Môj profil 
Predplatné
Žiadosť podľa správy adresoval predstaviteľom irackých Kurdov americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson v piatok v telefonáte s Barzáním.
Americké ministerstvo zahraničných vecí v júni vyjadrilo znepokojenie, že pripravované referendum odvedie pozornosť od “naliehavejších priorít”, ako je porážka džihádistickej skupiny Islamský štát, pripomína agentúra Reuters.
“V otázke odloženia referenda prezident (Barzání) uviedol, že obyvatelia Regiónu Kurdistan by očakávali záruky a alternatívy pre svoju budúcnosť,” píše sa v oznámení, ktoré Barzáního kancelária vydala po Tillersonovom telefonáte.
Irackí Kurdi nakoniec nezmenia plány a uskutočnia 25. septembra referendum o nezávislosti svojho autonómneho kurdského regiónu na severe krajiny napriek žiadosti Spojených štátov, aby takéto hlasovanie odložili. Uviedol to dnes vysokopostavený kurdský predstaviteľ pre agentúru Reuters.
“Termín platí, 25. september, žiadna zmena,” povedal Hošjár Zebarí, blízky poradca prezidenta irackého Kurdistanu Masúda Barzáního.
Žiadosť o odklad referenda adresoval predstaviteľom irackých Kurdov americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson v telefonáte s Barzáním. Rozhovor sa konal ešte vo štvrtok, spresnil predošlé správy Zebarí.
“V otázke odloženia referenda prezident (Barzání) uviedol, že obyvatelia Regiónu Kurdistan by očakávali záruky a alternatívy pre svoju budúcnosť,” uviedla v tlačovej správe o telefonáte s Tillersonom kancelária Barzáního. Bližšie jeho reakciu na žiadosť nekonkretizovala.
Americké ministerstvo zahraničných vecí v júni vyjadrilo znepokojenie, že pripravované referendum odvedie pozornosť od “naliehavejších priorít”, ako je porážka džihádistickej skupiny Islamský štát.
USA a iné západné krajiny sa obávajú, že plánované hlasovanie by sa mohlo stať ďalším ohniskom napätia v regióne. Početné kurdské menšiny žijú okrem Iraku aj v Turecku, Iráne a Sýrii a všetky tieto krajiny sú proti nezávislému kurdskému štátu.
Kurdi sa usilujú o nezávislý štát najmenej od konca prvej svetovej vojny, keď koloniálne veľmoci rozdeľovali Blízky východ, píše Reuters. Územia, kde žijú, sa však napokon ocitli rozdelené medzi dnešné Turecko, Irán, Irak a Sýriu.
Barzání, ktorého otec viedol boje proti Bagdadu v 60. a 70. rokoch, pre Reuters v júli povedal, že Kurdi prevezmú zodpovednosť za očakávané “áno” v referende a budú realizovať takýto výsledok prostredníctvom dialógu s irackou vládou a regionálnymi mocnosťami, aby sa zabránilo konfliktu. “Musíme napraviť historické zlé zaobchádzanie s našimi ľuďmi a tých, ktorí hovoria, že nezávislosť nie je dobrá, sa pýtame: ‘Ak nie je dobrá pre nás, prečo je dobrá pre vás?’,” vyhlásil.
.JPG)
.jpg)
