti, aby sa obe krajiny spájali pri výhodných projektoch?-
Určite je lepšie nachádzať spoločné projekty, ktoré môžu obohatiť obe krajiny, než aby sme iba prednášali slávnostné prejavy pri najrôznejších udalostiach a potľapkávali sa pritom po ramenách.
-V politike ste od decembra 1989. Patríte v rámci Česka a Slovenska k najdlhšie slúžiacim politikom. Čo z tohto pohľadu považujete za váš najväčší úspech?-
Najväčší úspech bolo to, čo sme urobili ešte v spoločnom štáte v rokoch 1990 – 1992. Vtedy sa urobili, a to si trúfam povedať, že som to zásadne ovplyvnil, základné nevyhnutné kroky radikálnej ekonomickej transformácie, ktorá zrušila komunistickú ekonomiku a preniesla nás k trhovej ekonomike. Tento krok sme urobili s menšími nákladmi, merané tempom ekonomického rastu a mierou inflácie, než ktorákoľvek iná postkomunistická krajina. To bol riskantný moment a ten sme zvládli.
-Kam budú vaše kroky smerovať po skončení funkčného obdobia v prezidentskom úrade? Čím sa budete zaoberať?-
Založil som – nie úplne na zelenej lúke, pretože už od roku 1999 funguje mnou zriadené Centrum pre ekonomiku a politiku (CEP) – novú inštitúciu, nazvanú Inštitút Václava Klause (IVK), ktorá bude klasickým „think-tankom“. Ten sa bude zaoberať politicko-ekonomicko-sociálnymi témami. Súčasne budem spolupracovníkom významného amerického CATO Institute, kam odlietam hneď po inaugurácii nového českého prezidenta 8. marca.
