V Bratislave je zaočkovanosť proti Covidu až o 50 percent vyššia ako v iných regiónoch. Prečo je Bratislava iná?

Bratislava 9. mája 2021 (HSP/Foto:TASR/AFP,Pixabay)

Sú obyvatelia iných regiónov naozaj o toľko internetovo negramotnejší než Bratislavčania, že sa nevedia prihlásiť na očkovanie? Alebo je to celé inak? Sú Bratislavčania viac zaočkovaní, lebo sú skrátka iní než obyvatelia ostatných častí Slovenska?

Bratislava je jediné hlavné mesto Európskej únie, kde je percento obyvateľov zaočkovaných proti Covidu-19 podstatne vyššie, než v ostatných častiach krajiny, zistila zatiaľ nezverejnená štúdia Európskeho výboru regiónov. Prieskum ešte pokračuje a výsledná štúdia by mala byť zverejnená v priebehu niekoľkých týždňov, ale niektoré výsledky sú zrejmé už teraz.

Zaočkovanosť aspoň jednou dávkou vakcíny je v Bratislave až o 50 percent vyššia, než v ďalších regiónoch Slovenska: v hlavnom meste dosahuje približne 26 percent, kým priemer zvyšku Slovenska je cca 17 – 18 percent, hovorí štúdia.

Je to výnimka v porovnaní s inými európskymi krajinami, keďže všade inde je podiel zaočkovaných obyvateľov v hlavných mestách a na vidieku podobný (až na drobné výnimky, ako napríklad Švédsko, kde je však pomer opačný – v niektorých vidieckych regiónoch je zaočkovanosť väčšia ako v Štokholme).

Prečo je to na Slovensku tak?

Dôvodom je podstatne vyšší prejavený záujem o očkovanie u Bratislavčanov, než u obyvateľov iných regiónov Slovenska. Rozdiel vraj má byť dokonca taký veľký, že pred niekoľkými týždňami sa minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský rozhodol vyhovieť požiadavke bratislavského primátora Valla a župana Drobu a presunúť časť voľných vakcín z iných krajov do Bratislavy.

Predstavitelia regiónov s tým nesúhlasia a tvrdia, že problém nie je v tom, že by obyvatelia vidieka nemali záujem o očkovanie, ale že centrálny registračný systém nefunguje, ako by mal, a že veľké percento najmä starších obyvateľov vidieka sa do internetovej čakárne nevie prihlásiť.

Ktovie… ten rozdiel je dosť veľký a dá sa preto usudzovať, že môže spočívať aj v niečom inom. Napríklad v tom, že Bratislavčania možno naozaj majú k očkovaniu proti Covidu-19 štatisticky pozitívnejší postoj preto, lebo jednoducho rozmýšľajú inak.

Je všeobecne známym faktom, že Bratislavčania majú na mnohé veci štatisticky odlišné názory, ako zvyšok Slovenska. Preto by nebolo nič čudné na tom, ak by to bolo podobné aj s vakcináciou proti Covidu-19: že možno obyvatelia Bratislavy chcú byť viac „in“ – a naopak, opatrnejší ľudia na vidieku možno štatisticky váhajú o niečo viac, kým si nechajú pichnúť do tela narýchlo vyrobený preparát, o ktorom nikto netuší, čo s organizmom urobí o rok, o tri, o desať. Najmä ak jeho účinok sa ráta rádovo v mesiacoch a teraz je práve začiatok teplej časti roka, keď sa mnohí ľudia budú pohybovať skôr v exteriéroch, kde sa Covid chytá podstatne ťažšie.

Spôsobila rozdiel „kaviareň“?

A tak sa opäť vynára tá stará otázka: prečo je Bratislava iná ako ostatné regióny? Jednou zo zjednodušených odpovedí, ktorá však nemusí byť vo svojej podstate ďaleko od pravdy je, že hlas Bratislavy nie je iba hlasom Slovenska, ale do značnej miery aj hlasom zahraničia. Kým Slovensko ako celok je relatívne konzervatívnou krajinou, Bratislava je tak trochu kolóniou národa kozmopolitov. Sídlia tu firmy, ktoré zamestnávajú mladých ľudí z celej krajiny a ovplyvňujú ich svojou kultúrou, sídlia tu inštitúcie, ktoré sú hlásnymi trúbami zahraničných ideológií, sídli tu bratislavská kaviareň, ktorá je predĺženou rukou „globálnej kaviarne“, ak to máme povedať slušne a politicky korektne.

To všetko ovplyvňuje rozmýšľanie obyvateľov Bratislavy, ktorí sú zväčša potomkami prišelcov z iných končín Slovenska. Aj preto často nie sú tak spätí so svojimi koreňmi ako ľudia žijúci na mieste, kde sú ich predkovia doma už stovky rokov.

Prejavuje sa to napríklad pri voľbách, keď v Bratislave je výrazne menej priaznivcov strán, ktoré sú v opozícii voči aktuálnej kozmopolitne orientovanej vládnej koalícii. Vezmime si trebárs posledné parlamentné voľby spred roka, v ktorých získali opozičné parlamentné strany Smer-SD a ĽSNS na Slovensku spolu viac ako 26 percent celkových hlasov, čo predstavovalo 55 poslaneckých kresiel. Keby však volilo celé Slovensko tak ako Bratislava, z opozičných strán by sa dostal do parlamentu iba Smer s 11 percentami hlasov.

Mimochodom, ktovie kam by sa uberala slovenská politika, keby sa hlavným mestom Slovenska stalo niektoré mesto v centrálnej časti republiky. Dá sa však predpokladať, že také sťahovanie by bolo v záujme skutočnej demokracie pre celé Slovensko, pretože Bratislava, hoci je pozoruhodná, jedinečná a je naša, ale jej hlas nie je tak celkom hlasom Slovenska.

Ivan Lehotský