Únik informácií z Rady EÚ: Toto všetko je v pláne

Bratislava 26. apríla 2023 (HSP/Foto:Twitter)

Obchodné dohody, bezvízový styk a “viac možností migrácie” sú len niektoré z navrhovaných stratégií EÚ, ktoré majú zabrániť prechodu krajín do tábora Pekingu, píše Tamás Orbán pre The European Conservative

Európska únia vypracovala niekoľko individuálnych plánov, ktorých cieľom je získať späť – alebo aspoň nestratiť – svoj diplomatický vplyv v štyroch “prioritných krajinách” v snahe “izolovať Rusko, vyzbrojiť Ukrajinu a obmedziť Čínu”, vyplýva z dôvernej správy, ktorú získal portál Politico a ktorá bola určená na tohtotýždňové zasadnutie ministrov zahraničných vecí bloku.

V dokumente sa za kľúčové krajiny, s ktorými treba zlepšiť diplomatické vzťahy EÚ, označili Brazília, Čile, Nigéria a Kazachstan, pričom sa v ňom podrobne opisuje, ako by sa EÚ mala pokúsiť dosiahnuť pokrok v každej z nich. Medzi hlavné stratégie patria ponuky šité na mieru v oblasti energetiky, migrácie, hospodárskeho rozvoja a koordinácie bezpečnosti, ako aj veľmi cielené obchodné dohody.

Jemne zahaleným cieľom týchto snáh je samozrejme zabrániť tomu, aby sa týchto kľúčových partnerov – a následne aj všetkých ostatných, ktorí sú pod ich vplyvom – zmocnili autokrati (ako Čína a Rusko) v snahe vytvoriť paralelné globálne hospodárstvo.

“Nachádzame sa v konkurenčnom geopolitickom prostredí: nielen v súboji naratívov, ale aj v súboji ponúk,” uvádza sa v dokumente a dodáva sa, že “musíme zlepšiť našu ponuku a posilniť naše vzťahy s nimi”.

O stratégii načrtnutej v dokumentoch rokovali ministri zahraničných vecí EÚ v pondelok 24. apríla, pričom predstavitelia nepochybovali o tom, že proti nim stoja miliardové čínske investície do Latinskej Ameriky, Afriky a Ázie.

“Nie je to raketová veda, ale je dobré, že sa to teraz spája do trochu ucelenej stratégie,” povedal jeden z diplomatov, ktorý argumentoval potrebou predbehnúť Peking. “Konečným cieľom by bolo nejakým spôsobom navrhnúť alternatívu, ktorá by mohla byť atraktívnejšia ako to, čo ponúka Čína.”

Aby EÚ získala lepší prístup k juhoamerickým surovinám, stredoázijským uhľovodíkom a najväčšej africkej ekonomike, musela by predložiť ponuky, ktoré by tieto kľúčové krajiny nemohli odmietnuť.

Smerom k Brazílii – ktorá viac než čokoľvek iné chce len to, aby ju “uznali a zaobchádzali s ňou ako s globálnym aktérom”, uvádza sa v dokumente – vidí EÚ dvere otvorené obrovskou obchodnou dohodou Mercosur, ktorá sa pripravuje už dvadsať rokov a ktorá len nedávno utrpela menšiu komplikáciu po tom, ako brazílsky prezident Lula vyzval na ukončenie dodávok západných zbraní na Ukrajinu, ktoré považuje za “podnecovanie vojny”. Na stole je aj pomoc Brazílii pri “ekologickom a digitálnom prechode”.

Pokiaľ ide o Čile, v dokumente sa uvádza, že novozvolená socialistická vláda krajiny uprostred prípravy novej ústavy by sa “zaujímala o model sociálneho zabezpečenia EÚ”, pričom sa v ňom predpokladá, že by sa čínskemu hospodárskemu vplyvu dalo čeliť dokončením dohody medzi EÚ a Čile zameranej na zníženie ciel, ktorá sa predtým na chvíľu zasekla kvôli “roztrpčeniu krajiny z dlhých a zložitých vnútorných postupov EÚ”.

V prípade Kazachstanu sa EÚ bude snažiť nájsť spôsob, ako umožniť väčší vývoz ropy do Európy bez toho, aby poskytla Rusku príležitosť využiť túto krajinu v snahe obísť sankcie. Keďže si Brusel uvedomuje potreby Astany, mohol by sa dohodnúť na leteckých službách v celej EÚ a na bezvízovom styku pre kazašských občanov.

Napokon, Nigéria by mohla byť svedkom širokej škály hospodárskych a energetických investícií v kombinácii s humanitárnymi a migračnými iniciatívami, najmä s voľnejšími vízovými pravidlami a “väčšími možnosťami legálnej migrácie”, podobne ako v prípade plánovaných migračných reforiem Nemecka, ktoré boli špeciálne navrhnuté s cieľom prilákať viac afrických pracovníkov.