Štát odčerpáva autodopravcom čoraz viac peňazí, čo pokrivilo podnikateľské prostredie tak, že dopravcovia stoja pred dilemou: zabaliť to alebo si radšej preniesť firmu do niektorej zo susedných krajín. Výsledkom je, že už polovica autodopravcov sa snaží podnikať aj zo zahraničia, hlavne z Českej republiky a Poľska, kde sú podmienky na podnikanie v autodoprave výrazne lepšie. Tam samozrejme aj platia dane a odvádzajú odvody, čím náš štát, ktorý im nemieni vytvoriť konkurencieschopné podmienky, prichádza o značné príjmy. Nemá z toho úžitok nikto okrem pár chamtivcov, odvetvie chradne a ľudia utekajú do cudziny.

Lucia Majerská z Ústredného automotoklubu SR hovorí: „Na Slovensku sú v súčasnosti také zákony, ktoré si navzájom protirečia. Zákon o cestnej dani, zákon o spotrebnej dani z motorových palív, zákon o zákonnom poistení, pokuty a OBU jednotky (zariadenia na snímanie polohy vozidiel na platených cestách), to sú základné veci, ktoré sú predmetom márneho boja dopravcov s úradmi už viac ako desať rokov. Výsledkom je doslova likvidačné podnikateľské prostredie – sumy, ktoré musia dopravcovia platiť sú také vysoké, že nie sú konkurencieschopní voči dopravcom zo susedných krajín. Preto čoraz viac subjektov pôsobí aspoň čiastočne zo zahraničia.“

Podpredseda Únie autodopravcov Stanislav Skala: „Máme náklady na podnikanie v autodoprave asi najvyššie v Európe. Cestná daň je druhá najvyššia v Európe, podobne je veľmi vysoká spotrebná daň z nafty a nemáme z nej zavedenú vratku, ako to je bežné v niektorých európskych krajinách, zákonné poistenie zdraželo za posledných pár rokov o dvesto percent a dnes sa to ročne blíži k šialenej sume takmer dvetisíc eur na auto. Potrebovali by sme, aby náklady na podnikanie v autodoprave boli na rovnakej úrovni, ako v ostatných krajinách V4, inak nám budú autodopravcovia utekať do zahraničia. Len za posledné dva roky odišli zo Slovenska stovky a možno tisíce kamiónov. Lebo ak napríklad Čech alebo Poliak platí poistku 800 eur a Slovák 1800 eur, tak ten Poliak si môže dovoliť prísť nakladať tovar na Slovensko, oplatí sa mu to,“ hovorí Skala.

Členovia predstavenstva Únie autodopravcov Rastislav Kurinec a Eugen Gunár hovoria, že situáciu dopravcom znepríjemňuje aj množstvo ďalších vecí: problematické používanie OBU jednotiek, vysoké pokuty (za nesprávne odbočenie na cestu, kde nemá čo robiť, dostane kamionista pokutu až 800 eur), poisťovne, ktoré napriek neúmerne zvýšeným sadzbám nechcú preplácať škodové udalosti, atď.

Zdá sa, že aj keby odišli všetci, našim orgánom sú nejakí autodopravcovia ukradnutí. Skala: „Pokúšali sme sa situáciu riešiť cez štátne orgány. Na ministerstve dopravy si nás vypočuli, ale na každý bod povedali, že za to nie sú zodpovední oni, ale ministerstvo financií. Tak sme to skúšali na ministerstve financií, ale tí sa s nami nemienia baviť vôbec.“

Je tu pritom viacero otázok, ktoré by zaujímali aj verejnosť. Kam idú peniaze z mýta (stovky miliónov eur), ak nejdú do výstavby diaľnic a rekonštrukcie ciest? Ako je zabezpečená kontrola (a nezávislosť kontroly…) spoločnosti SkyToll, ktorá vyberá tie stovky miliónov mýtneho? Ako je zabezpečená účasť veľkých firiem, ktoré transportujú cez Slovensko obrovské objemy svojej produkcie, na oprave ciest?

Situácia autodopravcov je neúnosná a zvyšuje sa tlak členov ich únie na predsedníctvo, aby s tým niečo urobilo. Ak to so štátnymi orgánmi naozaj nepôjde po dobrom, do úvahy potom prichádzajú už iba nejaké nátlakové akcie. V roku 2010 dopravcovia podobnú akciu urobili, zablokovali vtedy bratislavské ulice. Následne sa však organizátori akcie stali terčom záujmu a šikanovania zo strany policajných orgánov.

Tohto roku autodopravcovia podali memorandum so svojimi požiadavkami ako zlepšiť podnikateľské prostredie na Ministerstvo dopravy, výstavy a regionálneho rozvoja SR, ktoré sa malo k nemu vyjadriť do 22. augusta, ale dosiaľ je ticho. Ktovie, aká bude reakcia – na Slovensku, ale nielen na Slovensku je to žiaľ tak, že kto nemá za sebou silnú loby, ten má smolu. Únia autodopravcov je združením poctivo sa živiacich drobných autodopravcov a žiadneho mocného strýčka za sebou nemá. Preto je otázka, či niekto z politikov urobí niečo okrem myknutia plecami pre ľudí, ktorí sa živia týmto ťažkým, ale veľmi potrebným povolaním.

Ivan Lehotský