Traja poprední lídri naznačili, že Izrael vtlačil USA do vojny s Iránom

Na základe rozhovorov s prezidentom Donaldom Trumpom konzervatívny novinár  Tucker Carlson potvrdil to, čo naznačili minister zahraničných vecí USA Marco Rubio a predseda Snmenovne reprezentantov Mike Johnson: Rozhodnutie USA vstúpiť do vojny urobil Benjamin Netanjahu, premiér Izraela.

Kto má krv na rukách?

Začiatkom týždňa minister zahraničných vecí USA Marco Rubio naznačil, že USA vstúpili do vojny s Iránom kvôli pripravovaným útokom Izraela, čo je považované za priznanie, že premiér Benjamin Netanjahu vtlačil USA do vojny.

„Bolo úplne jasné, že ak Irán napadne ktokoľvek – Spojené štáty, Izrael alebo hocikto iný, Irán bude reagovať a odpovie Spojeným štátom,“ povedal Rubio počas tlačovej konferencie.

„Ak by sme čakali, až ten útok príde ako prvý, skôr ako by sme ich zasiahli, utrpeli by sme oveľa väčšie straty. A tak prezident urobil veľmi múdre rozhodnutie – vedeli sme, že Izrael podnikne akciu, vedeli sme, že to vyvolá útok proti americkým silám,“ povedal.

Rubiove výroky potvrdzuje pondelková správa New York Times, v ktorej sa podrobne opisuje, ako Tucker Carlson počas nedávneho stretnutia s prezidentom Donaldom Trumpom naliehal na prezidenta, aby sa vyhol vojne s Iránom – Trump však odpovedal, že nemá inú možnosť, ako sa pripojiť k útoku, ktorý Izrael spustí.

Článok v New York Times navyše uvádza, že Netanjahu bol odhodlaný zabezpečiť, aby prebiehajúce rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom nebránili ani neohrozovali plánovanie spoločného americko-izraelského útoku proti Islamskej republike.

Vysokopostavení predstavitelia Trumpovej administratívy odovzdali rovnaké posolstvo aj počas utajených brífingov pre členov Kongresu tento pondelok – čo následne potvrdil republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson spolu s viacerými ďalšími zákonodarcami.

„Keďže Izrael bol odhodlaný konať s USA alebo bez nich, náš najvyšší veliteľ, administratíva a úradníci (v kabinete) museli urobiť veľmi ťažké rozhodnutie. Museli zhodnotiť hrozby pre USA, naše vojská, naše zariadenia, naše aktíva v regióne a mimo neho,“ povedal Johnson.

Tvrdenie, že Izrael bol odhodlaný konať proti Iránu nezávisle, spochybňuje skutočnosť, že počas 12-dňovej vojny minulé leto boli Izraelčania závislí od americkej protivzdušnej obrany, aby mohli zostreliť iránske rakety.

Denník tiež uvádza, že článok z 25. februára v denníku Politico informoval o tom, ako Trumpovi úradníci vyjadrili podporu tomu, aby Izrael zaútočil ako prvý, čo by vyvolalo iránsku odvetu proti americkým aktívam, a tým poskytlo jasnejší politický dôvod pre intervenciu USA doma.

Biely dom cúva

Po výraznej kritike Rubiovho výroku sa zdá, že administratíva v reakcii na to mení svoj postoj. Napríklad Karoline Leavittová, tlačová tajomníčka Bieleho domu, zverejnila článok z National Review s nadpisom „Nie, Marco Rubio netvrdil, že Izrael vtiahol Trumpa do vojny s Iránom“.

Okrem toho Rubio v utorok (deň po ibvinení Izraela) pred novinármi ustúpil a uviedol, že jeho včerajšie komentáre sa týkali iba načasovania izraelského plánu zaútočiť na Irán, pričom zdôraznil, že Trump sa už rozhodol začať vojnu s cieľom eliminovať iránsky program balistických rakiet.

A čo je najdôležitejšie, prezident Trump v utorok poprel, že Izrael ho prinútil zaútočiť na Irán, a naopak navrhol, že to on mohol „prinútiť Izrael“ k agresii.

Hoci predstavitelia Pentagónu v nedeľu informovali zamestnancov Kongresu, že Irán nemá v pláne zaútočiť na americké aktíva na Blízkom východe, pokiaľ nebude vyprovokovaný počiatočným útokom, Trump povedal, že verí, že Irán by mohol zaútočiť ako prvý.

„Na základe toho, ako prebiehali rokovania, si myslím, že oni by zaútočili ako prví. A ja som nechcel, aby sa to stalo. Takže ak niečo, tak som možno prinútil Izrael. Ale Izrael bol pripravený a my sme tiežb boli pripravení,“ povedal, čím sa zdalo, že protirečí pondelkovým vyhláseniam Rubia.

Aj Tucker Carlson tvrdí, že Netanjahu rozhodol, že USA pôjdu do vojny

Pri analýze začatia vojny USA a Izraela proti Iránu cez víkend Tucker Carlson vo svojom pondelkovom zhrnutí udalostí uviedol, že Netanjahu informoval Biely dom, že zaútočí na Irán s účasťou USA alebo bez nej.

A vzhľadom na významné americké personálne zdroje v regióne spolu s rozsiahlou energetickou infraštruktúrou, na ktorej je svet závislý, USA mohli konať spolu s nimi a snažiť sa byť „moderujúcou silou“ alebo jednoducho povedať „nie“ a pohroziť „odstrihnutím pomoci alebo niečím podobným“, povedal.

Ale povedať nie „nebolo ani na stole. To nikdy nebolo na stole,“ poznamenal Carlson. „Nikto za posledných 63 rokov nikdy nezvažoval, že by to urobil. Posledným prezidentom, ktorý to urobil, bol John F. Kennedy v roku 1962, keď sa dostal do sporu s izraelským premiérom Davidom Ben-Gurionom ohľadom izraelského jadrového programu v Dimone.“

V tom čase „prezident Kennedy povedal ‚nie‘“ a požadoval ukončenie testovania jadrových zbraní Izraelom a inšpekcie ich zariadení, spomínal Carlson.

„A samozrejme (Kennedy) nebol schopný splniť tieto sľuby, pretože bol zavraždený v novembri 1963 a osoba, ktorá ho nahradila, jeho viceprezident Lyndon Johnson, dala zelenú izraelskému jadrovému programu,“ povedal populárny konzervatívny komentátor. „To bolo naposledy, čo americký prezident povedal Izraelu nie, tvrdé nie, a pokúsil sa obmedziť jeho základné ambície,“ dodal.

„Pravda je taká, a je ťažké to povedať nahlas,“ zdôraznil Carlson, „ale Spojené štáty nerozhodli (o vojne s Iránom). Rozhodol Benjamin Netanjahu.“

Prečítajte si tiež:

• NAŽIVO o dianí na Blízkom východe: Irán pohrozil útokmi na izraelské veľvyslanectvá po celom svete.
• Karta sa obrátila. USA žiadajú Ukrajinu o pomoc