Pred nejakým časom (2018) Európska komisia predstavila Akčný plán v oblasti vojenskej mobility. Prešiel v podstate bez povšimnutia, dokonca niektorí politici povedali, že je pre Slovensko užitočný. Nabádal totiž členské štáty k tomu, aby dopravnú infraštruktúru prispôsobili prípadným vojenským potrebám. A na Slovensku sa zrazu začala venovať zvýšená pozornosť technickému stavu mostov. Nikto si neuvedomoval, že je to preto, aby bolo možné ich použiť pri doprave ťažkej vojenskej techniky.

Milan Uhrík vo svojom videu upozorňuje, že v posledných dňoch sa odohrali dve významné skutočnosti. Rastislav Káčer poverený riadením ministerstva zahraničia v podstate požiadal o trvalú prítomnosť spojeneckého vojska na Slovensku. A na výbore NR pre európske záležitosti bol poslancom odprezentovaný “Akčný plán v oblasti mobility 2.0.” Európska komisia predstavuje plán takto: “Akčný plán vojenskej mobility, ktorý nadväzuje na skorší plán z roku 2018, pomôže európskym ozbrojeným silám reagovať na krízy na vonkajších hraniciach EÚ a ďalej lepšie, rýchlejšie a v dostatočnom rozsahu. Zároveň posilní schopnosť EÚ podporiť členské štáty a partnerov pri preprave jednotiek a vybavenia.”

Plán počíta s tým, že vlády zabezpečia rýchly a nerušený presun potenciálne veľkých vojenských síl a personálu. Rozhodujúce podľa plánu je zabezpečiť, že členské štáty budú môcť rýchlo nasadiť svoje sily a vybavenie v rámci EÚ, ale aj mimo únie. Kde mimo svojho územia počíta pôvodne mierová Európska únia s nasadením ozbrojených síl? Kto sa pýtal občanov členských štátov, či schvaľujú účasť svojich vojakov na konflikte za hranicami únie? Ak sa zo Slovenska stane koridor pre americké a nemecké tanky, stane sa z neho aj terč pre ruské rakety. Máme k tomu nakročené.