Vedecký časopis Nature priniesol tento objav na základe analýzy tisícov úlomkov keramiky z obdobia pravekého neolitu, čiže mladšej doby kamennej. Vedci majú podozrenie, že med sa už v tom čase používal nielen na osladenie jedla, ale včelie produkty mohli byť používané aj v náboženských obradoch a vo vytváraní prvých liekov.

Tím vedený chemikmi z univerzity v Bristole Mélanie Roffet-Salqueovou a Richardom Evershedom hľadal zvyšky včelieho vosku na viac ako 6 400 hlinených nádobách na varenie v celej Eurázii z 9.-4. tisícročia pred Kristom. Už skôr boli objavené tukové pozostatky po mäse a mliečnych výrobkoch. Stopy po včeľom vosku však boli pomerne vzácne, len na štyroch z 570 nádob zo severozápadnej Anatólie. Dokonca známe kultové 9 000 rokov staré archeologické nálezisko Çatal Hüyük preukazuje najstaršie stopy včelieho vosku. Na jednom mieste je dokonca na stene zobrazený vzor včelieho plástu.

Pribudli však aj dôkazy z južnej Británie, z Dánska, z balkánskych krajín a z Alžírska. Takéto rozšírené používanie včelích produktov medzi viacerými neolitickými skupinami prezrádzajú počiatky domestifikácie včiel. Ľudia v neolite nechovali teda len dobytok či ošípané, ale poznali už aj užitočnosť malej usilovnej včeličky. Naši slovanskí predkovia, známi tiež ako včelári (brtníci získavajúci med z divých včiel), nadväzovali takto na dlhú tradíciu. No v Írsku, v Škótsku a v severnej Škandinávii jej význam nemohli oceniť, tu sa dôkazy po včelích produktoch nenašli, pravdepodobne kvôli horším klimatickým podmienkam.

Americká akadémia vied spomína, že v jaskyni Border v južnej Afrike sa našiel až 40 000 rokov starý kus včelieho vosku, ktorý bol použitý na zlepenie kameňa s drevom pri výrobe oštepu. Tiež po celej subsaharskej Afrike (Zimbabwe, Tanzánia) je možné nájsť na skalách prehistorické zobrazenia úľov. To však nie sú dôkazy, že sa včelie produkty aj cielene využívali.