„Sme optimistickí, ba dokonca si trúfam povedať, že v najbližších dňoch budeme môcť oznámiť určitý prelom,“ povedal Witkoff na samite pri príležitosti Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (OSN).

Plán podľa neho rieši obavy Izraela aj všetkých susedov v regióne, hoci bližšie detaily neuviedol.

Spoločné vyhlásenie vlád zúčastnených na stretnutí potvrdilo záväzok spolupracovať s prezidentom Trumpom a zdôraznilo význam jeho vedenia pri ukončení vojny.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však neskôr vyhlásil, že Izrael sa nebude viazať na kroky mnohých svetových krajín ako Austrália, Británia, Kanada či Francúzsko, ktoré sa v uplynulých dňoch rozhodli uznať palestínsky štát.

„Hanebná kapitulácia niektorých lídrov pred palestínskym terorom Izraela nás nijako nezaväzuje. Palestínsky štát nebude,“ povedal.

Na bojisku pokračujú izraelské útoky na mesto Gaza, ktoré vyhnali stovky tisíc ľudí z domovov. Izrael tvrdí, že jeho rozsiahla letecká a pozemná ofenzíva má za cieľ zničiť Hamas, palestínsku militantnú skupinu, ktorej októbrový útok v roku 2023 spustil vojnu.

Civilná obrana v Pásme Gazy uviedla, že izraelské útoky v stredu zabili najmenej 40 ľudí vrátane 22 v sklade slúžiacom ako úkryt pre vysídlených pri trhu Firas v Gaze. Medzi obeťami boli aj deti.

Mnohí obyvatelia Pásma Gazy, ktorí ušli zo severnej časti tejto enklávy, spia na zemi bez prístrešia a žiadajú svet o pomoc.

„Hovorím Izraelu: chcete, aby sme sa evakuovali, ale ako to máme urobiť, keď nemáme peniaze, dopravu ani kam ísť?“ povedal Thaer Saqr, ktorý stratil sestru počas útoku.

Intenzita izraelskej ofenzívy vzrástla po tom, čo OSN obvinila Izrael z genocídy v Pásme Gazy, čo Izrael odmieta. Podľa údajov ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy za takmer dva roky vojny zahynulo najmenej 65 419 Palestínčanov, prevažne civilistov.

Útok Hamasu, ktorý vojnu spustil, si vyžiadal 1 219 obetí, väčšinou civilistov, podľa údajov AFP založených na izraelských zdrojoch.