V katolíckej cirkvi dozrieva schizma, Vatikán je pod útokom separatistov

Berlín 19. apríla 2024 (HSP/svpressa/Foto:TASR/AP-Andrew Medichini)

Nemeckí biskupi a laici chcú ísť vlastnou cestou, konštatuje Stanislav Stremidlovskij v novinách Svobodnaja Pressa

Thomas Schlag, profesor praktickej teológie na univerzite v Zürichu, ktorý sa špecializuje na výskum budúcnosti popredných denominácií, rozpovedal pre Katholische Kirche in Deutschland o tom, čo čaká globálne kresťanstvo a ako sa zmení. Podľa neho “všeobecným trendom je úpadok inštitucionálneho kresťanstva s jeho klasickými štruktúrami hierarchie a autority”.

Vnútorné diskusie v cirkvách, konštatuje Schlag, sa v súčasnosti vyznačujú vyjadreniami “obáv z byrokracie”. Takéto diskusie sa stávajú dôležitým faktorom aj pre globálnu katolícku cirkev s jej centralizovanou štruktúrou a ústredím vo Vatikáne.

Prejavuje sa to predovšetkým v sporoch, ktoré medzi sebou v posledných rokoch vedú Svätá stolica na jednej strane a viacerí nemeckí biskupi a laické katolícke organizácie na strane druhej. Tie sa začali v roku 2019, keď biskupi a vplyvný Ústredný výbor nemeckých katolíkov (ZdK) spoločne spustili iniciatívu, ktorú nazvali Synodálna cesta (Synodale Weg). Účastníci iniciatívy sa rozhodli diskutovať o možnostiach reformy cirkevného učenia a “nápravy” praxe na pozadí krízy zneužívania duchovnými a masového odchodu nemeckých katolíkov z Cirkvi.

Na piatich zhromaždeniach synodálnej cesty v rokoch 2020 až 2023 boli predložené rezolúcie vyzývajúce na zavedenie diakoniek, zrušenie celibátu pre kňazov, povolenie kázania laikov na omši, vysluhovanie požehnania párom rovnakého pohlavia, revíziu učenia Katechizmu o homosexualite a zvýšenie úlohy veriacich pri voľbe biskupov. Najodvážnejšie však bolo vytvorenie výboru biskupov a laikov, ktorý má pripraviť pôdu pre vytvorenie stáleho orgánu s názvom Synodálna rada v roku 2026, ktorý bude mať na starosti plánovanie a perspektívy Cirkvi, ako aj zodpovednosť za finančné a rozpočtové záležitosti, ktoré sa neriešia na diecéznej úrovni.

Reakcia vo Vatikáne bola veľmi ostrá. Treba poznamenať, že od zvolenia argentínskeho kardinála Jorgeho Maria Bergoglia za nového pápeža v roku 2013 svetovou katolíckou cirkvou otriasali verejné strety, ktoré vyvolali tvrdenia o možnom rozkole. Sériu “progresívnych reforiem” presadzovaných pápežom Františkom (medzi najkontroverznejšie patrili zmeny v prístupe k homosexuálom, transrodovým osobám, ženám a rozvedeným) kritizovali mnohí konzervatívni katolíci. Do popredia konfliktu sa potom dostali duchovní a laici Katolíckej cirkvi v Spojených štátoch, bohatej a vplyvnej cirkvi. Preto po tom, ako Dikastérium pre náuku viery koncom minulého roka vyhlásilo deklaráciu Fiducia Supplicans, ktorá umožňuje kňazom súkromne požehnávať páry rovnakého pohlavia, približne 90 popredných cirkevných mysliteľov, z ktorých mnohí pochádzajú zo Spojených štátov alebo majú úzke väzby na americkú katolícku cirkev, podpísalo otvorený list “všetkým kardinálom a biskupom”, v ktorom vyzvali na zrušenie tohto dokumentu.

Pápež František však, hoci občas vyjadril nesúhlas s príliš horlivými “konzervatívcami”, nedal najavo, že by sa ho ich kritika vážne dotkla. Iný postoj pápeža a Svätej stolice spôsobila nemecká “synodálna cesta”.

Vatikán sa ostro postavil proti vytvoreniu “synodálnej rady”, pretože ju považoval za “novú administratívnu štruktúru”, ktorá by získala právomoci presahujúce právomoci, ktoré má Nemecká katolícka biskupská konferencia, a “fakticky by ju nahradila”. V novembri 2023 pápež v liste zaslanom nemeckým katolíkom spochybnil legitímnosť “synodálneho výboru” aj “synodálnej rady” a vyjadril obavy, že “isté elementy” v Katolíckej cirkvi v Nemecku podnikajú kroky, ktoré ju “čoraz viac odvádzajú od spoločnej cesty univerzálnej Cirkvi”.

Nasledovalo spoločné vyhlásenie kardinála Pietra Parolina, štátneho sekretára Svätej stolice, kardinála Victora Fernandeza, prefekta Dikastéria náuky viery, a kardinála Roberta Prevosta, prefekta Biskupského dikastéria, ktorí vyzvali nemeckých biskupov, aby v Nemecku nepokračovali vo vytváraní “zmiešaného orgánu” duchovenstva a laikov, pretože by to porušovalo kánonické právo.

V reakcii na to nemeckí katolícki laici, ktorí sa zúčastnili na “synodálnej ceste”, požadovali, aby ich biskupi neuposlúchli Lateránsky vrch a pokračovali v “reformnom kurze”. Vedenie Ústredného výboru nemeckých katolíkov na tom trvá aj napriek “signálom” z Vatikánu, pretože “Katolícka cirkev v Nemecku nebude mať druhú šancu, ak teraz zastaví ‘synodálnu cestu'”. Thomas Seding, podpredseda ZdK, označil za rozpor, že Svätá stolica “podporuje synodálne procesy na Synode za synodálnu cirkev, ale potom ‘zastaví’ cestu reformy v Nemecku”. A medzi nemeckými katolíkmi “bude narastať frustrácia, ak sa reformy opäť odložia na vedľajšiu koľaj”. Iniciatíva My sme Cirkev vyzvala biskupov, aby sa “nenechali oklamať zavádzajúcimi správami” z Vatikánu. Biskupov tiež požiadali, aby sa uistili, že do ďalších rokovaní so Svätou stolicou budú zapojení aj laici. Konferencia nemeckých katolíckych biskupov sa tak ocitla medzi kladivom Vatikánu a kovadlinou laikov.

Proces rokovaní medzi biskupmi a Svätou stolicou pokračuje. Posledné stretnutie zúčastnených strán sa uskutočnilo v marci. Vo vyhlásení, ktoré po ňom nasledovalo, sa uvádza, že nemeckí biskupi a zástupcovia Vatikánu sa dohodli na “pravidelnej výmene názorov” o “ďalšej práci na synodálnej ceste” a “synodálnom výbore”.

Dialóg pozorne sledujú mnohé národné katolícke cirkvi, pretože si uvedomujú, že od jeho výsledku bude závisieť budúcnosť svetovej Katolíckej cirkvi a jej perspektívy. Situácia sa totiž môže vyvinúť tak, že Vatikán, aby zabránil otvorenému cirkevnému rozkolu, bude musieť akceptovať scenár, ktorý nasledovala Anglikánska cirkev, ktorá sa pre nezhody v otázke akceptovania manželstiev osôb rovnakého pohlavia stala de facto voľnou konfederáciou anglikánskych kongregácií.

Cirkevné učenie a tradícia sa môžu stať obeťou potreby zachovať aspoň vonkajšiu jednotu. Vo februári tohto roku belgickí katolícki biskupi predstavili svoj vlastný “synodálny manifest”, v ktorom navrhli “decentralizovať” prax prijímania “určitých rozhodnutí v Cirkvi”, napríklad tým, že by sa svätenie diakoniek presunulo na miestnu úroveň. Ako poznamenali niektorí vatikanisti, belgickí biskupi “podporili prakticky ten istý progresívny program ako ich nemeckí kolegovia”, ale Svätej stolici pritom neodporovali. Uvidíme, ako na tento krok zareaguje Vatikán, ktorý teraz musí krotiť “separatistické nálady” nemeckých katolíckych laikov a viacerých biskupov, ktorí sa k nim pridali.