Môj profil 
Predplatné
Dňa 19. októbra uskutočnil Kočner tlačovú konferenciu, ktorú vysielala v priamom prenose televízia TA3. Podľa Tótha Kočner poskytol dve základné informácie. „Ako poškodený oznámil, že v jeho prípade boli obvinení z viacerých trestných činov Daniel Lipšic a Gábor Grendel. Druhá informácia nasvedčuje tomu, že ich spolupáchateľmi pravdepodobne boli viacerí mienkotvorní novinári (aktívni činitelia politického diania) a ako dôkaz poukázal na existenciu webovej stránky Lipšicove stádo. Podnikateľ poskytol médiám kópie uznesenia o obvinení oboch politikov a viackrát prítomným zdôraznil, že informácie o úzkej spolupráci medzi politikmi a novinármi nájdu na stránke www.lipsicovestado.info.“
Vzhľadom na uvedené však mnohí novinári poskytli zjednodušený obraz reality. „Tlačovku zvolal Kočner, ten z mafiánskych zoznamov; ten, čo má byt v Bonaparte; ten, čo s Bašternákom staval Five Stars Residence; ten, čo mal kamaráta Trnku. A to boli zástupné dôvody, pre ktoré pred čitateľmi, poslucháčmi a divákmi zamlčali, z akých skutkov sú obvinení dvaja politici a čo všetko odhaľuje stránka, na ktorej sú zachytené e-maily a SMS Gábora Grendela s viacerými novinármi; za všetkých spomeňme Moniku Tódovú, Mareka Vagoviča, Lukáša Dika, Zuzanu Petkovú alebo Tibora Mattyasovského,“ vysvetlil Tóth.
Tóth v súvislosti so súkromnou komunikáciou tvrdí, že novinári sú rovnakí ľudia ako ich čitatelia, poslucháči či diváci a dokonca rovnakí ako tí, ktorých pranierujú. „Keď si myslia, že ich nikto nevidí a nepočuje, rozprávajú si antisemitské vtipy, majú sexistické poznámky na adresu žien, uťahujú si z homosexuálov, posmievajú sa výzoru svojich kolegov. Slovom, dopúšťajú sa takých istých pokleskov ako všetci smrteľníci. Len s tým rozdielom, že novinári za antisemitizmus, sexizmus, homofóbiu a iné neduhy verejne pranierujú iných.“
Oko za oko
Ako sa zdá, na Slovensku sa stupňuje mediálna vojna medzi politikmi, podnikateľmi a novinármi. Pravidelne sa objavujú nové kauzy. Novinári poukazujú na činy veľkopodnikateľov, tí na oplátku poukazujú na „nezávislosť“ mienkotvorných médií a spoluprácu novinárov s politikmi.
Tóth vysvetľuje, že novinári spolupracujú s politikmi už dlhé roky. Novinári tiež rozhodujú o tom, kto bude mať prístup do médií. Počas spolupráce s politikmi sa rozhoduje aj o tom, ako sa bude písať a hovoriť o iných politikoch.
„A takto to funguje nielen v súkromných médiách, ale, ako to vyplýva z uverejnených komunikácií, aj vo verejnoprávnej RTVS. Ak má politik kamaráta šéfa spravodajstva, môže si dokonca určovať, ako má byť v zátvorke za jeho menom uvádzané stranícke logo. Alebo úspešne sa dožadovať, aby verejnoprávna televízia pokrývala tlačovku neparlamentnej strany,“ uvádza Tóth.
Upozorňuje však, že zoznam novinárov na portáli Lipšicove stádo nie je len čriedou neškodných ovečiek. “Je to sila, v moci ktorej je manipulácia s verejnou mienkou,” tvrdí Tóth.
„Zverejnenie tejto skrytej siete na internete je síce pre zdravie verejného života prospešné, ale veľa sa toho v spôsobe fungovania slovenských médií nezmení. Prinajmenšom v médiách hlavného prúdu,“ konštatuje na záver Tóth.
