Analytici, ako aj návštevníci ukrajinských frontových línií uvádzajú viaceré dôvody vyvíjajúcej sa patovej situácie. Ruské kladenie hrozivých a rozsiahlych mínových polí pozdĺž 600-kilometrového frontu na východe a juhu Ukrajiny predstavuje jeden z hlavných dôvodov pomalého postupu.

Odborníci však tvrdia, že mínové polia sú len jednou z príčin stagnácie na bojisku. Taktické nedostatky na strane Ukrajincov obmedzujú rozsah, v akom môžu vykonávať sofistikované útoky, ktoré by mohli priniesť pokrok. Podobne ako ich ruskí kolegovia, aj ukrajinské jednotky sa spoliehajú na oslepujúcu delostreleckú paľbu, ktorej cieľom je časom vyčerpať nepriateľských obrancov.

Svoju úlohu v slimačom tempe protiofenzívy mohla zohrať aj pýcha. Neúspech ruských snáh o dobytie veľkých miest na začiatku vojny a následný ústup moskovských síl mohol vyvolať očakávania na zopakovanie ukrajinského postupu. Zakopané ruské sily však tentoraz zostávajú na mieste, k ukrajinskému postupu nedošlo.

Ukrajinci chceli do konca októbra dosiahnuť významné víťazstvá pred nástupom zimy. To sa teraz zdá byť nepravdepodobné. Frontové jednotky opísali snahy o postup vpred ako presun „od stromu k stromu“. Slovo „úbytok“ sa stáva preferovaným opisom vojny.

„Najpravdepodobnejším výsledkom,“ napísal Anthony Cordesman, popredný výskumník z think tanku Center for Strategic and International Studies v Spojených štátoch, „je vyčerpávajúca vojna, ktorá nemá jasný výsledok ani časový limit.“

Je to podľa neho „vojna, v ktorej obe strany bojujú v dlhom rade relatívne statických bitiek s vysokou mierou vyčerpania, pričom sa čoraz viac zakopávajú na celom fronte.“

Jeffrey Sachs, profesor Kolumbijskej univerzity, politický aktivista a kritik amerického prezidenta Joea Bidena, naznačuje, že Washington má cynické motívy na udržiavanie vojny.

„Ukrajina je ničená,“ povedal Sachs v nedávnom televíznom rozhovore. „Neexistuje žiadna stratégia… alebo v najhoršom prípade sa cynicky tvári statočne, aby sa zabezpečilo, že nejaké priznanie porážky nebude stáť v ceste Bidenovmu úsiliu o znovuzvolenie v roku 2024.“

Keďže ruské jednotky sú stále na Ukrajine, západné vlády, ktoré podporujú Kyjev, začali zvažovať potrebu riešenia konfliktu prostredníctvom rokovaní, aj keď verejne prisľúbili Ukrajine otvorenú podporu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj trvá na tom, že Rusi musia najprv opustiť ukrajinské územie. Minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba predpovedal Ukrajine „ťažkú jeseň“ diplomacie v boji proti požiadavkám na mierové rokovania.

„V rôznych krajinách sveta sa začínajú ozývať hlasy, že existujú problémy a že je potrebné rokovať. Tieto hlasy sú čoraz hlasnejšie,“ povedal Kuleba pre ukrajinskú tlačovú agentúru.

Najvyšší predstaviteľ NATO 15. augusta otvorene vyslovil myšlienku, že Ukrajina by mala rokovať. „Myslím si, že riešením by mohlo byť, aby sa Ukrajina vzdala určitého územia, ale na oplátku získala členstvo v NATO,“ povedal Stian Jenssen, poradca generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga. Dodal, že západní diplomati už diskutujú o povojnovom bezpečnostnom štatúte Ukrajiny.

Ukrajinskí predstavitelia reagovali nahnevane: V mene znovuzískania všetkého okupovaného územia podľa nich utrpia sily krajiny každodenné straty. Jenssen vzal svoje slová späť a ospravedlnil sa. „Bola to chyba,“ vyhlásil.

Biden verejne prisľúbil, že bude podporovať boj Ukrajiny s Ruskom „tak dlho, ako to bude potrebné“. Ale aj v rámci jeho administratívy sa niekedy objavujú nejednoznačné názory.

Minulú zimu, keď sa zdalo, že Ukrajinci vyhrávajú a ruské sily sú na ústupe, najvyšší generál Mark Milley navrhol, že „chcete rokovať v čase, keď ste v sile a váš protivník je slabý”.

„Je potrebné vzájomne uznať, že vojenské víťazstvo je v pravom zmysle slova pravdepodobne nedosiahnuteľné,“ povedal. „A preto je potrebné obrátiť sa na iné prostriedky.“ Aj Milley svoj návrh na základe ukrajinských sťažností ústne stiahol.

V každom prípade, ten priaznivý „okamih“, ktorý Milley opísal, už pominul. Ukrajinci dosiahli na niekoľkých miestach pozdĺž dlhých frontových línií mierny pokrok. Za dva mesiace bojov získali podľa niektorých odhadov len desať kilometrov.

Niektoré dobyté územia sa merajú na metre: okolo mesta Orichiv, juhovýchodne od jadrovej elektrárne Záporožie, asi 1 500 metrov; o niečo menej v okolí neďalekého Hulajpolu a Veľkej Novosilky na východe.

V blízkosti Bachmutu, mesta, ktoré ruskí žoldnieri stratili počas prudkých bojov v zime a na jar, získali ukrajinské sily späť len niekoľko stoviek metrov vyvýšeniny.

Neschopnosť Ukrajiny uskutočniť manévre známe ako „komplexné operácie s kombinovanými zbraňami“ sťažuje prelomenie ruskej obrany, tvrdia vojenskí experti. V rámci kombinovaných operácií rôzne bojové zložky synchronizujú simultánne útoky – napríklad tanky ostreľujú nepriateľské pozície a vypúšťajú riadené strely na ochranu postupu pechoty.

Podľa Franza-Stefana Gadyho, výskumného konzultanta z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie, britského výskumného inštitútu, si táto taktika vyžaduje úroveň koordinácie, ktorú Ukrajinci neovládajú.

Gady a skupina jeho kolegov nedávno strávili niekoľko dní na ukrajinskej frontovej línii neďaleko Záporožia. Vykresľuje pochmúrny obraz situácie, v ktorej sa nachádzajú frontoví vojaci. „Medzi traumatizovanými veteránmi existuje spoločná téma s obrovskými dôsledkami: že ostatní nemôžu pochopiť ich utrpenie,“ napísal na Twitteri (teraz známy ako X).

Napriek impozantným spravodajským operáciám sa spojencom akosi nepodarilo dodať protiminové vybavenie, ktoré by mohlo prispieť k prelomu v teréne.

Od skorého ústupu Ruska vo vojne, ktorej trvanie Moskva aj západní predstavitelia pôvodne predpovedali len na niekoľko dní, sa ruské sily snažia brániť proti pomerne sofistikovaným zbraniam, ktoré na Ukrajinu dodali USA a spojenci z NATO.

Medzi týmito dodávkami vynikali americké dodávky mobilných ľahkých viacnásobných raketometov HIMAR, ktoré dali Ukrajine možnosť zasiahnuť ciele vzdialené až 72 kilometrov.

Koncom zimy 2023 však Rusi vyvinuli metódy na rušenie navádzacieho systému HIMAR, čím sa účinnosť projektilov výrazne znížila. „Myslím, že je spravodlivé povedať, že účinok HIMAR-ov z minulého leta (sa) definitívne skončil,“ povedal Gady. Dodal, že ruská schopnosť rušiť navádzací systém projektilov môže brániť poskytovaniu modernejších zbraní.

„Myslím, že by sme to mali mať na pamäti, keď budeme uvažovať o ďalšej presne navádzanej munícii dlhého dosahu… Rusko skôr či neskôr nájde protiopatrenie,“ povedal.

Namiesto toho, aby Bidenova administratíva poslala na pomoc Ukrajincom sofistikovanejšie zbrane, poskytla im nedávno stovky kazetových bômb, čo sú húfy neriadených zbraní vypúšťaných z delostreleckých granátov, ktoré sú rozptýlené na veľkom území.

Niektorí pozorovatelia naznačujú, že súhrn problémov – nesofistikovaná taktika, zlepšenie ruskej obrany, nepredvídanie účinku mínových polí a mylné očakávania rýchleho prelomu – znamená, že nádeje na zrazenie Ruska na kolená sú fantazijné.

To všetko sa dialo v čase, keď Rusi, a najmä prezident Vladimir Putin, čelili vlastným neúspechom: neúspechom na bojisku, čistkám v najvyšších funkciách, občasným výbuchom domácej opozície, po ktorých nasledovalo prenasledovanie disidentov a zjavná vzbura žoldnierov skupiny Wagner, ktorí celé mesiace bojovali na Ukrajine.

Rusko sa vo veľkej miere obrátilo na zasypávanie vnútrozemia Ukrajiny raketami a dronovými útokmi s cieľom poškodiť ukrajinskú infraštruktúru a morálku.

Ak sa teda zdá, že prelom v teréne zo strany ktorejkoľvek strany je nepravdepodobný, čo bude nasledovať? Možno nepohyblivá zákopová vojna v štýle prvej svetovej vojny.

„Veľkou strategickou otázkou je, či frontové línie nebudú stagnovať a nakoniec sa vojna zmení na zmrazený konflikt,“ píše Raphael Cohen, politológ z amerického think tanku Rand Corporation. „Odpoveď bude nakoniec závisieť od toho, či získa prevahu západná vojenská pomoc alebo pokračujúca ruská mobilizácia.“

Prečítajte si tiež

Ďalšie známky toho, že Západ na Ukrajine prehráva a aj reaguje podľa toho

Západ hral na Ukrajine ruskú ruletu… a prehral

Protiofenzíva Ukrajiny na východe krajiny už prebieha