Ukrajinský front sa zatvára, čínsky front sa otvára. Kontúry nového kurzu USA

Vystúpenie budúceho ministra zahraničných vecí USA Marca Rubia pred Senátom je veľmi dôležité a z mnohých hľadísk objavné

17. 01. 2025 | Zo zahraničia | 6 min. čítania | 0 komentárov |

Vypočúvanie Trumpových nominantov na vládne posty

Na snímke Marco Rubio, navrhovaný nominant novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa na post ministra zahraničných vecí, počúva na vypočutí v americkom Senáte vo Washingtone / Foto: TASR/AP-Alex Brandon

▶ ❚❚ ↻

To, čo hovorí, už nie je možné odpísať ako prázdny „hype“ alebo eufantizmus „pre okamžité pozdviženie davu“, ako sa to niekedy stáva v prípade Trumpa.

Rubio je predstaviteľom „systému“ – republikánskeho establišmentu.

Preto jeho výroky načrtávajú hlavné parametre systémovej politiky amerického štátneho aparátu za prezidenta Trumpa.

O tom, čo to znamená pre medzinárodnú geopolitiku (je tu veľa dôležitých signálov), budeme hovoriť neskôr samostatne, píšu ukrajinské noviny Strana.

Teraz si povedzme, čo to znamená z hľadiska vojny na Ukrajine.

Rubio vo svojom úvodnom prejave nepovedal ani slovo o Ukrajine, ale zameral sa na hrozbu zo strany Číny.

To jasne ukazuje priority zahraničnej politiky USA pod Trumpovým vedením, ako aj jeho logiku v snahe čo najskôr ukončiť vojnu na Ukrajine (tento postoj plne podporil aj samotný Rubio, keď ho o to požiadali senátori).

Nová administratíva považuje za hlavnú hrozbu Čínu. Preto sa chce na ňu zamerať tým, že drasticky zníži výdavky na Ukrajinu a iné oblasti, ktoré bude Washington považovať za menej prioritné v porovnaní s Čínou.

Keďže však samotní Európania nie sú schopní podporiť Kyjev, čo je spojené s ešte väčším zhoršením pozície ukrajinskej armády na bojisku, Washington chce ukončiť vojnu. A to aj v prípade, že urobí vážne kompromisy s Ruskou federáciou. Zároveň sa odstráni hrozba, že NATO bude vtiahnuté do konfliktu s perspektívou jadrovej vojny (hrozba, ktorú sám Trump a jeho spolupracovníci berú vážne – napríklad Ratcliffe, kandidát na šéfa CIA).

Táto hrozba sama o sebe núti USA udržiavať veľké sily v Európe a vynakladať na ne vážne finančné prostriedky namiesto toho, aby sa sústredili na Čínu. Trump nechce ísť do vojny s Ruskou federáciou vzhľadom na jej jadrový arzenál a navyše ju považuje za zbytočnú vzhľadom na to, že za hlavnú hrozbu sa v jeho admistratíve opäť považuje Čína.

Ukončenie vojny by navyše dalo Washingtonu šancu pokúsiť sa odtrhnúť Rusko od Číny alebo prinajmenšom zastaviť ich približovanie. Zatiaľ čo pokračovanie vojny by takéto zblíženie urobilo nevyhnutným. Čo je, opakujem, v rozpore s hlavným cieľom americkej zahraničnej politiky, ako ho formuloval Rubio.

Všimnite si, že západnáí „jastrabi“, ktorí sa spočiatku stavali proti akémukoľvek kompromisu s Ruskou federáciou o prímerí, mali inú logiku – vojna na Ukrajine bola pákou, ktorá by rozdrvila Putinov režim tým, že by porazila Ruskú federáciu na fronte a destabilizovala ju na domácom fronte. Čo by viedlo buď k zvrhnutiu Putina a jeho nahradeniu prozápadným vodcom, alebo k rozpadu Ruska. V oboch prípadoch by Čína stratila potenciálne kľúčového partnera v konfrontácii so Spojenými štátmi.

Už od začiatku existovali o takejto koncepcii veľké pochybnosti. A do konca roka 2024 bola viera v ňu úplne zničená. Bolo jasné, že pokračovanie vojny USA v konfrontácii s Čínou nepomáha, ale bráni im v tom, pretože odvádza veľké zdroje s mizivou šancou na dosiahnutie výsledku (zvrhnutie Putina a zmena kurzu Moskvy na prozápadný s odstupom Ruska od Pekingu). Skôr sa od svojho úspechu vzďaľuje.

Pritom určité priebežné výsledky USA už dosiahli – ruské energetické nosiče boli z veľkej časti vytlačené z trhu EÚ a nahradené americkými, Európania začali viac míňať na obranu a následne nakupovať viac zbraní z Ameriky. Celkovo sa závislosť Európy od USA dramaticky zvýšila a schopnosť EÚ hrať geopolitickú hru nezávisle od Washingtonu sa znížila.

Ďalšie pokračovanie vojny však nesľubuje pre USA vážne výhody, ale naopak, zvyšuje všetky vyššie opísané riziká, odvádza pozornosť od prioritných cieľov a je s nimi v rozpore.

To znamená, že je najvyšší čas zafixovať už dosiahnutý výsledok a ukončiť vojnu. Mimochodom, západné médiá napísali, že Washington by k takémuto rozhodnutiu dospel bez ohľadu na to, kto by vyhral voľby.

To znamená, že hovoríme o systémových zmenách v americkom prístupe k vojne, nie o túžbe jedného
Trumpa.

To však neznamená, že Washington je pripravený dať Moskve všetko, čo chce v otázke Ukrajiny, v rámci podmienok, ktoré Putin oznámil v júni 2024. V tom istom prejave Rubio spomenul Rusko v negatívnom kontexte medzi ostatnými diktatúrami, ktoré majú deštruktívny vplyv na situáciu vo svete. Spomenul aj bezpečnostné záruky (bez toho, aby špecifikoval, o čom konkrétne by mali byť), ktoré by mala Ukrajina dostať, aby sa zabránilo ďalšiemu útoku Ruska. Taktiež nie sú signály zo strany USA, že sú pripravené pristúpiť na požiadavku Ruska obmedziť počet a výzbroj AFU po skončení vojny – to je hlavná „červená čiara“ pre Ukrajinu.

Trump je zároveň pripravený hovoriť o zastavení vojny na frontovej línii (t. j. o náprave ruských výbojov), neutralite Ukrajiny v NATO a zrušení sankcií voči Rusku (Rubio to spomenul vo svojich odpovediach na otázky). Je možné, že budú diskutovať aj o stiahnutí amerických vojsk z východoeurópskych krajín. O to viac, že to zapadá do logiky krokov USA, ktoré sa snažia presunúť svoje priority (aj z vojenského hľadiska) na Čínu.

Môžeme teda konštatovať pripravenosť novej americkej administratívy doviesť vojnu do konca.

Podarí sa jej to? Ako sme už viackrát napísali, ukrajinské orgány, ako aj „Jastrabi“ na Západe a v Rusku si neželajú skoré ukončenie vojny.

Je však nepravdepodobné, že by Kyjev a západní „jastrabi“ boli schopné vzdorovať línii Washingtonu, ak bude schválená a prijatá. Dokonca aj Francúzsko a Veľká Británia, ktoré v poslednom čase často dávali najavo, že majú na ukrajinskú otázku určitý samostatný názor, pravdepodobne nepovedia proti Trumpovi ani slovo (nehovoriac o ďalších krajinách EÚ, z ktorých mnohé sú samy za ukončenie vojny). Ukrajinské orgány by teoreticky mohli s Američanmi nesúhlasiť, ale to by znamenalo riziko prerušenia americkej pomoci, čo by mohlo mať pre Ukrajinu fatálne dôsledky z hľadiska situácie na fronte. Preto je nepravdepodobné, že by Kyjev odmietol.

Kľúčovým bodom sú rokovania medzi Washingtonom a Moskvou. Bude pre nich veľmi ťažké dospieť k dohode. V pozíciách je veľa nezrovnalostí a vzájomnej nedôvery. Ale vzhľadom na problémy, ktoré pokračovanie vojny prináša pre obe strany, je to možné.

Ďalším problémom je, že sily z rôznych strán, ktoré majú záujem na pokračovaní vojny, urobia všetko pre to, aby akúkoľvek dohodu narušili vystupňovaním konfrontácie, čo už v minulosti mnohokrát urobili.

Preto nemožno vylúčiť ani narušenie rokovaní a pokračovanie vojny. Je však veľmi pravdepodobné, že to vytvorí obrovské riziko radikalizácie pozícií, rozohrania stávok a zvýšenia tlaku s následnou eskaláciou až do priameho stretu Ruska a NATO s hrozbou použitia jadrových zbraní. Čo je najdôležitejším stimulom pre všetky strany, aby sa dohodli na zastavení krviprelievania na Ukrajine.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Po proteste v Turíne vypukli násilnosti. Podľa organizátorov citovaných agentúrou DPA sa na demonštrácii v centre Turína zúčastnilo približne 50.000 ľudí.