Ubytovanie pre troch najvyšších ústavných činiteľov by mal zabezpečovať rezort vnútra. Pri zabezpečovaní ubytovania by sa okrem úžitkových a protokolárnych funkcií mal klásť veľký dôraz aj na ochrannú funkciu ubytovania. „Predpokladá sa, že jednotlivé ubytovania sa budú realizovať postupne, na základe aktuálne dostupnej ponuky tak, aby boli do budúcna pre troch najvyšších ústavných činiteľov pripravené stále rezidencie, využívané dlhodobo,“ uviedlo Ministerstvo obrany (MO) SR v materiáli.

Do 12. septembra sa má pripraviť zoznam konkrétnych nehnuteľností vhodných na ubytovanie ústavných činiteľov, ktoré budú vyhovovať z hľadiska bezpečnosti. „Ak ministerstvo vnútra vyhodnotí, že z ubytovaní, ktoré prichádzajú do úvahy, nejaké konkrétne vyhovuje bezpečnostným požiadavkám, bude ústavný činiteľ z dôvodu ochrany povinný takéto ubytovanie využívať,“ tvrdí rezort obrany.

Právo na doživotný plat

Vláda ďalej navrhuje, aby právo na doživotný plat vo výške platu poslanca NR SR prislúchalo nielen prezidentovi, ale aj predsedovi parlamentu a predsedovi vlády. Malo by im byť priznané vtedy, ak vykonávajú svoju funkciu aspoň dve úplné, neskrátené volebné obdobia parlamentu. „Toto časové obdobie by malo vyjadriť, obdobne ako pri prezidentovi, zásadný rozsah angažovanosti vo verejnom priestore a určitý status s tým nevyhnutne spojený po skončení tohto angažovania sa,“ ozrejmili v materiáli.

Právo na doživotný plat by sa malo realizovať s dvomi výnimkami. Prvou je prípad, ak osoba začne vykonávať inú ústavnú funkciu. Vtedy sa podľa MO súbeh rieši pozastavením vyplácania doživotného platu počas tohto výkonu. Druhým prípadom je odsúdenie za úmyselný trestný čin, ktoré z dôvodu závažnosti konania znamená zánik práva na doživotný plat, vysvetlilo.

V lex atentáte taktiež navrhujú, aby sa ochrana poskytovala aj všetkým predsedom politických strán a hnutí, ktoré v ostatných voľbách získali zastúpenie v NR SR, pokiaľ sú poslancami a pokiaľ sa im neposkytuje ochrana z dôvodu výkonu inej funkcie ústavného činiteľa. Ochranu by mal mať aj generálny prokurátor a predseda Ústavného súdu SR. Minister vnútra má do 12. septembra zanalyzovať súčasné postupy pri ochrane ústavných činiteľov a určených objektov. Má takisto pripraviť návrhy opatrení na zvýšenie kvality poskytovania ochrany.

V rámci tzv. lex atentát by sa malo obmedziť konanie zhromaždení

Zákaz zhromaždení by mohol platiť v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta SR, vlády SR či všeobecného súdu. V prípade Ústavného súdu SR by mal platiť zákaz zhromaždenia v okruhu 100 metrov od jeho sídla. Navrhuje to vláda v návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR, tzv. lex atentát. Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia. Chce napríklad zamedziť protestom pred obydliami. Vláda návrh odobrila na stredajšom zasadnutí. Navrhuje, aby ho parlament prijal v skrátenom legislatívnom konaní.

Vicepremiér Robert Kaliňák (Smer-SD) ozrejmil, že cieľom bolo upokojiť situáciu v oblasti zhromaždení. Pripomenul, že občania majú ústavou garantované právo na pokojné zhromaždenie, no často dochádzalo k pochybeniam. Pripomenul, že sa zavádzajú úlohy pre políciu a obce. „Musia intenzívne analyzovať žiadosti o zhromaždenia a byť schopní buď niektoré zhromaždenia dať od seba ďalej, alebo ich zakázať,“ uviedol.

Vláda navrhuje ustanoviť zákaz rušenia výkonu práva pokojne sa zhromažďovať. „Ide o jednu zo série úprav vyjadrujúcich snahu netolerovať konanie, ktorým sa iným bráni v slobodnom výkone politických práv,“ píše v materiáli ministerstvo obrany, ktoré návrh predložilo.

Zákaz zhromaždení v okruhu 50 metrov platí v súčasnosti na miesto, kde rokuje Národná rada SR. Vláda ho navrhuje rozšíriť na miesta, kde sídlia alebo rokujú vysoké ústavné orgány. „Cieľom je zabezpečiť podmienky na nerušený a plynulý chod činnosti týchto štátnych orgánov,“ uviedli v návrhu. Vláda tiež navrhuje priestorové obmedzenia konania zhromaždení vo vzťahu k miestam, kde vykonáva činnosť všeobecný súd. Ide aj o opatrenia obmedzujúce možnosti zásahu, respektíve tlaku na nezávislosť súdnej moci.

Zhromažďovanie „pod oknami dotknutej osoby“

Doplniť by sa mohli i nové dôvody na zákaz zhromaždenia. Zhromaždenie by sa mohlo zakázať, ak sa má konať v blízkosti obydlia osoby, ktorej zamestnanie, povolanie alebo funkcia priamo súvisí s účelom zhromaždenia a zvolávateľ nesúhlasil so zmenou miesta. Predchádzať by sa tak malo zhromaždeniam „pod oknami dotknutej osoby“. Zhromaždenie by sa nemalo konať ani pri obave, že dôjde k stretu účastníkov viacerých konkurenčných zhromaždení, a tak sa nebude dať zabezpečiť ich riadny a pokojný priebeh. Ďalším dôvodom na zákaz zhromaždenia má byť obava, že dôjde k zásahu do práva na súkromie osôb alebo k zásahu do pokojného užívania obydlia osôb „a ochranu týchto práv nemožno zabezpečiť žiadnymi menej rušivými opatreniami“.

Vláda chce tiež rozšíriť ustanovenie o možnosti zákazu z dôvodu zásadného obmedzenia dopravy alebo zásobovania aj o dôvod zásahu do práva na súkromie a pokojného užívania obydlia.

Zhromaždenia, ktoré nepodliehajú oznamovacej povinnosti, by sa mohli po novom konať prednostne mimo rezidenčných častí a miest, kde sa predpokladá sústreďovanie väčšieho počtu osôb.

Policajný zbor by mohol byť povinný informovať obec o potenciálnych dôvodoch na zákaz zhromaždenia. Obci by mohla hroziť pokuta, ak bude mať od polície informácie o dôvodoch na zákaz zhromaždenia, nezakáže ho a riziká sa naplnia.

Sprísnenie sankcií za priestupky

Nová legislatíva by tiež mohla zaviesť ďalšie dôvody na dopustenie sa priestupku proti zhromažďovaciemu právu. Ak to povaha priestupku umožňuje, podľa návrhu by mohlo byť možné sa ho dopustiť aj prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby. Sprísniť by sa mohli sankcie za niektoré priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.

Navrhuje sa tiež ustanoviť obdobné skutkové podstaty priestupkov, ktorými sa chráni výkon zhromažďovacieho práva, a to vo vzťahu k iným verejne prístupným podujatiam, ktoré výkon zhromažďovacieho práva nepokrýva.

Zvýšiť by sa mohla aj horná hranica pokuty v prípade úmyselného narušenia občianskeho spolunažívania, vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Hranica by sa mohla zvýšiť z 99 eur na 1000 eur.

Policajt by mohol pri identifikácii osoby podozrivej zo spáchania priestupku prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby oprávnený vyžadovať od ľudí prevádzkujúcich elektronické komunikačné siete alebo poskytujúcich elektronické komunikačné služby údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie. Potrebný by na to mal byť aj súhlas prokurátora.

Prečítajte si tiež

• Vláda schválila návrh bezpečnostných opatrení lex atentát
• PS: Na návrh lex atentát čakáme, absenciu predsedu parlamentu cítiť
• Koalícia pripravuje v súvislosti s útokom na premiéra tzv. “lex atentát”