Začnem vážne

Existuje len jediná správa o názve tohto kráľovstva a tou je zmienka Byzantského cisára Konštantína VII. Porfyrogenéta (zrodený z purpuru, teda urodzený, cisár od r. 945) (905 – 959, kde v diele Administrando Imperio spomína Veľkú Moravu. Píše to pravdepodobne r. 950 v gréčtine. Presný citát na začiatku tejto zmienky je  „ἡ μεγἀλη  Μοραβία, ἡ ᾲβἀπτιστος“. Starý prepis tohto textu je „Hé megalé Moravia, hé ávaptistos“, čo v preklade znamená : Veľká Morava, nepokrstená. Každý jazyk sa vyvíja, gréčtina, ktorou Konštantín písal, dnes môžeme tiež považovať za archaickú. Ale vaptistos znamená pokrstený aj dnes, význam mení to „á“ na začiatku, bola nepokrstená. Krajina „Svätoplukova“ bola z pohľadu Byzancie nepokrstená, čiže ak by aj pokrstená bola, krst bol neuznaný byzantským cisárom. Niektorí „vedci“ prekladajú slovo megalé ako „vzdialená“, čo je nezmysel. Dnes tomu rozumie kde, kto, počujeme samé „mega“.

Zaujímavý je latinská forma názvu Regnum Marahensium. Pripomína to Bavorského geografa, ktorý v 9. storočí píše o Marharoch a Merehanoch. Teda o dvoch Moravách. Na Slovensku máme kopec Marhát, pod ním hradiská nad Bojnou…

Uhorsko

Multietnický štát, ktorý vznikol v podstate kontinuálnym pokračovaním podstatného zvyšku Veľkej Moravy. Žil najprv dlho prevzatou jurisdikciou – Metodovým zákonom („Zakon sudnyj ljudem“). Hlavný súd Uhorska bol vo Veľkom Varadíne (Oradea Rumunsko) ešte v 13. storočí. Potvrdzuje to tzv. Register Varadiensis… Veľkým kvasom počas kráľa Štefana došlo k opätovnému zjednoteniu krajiny, ktorá bola nazvaná Uhorské kniežatstvo, potom kráľovstvo – Regnum Hungariensis, Kraljevina Ugarska, Königreich Ungarn, La Hongrie. Maďari dnes hovoria v jednom kuse o Veľkom Maďarsku, Magyar királyság, Nagy Magyarországu, Maďarskom kráľovstve. Plne stotožňujú Uhorsko s predtrianonským „Veľkým Maďarskom“. Je to ich konštrukcia na podporu národného povedomia. Vôbec ich nezaujíma genealógia národa a Arpádovcov samotných! Nezaujíma ich, že Uhorsko bolo mnohonárodné kráľovstvo, kde podstatnú časť tvorili Slovania! Robia to podobne, ako iné národy okolo nás ďalej, len my o všetkom pochybujeme, prebrali sme cudzie teórie našich dejín, neveríme ničomu, ani sami sebe, hádame sa, nie sme schopní korektne vládnuť našej zemi. A pritom by stačilo zomknúť sa a prestať sa hašteriť! Iná šanca nie je! Inak nám ostane len plač a bieda!

Prečo názov Uhorsko?

Položme si teda otázku: Prečo Uhorské? Lebo o tom je tento článok. Ešte Štúrovci hovorili: ja som hrdý UHOR! Nemal som šťastie prečítať si od žiadneho z nich, prečo Uhor. Ani v diele P.J. Šafárika. Asi som málo študoval.

Môžete si prečítať v dostupných prácach, že názov mu dal kmeňový zväz Ungrov, Onogurov, ktorý Maďari spájajú so sebou. Toto slovo Gréci prevzali od Bulharov, kde bolo v pôvodnom tvare  ągrinŭ. Zdroj: grécka vikipedia.

Iní hovorili, že názov je od Hunov, či Avarov, ktorým hovorili mylne Huni.

Bol taký, čo vymyslel „úžasnú“ teóriu, že to bolo od úhorov, ktorí putovali po riekach k moriam a naopak a dokonca z očividných jednohlavých drakov, ktorí symbolizovali Dračie, Tráčie vojsko, urobili bombasticky úhorov – Uhorsko. Symbolom vojska Dákov, či Drakov, dodnes je socha veľkého jednohlavého draka v mestečku Oraštie (Oráčie) v Rumunsku. Pokračovaním bol tzv. Dračí pluk Mateja Korvína. Vždy sa jednalo zrejme o vojsko, nie národ! Ten, kto vymyslel, že názov je od úhorov sa opiera aj o tabuľu pod hradom Salzburg, ktorá spomína udalosť z r. 477 a sú tam uvedení Ungari. Aj ja to spomínam vo svojej prvej knihe. Až potom som zistil, že táto tabuľa hovoriaca o mučeníckej smrti mnícha Maximiána spolu s 55 spolubratmi bola v jaskynnej kaplnke osadená až opátom Kilianom Püttricherom (opát v rokoch 1525 až 1535). Teda nemožno to použiť ako dôkaz, že názov Uhor existoval už v 5. storočí. Týmto revidujem moju knihu Naše dejiny úplne inak.

Iní chytráci zasa napísali, že Uhorsko je od úhorového poľnohospodárenia. Každý tretí rok nechali zem úhorom. Ale v tom čase takto hospodárili nielen v Uhorsku.

Ba čítal som aj názor, že naša zem uhorela pri akomsi obrovskom požiari.

Mal som niekedy tiež podozrenie, že krajine mohla dať názov Uhorsko, lebo je „u hory“…, no potom som si uvedomil, že je tu mocná časť Bihorsko (Vihorsko), kde je aj jej hlavné mesto Oradea = Veľký Varadín, teda Veľký Hrad, Nagy Várad, Vet – Vár, ktorý Papánek pomenoval aj Belehrad. Latinsky ho volali aj Magno Varadin, Waradinum, Nemci Gross Wardein, Magnoburg, Modoburg. Ktoré európske mesto malo toľko názvov? Nesvedčí aj to o jeho mimoriadnom význame v stredoveku? O možnom hlavnom meste Veľkej Moravy po istú dobu?

Nuž, vyberme si lepšie, od lepšieho!

Skúsim inak. Od nepokrstenej Veľkej Moravy. Totiž práve toto ležalo v žalúdku nielen Konštantínopoľu a Rímu, ale aj samotnému Rasticovi, keď písal na obe miesta: My, Sloveni, prostá čaď, … pošli nám takého, čo nám (konečne) objasní, ako správne vyznávať vieru kresťanskú… asi tak to napísal. Z vtedajšieho ponímania sveta, zaradenie krajiny k tým „správnym“, tým „našim“, veľmi záležalo tým vonku, aj tým vo vnútri. Rovnako, ako teraz niekomu záleží, kde a kedy sa kam posunie hranica Východ a Západ. Vtedy bolo dôležité „správne“ pokrstenie. Moc Západu, či Východu sa robila cez cirkví – nástroja moci. Konštantín „Veľký“, čo rozdelil Rímsku ríšu, ani nevedel, že delí svet a odvtedy je znepriatelený, rozdelený. A napriek tomu je „svätý!“ Ten Konštantín Veľký.

Tak, teda kuknime sa na to cez cirkvi, cez rôzne vyznania toho istého Boha a Ježiša, ktorý chcel ľudí spájať.

Rastislav mal jasnú snahu: konečne sebe a národu jasne vysvetliť vyznanie viery a ujasniť, ktoré je to správne. Pretože v jeho dobe tu boli vyznania: ariánske (jednoznačne!), íroškótske (jednoznačne!), gréckokatolícke, rímskokatolícke, a staroverské, teda vyznávačstvo staroslovanských Bohov. Národ bol nejednotný vo viere a tomu chcel Rastic urobiť koniec, chcel ľudí zjednotiť vo svojej dŕžave. Myšlienka vládcu. Ako to dopadlo, sme sa učili v škole.

Takže našej, vtedy stále veľkej, teraz už len malinkej zemičke, hovorili Byzantínci nepokrstená. Samozrejme, neuznávali žiaden iný krst, len ten ich. Všetci iní boli neznabohovia, pohania, heretici. Úplne rovnako to robili rímski katolíci… Všimnime si, že Porfyrogenét napísal ako prvé – Veľká Morava – nepokrstená. To bolo pre neho najdôležitejšie, čím charakterizoval v tej dobe krajinu. Či krajina (najmä jej vodcovia) sú správne pokrstení, kto tu bude, alebo nebude mať vplyv, odkiaľ kam budú plynúť cirkevné dane, na ktorú stranu… hoci, je treba povedať, že gréckokatolíci, ani ariáni neplatili žiadnu povinnú cirkevnú daň, len dobrovoľné milodary. Povinné cirkevné poplatky odvádzali a odvádzajú len vyznávači rímskokatolíckeho vyznania! A to bolo to hlavné! Išlo hlavne o peniaze, peníze a peňeži, ako v Tisícročnej včele. Moc, vplyv, peniaze, ovládanie sveta.

Rozuzlenie záhady?

Takže na najdôležitejších miestach, tam hore, takmer pri Bohu, sa stále špekulovalo, intrigovalo a bojovalo o to, ako „správne“ pokrstiť krajinu. Vyhral už za Cyrila a Metoda vplyv Ríma. Veď Cyril s Metodom prišli na Moravu ako vyznávači východného rítu, a až počas návštevy Ríma vlastne konvertovali. Teda Konštantín – Cyril (Kiril = Jasný! Zanechal nám odkaz?) nie, umrel v Ríme. (Tu vsuniem: áno, Veľká schizma bola až r. 1045, no Rím a Konštantínopoľ si „spievali každý svoju pesničku“ už od Konštantína Veľkého.)  Metod, hoci pôvodne nie kňaz, pokračoval na Morave ako reprezentant RKC, bol menovaný postupne až arcibiskupom oboch Moráv… V jeho svete sa začalo používať staronové písmo glagolika v reči slovanskej. V ostatnom okolitom svete sa už začalo písať po latinsky (upúšťalo sa už od gréckeho písania). Latinsky sa krst síce povie baptismus, grécky váptizmon, no vtedy sa pri krste aj pomazávalo. Olejom. Skúšal som prekladač. Najprv grécky. Pomazaný je χρισμένος – chrisménos. Zadal som aj pre latinčinu… A ajhľa – pomazanie, pomazať sa latinsky povie UNGERE. Čiže pohľad nie z Byzancie, ale z Ríma, či od Nemcov… Netvrdím, ale pýtam sa: mohla naša zem, zmietajúca sa na hranici medzi východom a Západom (dodnes!!!) nazývať, hovoriť o nej v spojitosti s pomazaním? Ungere? Kráľ Štefan bol pomazaný …… a tým bola správne „pomazaná“ celá krajina, ktorej vládol a on, „svätý“ Štefan, šíril (nežne?) to „správne“ kresťanstvo vo svojej krajine, rozširoval ju? A tvrdo potlačil každého, kto nechcel. Prvý známy hriešnik bol tzv. Koppáň, ktorý tvrdohlavo odmietal kresťanstvo a túžil po moci. Rozštvrtili ho a rozvešali na brány štyroch miest v Uhorskom – už kráľovstve. Naša krajina sa stala Uhorským kráľovstvom práve za kráľa Štefana! Pomazaný a korunovaný bol ako kráľ 25. 12. 1000 ostrihomským arcibiskupom Dominikom. Ungere, Unghria = Uhorsko, Ungheria (ital.), La Hongrie, Hungáriae, Hungária. Francúzska vikipédia zdôrazňuje, že do r. 1920 (Trianon) názov Uhorsko bolo prídavné meno. Až potom roku sa zmenilo na podstatné meno. Takže ak prídavné, pýtame sa aká? Pomazaná. Ungria. Azda uveriteľnejší výklad, ako všetky predošlé?