Trenčín = Laugaricio? Alebo ďalší omyl „vedcov“?

Znenie nápisu a jeho výklad

VICTORIAE

AUGUSTORU(m) divný lístok nerozlúštený, lipový list (?)

EXERCITUS QVI LAV

GARICIONE SEDIT MIL(ites)

L(legionis) II DCCCLV

(Marcus Valerius) MAXIMIANUS LEG(atus) LEG(ionis) II AD(iutricis) CVR(avit) F(aciendum)

Oficiálna dnešná prezentácia nápisu:

„Víťazstvu cisárov venovalo 855 vojakov II. légie z vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu.
Dal zhotoviť Marcus Valerius Maximianus, legát II. légie pomocnej.“ 

To Marcus Valerius je len odhad! Cisárov preto, lebo v tom čase vládol Marcus Aurelius so svojim synom Commodom. Takže na nápise chýba za AUGUSTORU – M.

Keď si dáme do prekladača celý text zo skaly, o čo sa asi pokúsite aj vy, preloží to ako: „Augustova armáda, ktorá bola umiestnená v Lav Garisione, zvíťazila“. Prekladač v tomto prípade „Lau garicione“ vlastne nepreložil. Vyzerá to naozaj, ako názov miesta, pretože prekladač “LAU“ vníma ako slovo, nie skratku. Navyše prekladač je prepojený s rôznymi zdrojmi, z ktorých si pomáha a preto to ponúkne ako miesto. Zdrojom sú celosvetové správy o tom nápise, ktoré intrerpretujú text ako miesto určenia.

Ak to za pomoci prekladača čítame po jednotlivých slovách, vyjde nám toto:

Víťazstvu armády cisárov, ktorú chválim. Lau – je pravdepodobne skratka: LAU(do) = chválim. (LAV GARICIONE nemožno čítať ako LAVGARICIO!!! Sú to dve slová!)… text pokračuje – ktorí (qui) sedeli = táborili (sedit)… MIL(ites) – vojakov Légie II Pomocnej 855, dal zhotoviť Maximianus, legát II. légie Pomocnej. Nie je tam Marcus Valerius.

Treba dodať, že VICTORIAE AUGESTORU je zvolanie, pozdrav na slávu. Samotné slovo LAUDO znamená chválu. V tom prípade chvála patrí nejakej „garicione“, vojenskej jednotke. Slovo pripomína výraz garizona. Garizona je oficiálny vojenský termín, je to dočasne, alebo trvale umiestnená vojenská jednotka. V ranostredovekej latinčine je výraz „garciōne“, čo je žoldnier a garniciōne je posádka. V novšej latine garciōne je čašník.

Kto bol Maximián?

Až objavom podstavca sochy v alžírskej Zane, niekdajšom rímskom sídle Diana Veteranorum bol Marcus Valerius Maximianus identifikovaný ako totožný s „našim“ Maximianom. Vedci ho identifikovali tak, že v Trenčíne je slovné spojenie LAV GARICIONE a v Zane LEV GARICIONE, čo uznali za totožné pomenovanie miesta. Pozrite štvrtý riadok odspodu na autentickej fotke nápisu. Vedci sa domnievali, že slovné spojenie Lav (Lev) garicione je miesto určenia, konkrétne mesto. Na doske v Zane sú postupne vymenované légie, ktorým „zanský“ Maximianus velil. Lenže výraz „leu garicione“ nie je geografický, a ani stotožňovanie týchto dvoch Maximianov nemusí byť správne! Aj keď nápis v Zane bol tomuto Maximiánovi venovaný pravdepodobne v rokoch 184 – 185, keď pôsobil ako legát III. légie, a tým aj správca provincie Numídia. Za vojenské zásluhy bol povýšený do senátorského stavu, napokon dosiahol i najvyššiu rímsku funkciu konzula, čo sa však v zanskom nápise neuvádza.

Keďže v celom texte nápisu nie je uvedené žiadne mesto, je jednoznačné, že leu garicione nebude mesto ale v  súvislosti s okolitým textom to je naozaj druh vojska – garizona. Ak riadok doplním nasledovne: … vexil(latonium) lev(ans) garicione hiemantum …. možno text preložiť ako “prápor zvyšujúci zabezpečenie v zime“. Prevedené do súčasnej terminológie „ prápor tylového zabezpečenia zimných vojenských táborov“.

Zhotoviteľ trenčianskeho nápisu mal na skale mnoho miesta, nemusel spájať slová a teda skratka LAU a slovo GARICIONE sú zvlášť. Prečo zhotoviteľ nápisu urobil skratku LAV a nenapísal celé slovo LAVDO? Mal dosť miesta… Napríklad kvôli symetrii. Prečo teda „vedci“ čítajú dve slová ako jedno a ešte skomolene – Laugarício? Lebo chcú, aby Laugarício bol Trenčín, lebo nápis je tu? Nie je to naivná konštrukcia? A bola prijatá, ako hotová vec a neustále opisovaná?

Ptolemaiova mapa, ktorú on nezostavil

Okrem toho vieme, že nápis „Laugaricio“ vedci stotožňujú s údajom na Ptolemaiovej mape. Klaudios Ptolemaios žil v II. storočí a žiadnu mapu nezostavil. Zhotovil len tabuľky so zemepisnými súradnicami vtedy známych miest. Tieto tabuľky môžeme nájsť napríklad v knihe: Andreas Kleineberg, Christian Marx, Eberhard Knobloch, Dieter Lelgemann: Germania und die Insel Thule. Die Entschüsselung von Ptolemaios´>Atlas der Oikumene<, alebo v knihe Boris Drlička: Nad ptolemaiovskou mapou strednej Európy.

Podľa týchto súradníc sa rôzni autori pokúsili nakresliť mapy. Lenže autori nepristupovali pri vypracovaní máp nestranne. Buď boli ovplyvnení objednávateľom alebo vlastným presvedčením, či želaním, kde by sa dané miesta mali nachádzať, prípadne mohli vzniknúť omylmi pri prepisovaní súradníc, keďže originál Ptolemaiového diela nemáme. Takže sa vyskytli dokonca aj podstatné nezrovnalosti medzi zhotovenými mapami a skutočnou geografickou situáciou. Napríklad ak chcel mať autor mapy Lecaristus na Slovensku, zámerne manipuloval s Ptolemaiovými súradnicami alebo niektoré ignoroval tak, aby mu to tam vyšlo. Ak chcel mať Leucaristos v Poľsku, urobil to isté. A tak rozdiel medzi jednotlivými mapami je ±400 km. Ak si uvedomíme, že antickí Gréci boli dobrí moreplavci, určite museli mať výpočet zemepisných súradníc presnejší, lebo by sa nedokázali vrátiť z mora domov.

Ak si Ptolemaiov text prečítame pozorne, Levkaristos, grécky Bielolíci, či bieliaci, nájdeme podľa jeho mapy v Poľsku, kde sa okolo mesta MORAWICA od nepamäti ťaží biela skala. No ani to nie je isté, pretože staré mapy majú hore východ. Záleží na tom, kedy sa mapa podľa Ptolemaia kreslila. Čiže ani tento údaj nie je uveriteľný.

Z Ptolemaiových súradníc máme identifikované len dva presné body: ohyb rieky Dunaja t.j. Anabum je Ostrihom a Rugium pri ústí rieky Visla je zrejme Sztum.  Tí, čo sa radi hrajú s umelou inteligenciou a Ptolemaiovými súradnicami by nakŕmili počítač a zvolili si vhodný tretí referenčný bod, napr. ústie Labe, určite by im nakreslil mapu s vyššou presnosťou, ako je uvedené a boli by odhalené staroveké mestá, ktoré už zanikli.

Ak si dám jednu z Ptolemaiových máp a súčasnú mapu s vyznačením Trenčína vedľa seba (pozri obrázok), vychádza mi, že Trenčín je na Ptolemaiovej mape pomenovaný ako Eburum t.j. Obrí hrad a Zobor je pomenovaný Eburodunum t.j Obrie hradisko. Odjakživa bola história Trenčína (a Hornej Nitry) spojená s históriou (Dolnej) Nitry. Ale ani na to sa nemožno spoliehať. Príliš veľa neistoty na to, aby sme verili, že Trenčín volali Rimania Laugarício! No a ak by sme sa držali latinského „laugare = kúpať sa (kúpele neďaleko Trenčína), tak by sme boli istejší. Ale nie sme! Vôbec nie na to, aby sme mohli tvrdiť, že Rimania volali Trenčín Laugarício!

Trenčín od valov – priekop?

Ak chceme, aby Trenčín bol predsa len latinský, potom sa radšej oprime o slovo „trench“, čo v latinčine, (aj angličtine) znamená valy – priekopa. A valy za hradom, smerom na Čerešňový sad sú teda naozaj impozantné, zrejme najväčšie na Slovensku. Ich výška ešte dnes predstavuje až 8m. Poznámka: V latinčine nie je bežné, aby slová končili na “ch”. Ale spojenie C-H používali Rimania na napísanie „Č“ – Cheruskovia, čítaj Čeruskovia, Chatti = Čati, či Četi (?). Na Západe zamieňajú doteraz – hokejistu Chára čítajú ako Čára. Známa archeologička, pani PHDr. Tamara Nešporová našla v tomto priestore typickú rímsku pec na ohrievanie vody na kúpanie mužstva. Podobnú našla aj na mieste, kde neskôr vznikol kláštor na Skalke oproti Trenčínu, kde tragicky zahynula r. 2006.

No a aby neistoty nebolo málo, tak ak chceme Levkaristos pri Trenčíne, nech sa páči – orientačný jasný biely bod pri ceste je biele bralo Beckov.

Záver

Ešte stále veríte, že Trenčín bol Laugarício? Je tu vôbec nejaká istota? Je! Všeobecne prijaté poznanie Trenčín = Laugarício je nevedecké a nepodložené, Vykonštruované! Presne z takýchto „vedeckých“ konštrukcií podozrievajú „vedci“ nás, dobrovoľných historikov. Neustále ich vytvárajú a väčšina ich bez logiky opisuje. Nájde silu Trenčín prijať toto zistenie a napraviť omyl aspoň u seba?

Pretože sa jedná o rímsky nápis z doby Marka Aurelia, omyl „vedcov“, nielen slovenských, nemá len regionálny význam, ale Európsky.

Autor podstaty článku je Ing. Vladimír Švec.