Úrazy na snehu či ľade netreba podceniť, upozornili záchranári

Uviedla, že najčastejšie poranenia na svahu vznikajú najmä pri pádoch alebo rotáciách lyží. Patria sem zlomeniny dolných končatín, presnejšie v kolenách, členkoch či predkoleniach, pomliaždeniny a vyvrtnutia. Horné končatiny bývajú často poranené pri reflexných pádoch, najčastejšie ide o zlomeniny zápästia, predlaktia alebo kľúčnej kosti.

Medzi závažnejšie úrazy patria poranenia hlavy a krku, najmä u osôb, ktoré nemajú prilbu, uviedla hlavná záchranárka ZaMED Diana Mikešová. „Časté sú otrasy mozgu, poranenia krčnej chrbtice alebo tržné rany na hlave,“ spresnila.

Uvedené poranenia môžu mať vážne následky, preto je dôležité nikdy nepodceňovať prejavy, ako strata vedomia, dezorientácia, zvracanie, bolesť hlavy, krvácanie z nosa alebo uší či kŕče. „Môžu to byť príznaky otrasu mozgu alebo krvácania do mozgu,“ upozornila Mikešová. U detí je varovným signálom po páde aj zmenené správanie, neutíšiteľný plač alebo zvracanie, vyžaduje si to okamžitú pomoc.

Uvedená záchranárka tiež varovala pred pravidelnými chybami, ako zle nastavený výstroj či viazanie, chýbajúca prilba alebo nevhodná obuv. „Najkritickejšia je však preceňovaná schopnosť lyžiara a nezodpovedné správanie, ako je jazda pod vplyvom alkoholu. Alkohol zhoršuje reakcie, znižuje schopnosť správne vyhodnotiť situáciu a zvyšuje pravdepodobnosť kolízií,“ upozornila.

Na svahu je riziková aj biela farba oblečenia. „Človek v bielom sa ťažko rozpoznáva z okolitého prostredia, čo zvyšuje riziko zrážky, najmä pri zníženej viditeľnosti. Zranená osoba v bielom je ťažšie viditeľná pre horskú službu, čo predlžuje čas potrebný na pomoc,“ dodala Mikešová.

Nešťastný pád či úraz môže nastať aj pri sánkovaní, najčastejšie pritom ide o zranenia hlavy. „Riziko rastie pri zrážke, páde dozadu, skokoch na saniach a najmä vtedy, keď dieťa či dospelý nemá ochranu hlavy,“ vysvetlil vedúci tréningového centra uvedenej ZZS Patrik Brna. Platí, že po úraze si treba dopriať pokoj a v aktivitách na snehu už v daný deň nepokračovať.

Zľahčovať netreba ani neškodne vyzerajúci úraz hlavy, po ktorom sa však človek správa inak ako obvykle. „Zbystrite pozornosť a na 155 zavolajte v prípade, že sa objaví zhoršujúca sa bolesť hlavy, opakované vracanie, výrazná ospalosť či zmätenosť. V poriadku nie sú ani problémy s rovnováhou či porucha reči,“ upozornil záchranár Brna.

Na saniach tiež hrozia poranenia chrbtice, najmä pri prudkom náraze alebo páde na hlavu či chrbát. Ak je potom prítomná bolesť krku, mravčenie či slabosť končatín, so zraneným sa nesmie hýbať, môže mať poranenú chrbticu. „Hlavu mu držte v neutrálnej polohe a zavolajte na 155. Presun, čo najšetrnejší, je prípustný iba vtedy, ak hrozí bezprostredné nebezpečenstvo, napríklad ďalšia zrážka,“ objasnil uvedený vedúci tréningového centra.

Aby sa človek vyhol nehodám pri sánkovaní, mal by vyhľadať vhodný kopec. „Ideálne taký, ktorý sa nachádza mimo ciest a stromov, s dobrým dojazdom a prehľadom, oddelený od chodcov,“ odporučil Brna. Sánkovať sa treba za denného svetla a v dostatočnom odstupe od ostatných ľudí.

S veľkým rizikom sa počas zimy spája korčuľovanie v prírode. Ak sa niekto vyberie na zamrznuté jazero či rybník, ľad sa pod ním môže preboriť. V takom prípade netreba prepadnúť panike. „Snažte sa plávať na povrch a nájsť dieru, cez ktorú ste sa preborili. Keď sa vynoríte, dôležité je udržať hlavu nad hladinou a pokúsiť sa o vydýchanie. Pomedzi nádychy by ste mali volať o pomoc a zorientovať sa, kde ste a či sa máte čoho chytiť,“ priblížil uvedený záchranár.

Z vody treba vyliezť poležiačky, tak, aby sa váha tela rovnomerne rozložila a ľad nezačal opäť praskať. „Následne sa vyzlečte, mokré veci na tele urýchľujú podchladenie. Ak nie je iná možnosť, zostaňte nahí a hýbte sa, napríklad cvičte alebo pomaly behajte. Najlepšie ale je obliecť si suché oblečenie vašich blízkych, ak pri vás sú, a počkať na odbornú pomoc,“ vysvetlil Brna.

V prípade, že je niekto svedkom takejto nehody, nemal by riskovať a vstupovať na oslabený ľad. Je pravdepodobnosť, že by sa mohol opäť preboriť. „Najskôr privolajte záchranné zložky a až potom sa môžete pokúsiť o bezpečnú pomoc. Napríklad tak, že človeku vo vode podáte z brehu pevný konár alebo mu hodíte dostatočne dlhé lano,“ poradil Brna. Pri korčuľovaní v prírode treba predvídať. „Ak pod nohami začujete praskanie, ihneď opustite ľadovú plochu,“ upozornila uvedená ZZS.

Odporúča sa tiež obliecť si viaceré vrstvy termobielizne. „Pri preborení pod ľad totiž bežné oblečenie nasáva okolitú vodu, čím výrazne oťažieva, a tak komplikuje pohyb aj plávanie,“ uzavrel Brna.