„Kriminalizovanie názoru, aj keď expresívneho, nijakým spôsobom nepomáha verejnému diskurzu, rovnako ako ani odôvodnenia právnickej kancelárie, že Havran sa ´postavil proti Bohu kresťanov a proti Ježišovi Kristovi´,“ píše sa v stanovisku.

Advokátska kancelária Čarnogurský ULC podala trestné oznámenie pre hanobenie katolíckeho náboženstva, viery a jej predstaviteľov. Oznámenie bolo podané na autora článku na portáli denníka SME s názvom Pošlite Kuffu do cirkusu, v ktorom autor nenávistným spôsobom záutočil na známeho katolíckeho kňaza Mariána Kuffu.

„Autor vystupujúci pod menom Michal Havran hanobí v článku kresťanstvo a kresťanov. Z článku sála pýcha a nadraďovanie extrémistických názorov autora nad názory všetkých veriacich kresťanov. Autor sa postavil proti Bohu kresťanov a proti Ježišovi Kristovi. Článok autora je nielen nemorálny, ale aj protiprávny. Jeho zverejnením bol spáchaný trestný čin,“ uviedol advokát Ján Čarnogurský ml.

Konanie advokátskej kancelárie považuje viac ako dvadsať signatárov vyhlásenia, medzi ktorými sú aj teológovia, publicisti či politik, za útok na slobodu prejavu, zastrašovanie a zneužívanie právnej ochrany náboženského vyznania. Podľa jedného z nich, evanjelického teológa Ondreja Prostredníka, signatári vyjadrujú názor, že náboženské inštitúcie a skupiny veriacich sa nemôžu odvolávať na ochranu náboženského vyznania, ak sú terčom spoločenskej kritiky.

“Ak bránime slobodu prejavu, bráňme ju principálne, nielen vtedy, keď sa nám to hodí, alebo keď ide o ’nášho človeka’,” komentoval stanovisko šéfredaktorky SME a dvadsiatich signatárov vyhlásenia v prospech Michala Havrana politológ a mediálny analytik Roman Michelko.

Pripomenul, že v máji 2017 podal poradca prezidenta Kisku a bývalý reportér Trendu Pavel Sibyla trestné oznámenie na šéfredaktora časopisu Zem & Vek Tibora Eliota Rostasa za údajné “podnecovanie nenávisti voči osobám židovského pôvodu”. Dôvodom bol článok, v ktorom citoval kritické výroky štúrovcov na adresu vtedajšej židovskej komunity na Slovensku.

„Denník SME ani signatári spomenutého vyhlásenia vtedy nehovorili o zastrašovaní ani o útoku na slobodu prejavu,“ upozorňuje politológ. “Mlčali aj potom, čo vo februári tohto roka do Rostasovho domu na základe spomenutého trestného oznámenia vtrhlo komando NAKA a mierili naňho a jeho rodinu samopalmi. Prečo slobodu prejavu bránia iba v prípade Havrana?

Aby bolo jasné: ja som takisto principiálne proti akýmkoľvek trestným postihom za vyslovenie názoru, či dokonca za citovanie názoru niekoho iného, ako to je v Rostasovom prípade, čo je úplne absurdné. U Havrana mi však prekáža, že človek, ktorý sa prezentuje takými extrémne vyhrotenými názormi, má dnes monopol na verejný diskurz na pôde verejnoprávnej RTVS,” povedal Michelko.

Článok pôvodne vyšiel na portáli Napalete.sk