Môj profil 
Predplatné
Dobrým úmyslom podmienená pomoc je stará, ako ľudstvo samé. V každej organizovanej spoločnosti existovali jedinci a prúdy, prevádzkujúci ustanovizne, určené na pomoc určitej časti obyvateľstva. Rády, chudobince, nemocnice a iné postupom doby doplnili dobrovoľnícke spolky, neskôr prvé neziskové organizácie. Tie začali v inštitucializovanej forme vznikať v druhej polovici 20. storočia ako zbraň proti nečinnosti úradov a vlád. Po prvých nesmelých úspechoch v Západnej Európe neziskovky pevnejšie uchopili opraty občianskej iniciatívy a majú nemalý podiel na bezchybnom fungovaní štátneho aparátu.
Súbežne však hľadala vrstva korporátnych klanov cestu ku zvýšeniu vplyvu vo svete a v spoločnosti, v zmysle prianí hierarchicky nadradených štruktúr. Jednoducho sa zmocnili dobre mysleného mechanizmu vplyvu na verejnosť a štát.
Po pochopení príležitosti začali nadácie a neziskovky zakladať tí, proti ktorým boli často pôvodne namierené. Premyslená agenda, servírujúca jediné správne myšlienky a pomocou tlače diskreditujúca prípadných odporcov, slávi úspechy. Nik sa v ovzduší mediálneho teroru na Západe neodváži protestovať len preto, aby nebol očiernený a uvrhnutý do spoločenskej izolácie.
Po „revolúcii“ sme sa dlho nevedeli zorientovať v džungli dobročinnosti a „dobročinnosti“. Neziskové a mimovládne organizácie vznikali ako huby po daždi, pričom popri skutočnej charite začala dominovať vysoko organizovaná, paralelná a nevolená mocenská štruktúra. Mávajúc vlajkami filantropie, rovnosti a vyfabulovanými nadprávami menšín začal hromadný útok na spoločnosť. Zo začiatku prebiehali činnosti amatérsky, ale profi transformácia prebehla podozrivo rýchlo. Príčinou sú – peniaze. Nevyčerpateľný zdroj pritiahol skutočných neomarxistov ťažkého razenia, fanatikov a davy príživníkov. Najvyšší z nich, ako napríklad Pavol Demeš, sú dnes medzinárodne uznávaní režiséri farebných revolúcií.
V postate možno konštatovať, že tváre v popredí a verchušku mal tretí sektor buď v zálohe (Schmognerová, Bútora), našiel si ich (Dzurinda, Radičová), alebo si ich vychoval (Mikloš, Poliačik, Kaník). Ostatné majú na starosti školenia, propaganda a peniaze. Tie neodolateľnou gravitáciou skomprimujú moc, vplyv a ideológiu do úderného a výkonného celku.
Je zaujímavé sledovať, ako prejavujú svoje názory slniečkári, vzhľadom k pôvodu a k výchove. Beňová, Havran a mnohí iní sú potomkami rodičov, ktorí aktívne pracovali v štruktúrach bývalého režimu, niektorí aj priamo pre ŠTB. Tá bola produktom komunistov, tí zase výplodom marxistov, predchodcov neomarxistov. Kruh sa uzavrel. Pôvod aktérov, akokoľvek širokospektrálne chápaný, hrá tam hore hlavnú úlohu. Hnacím motorom sektoru nie je myšlienka, tú si v skutočnosti osvojí iba malé percento protagonistov. Je iba zámienkou, vyformovanou pre ciele mocných. Mazivom, palivom a kolesami valca dejín sú peniaze a moc.
Pamätáme si na spomienky manželky pána Langoša. S pobavením opisovala začiatky, keď v rámci boja proti Mečiarovi roznášala v igelitkách zväzky dolárov. Odkiaľ pochádzali? Bolo by naivné myslieť si, že akýsi Soros má nekonečný zdroj peňazí a pretvára svet na svoj obraz. On je „iba“ malým zlom v rámci veľkého zla. Korene skutočných pôvodcov mimovládok v terajšej podobe siahajú za horizont, zahmlený sírnym dymom.
Metastázy paralelnej moci pevne prerástli do všetkých sfér spoločnosti. Na Západe extrémne, v Česku veľmi, na Slovensku značne. Výkonná časť mimovládok sú nebezpeční ľudia, vedomí si svojej skutočnej moci a nedotknuteľnosti. Tá je fiktívna, pretože slúžia ideológii, v ktorej sa neráta s nami, ani s nimi. Oduševnená práca na deštrukcii vlastného národa znamená, že pri konečnom zúčtovaní pôjdu prví pod sekeru. Pretože zradcov sa chce zbaviť objednávateľ zrady, aj jej cieľ.
Tretí sektor ešte oslávi mnohé víťazstvá, než bude porazený. V nastávajúcom súmraku Európy a v očakávanom chaose príde pre ničiteľské sily učinený raj. Zastabilizovanie spoločnosti a zachovanie štátnosti na národnej báze je základom budúcnosti. Teda žiadne jadru EÚ, nijaké odovzdávanie kompetencií. Samočistiaca schopnosť akéhokoľvek fungujúceho spoločenského organizmu je úžasná. Samozrejme za predpokladu voľných rúk pri riešení pálčivých problémov. Kľúč od pút na zápästiach národa momentálne držia mimovládky a vydieraní politici, vydierajúci ostatných.
Jaro Frank
