Na tlačovej konferencii hnutia Socialisti.sk jeho novozvolený predseda Eduard Chmelár informoval o podstatných skutočnostiach, ktoré vyplynuli zo sobotňajšieho ustanovujúceho snemu hnutia. Predstavil aj ostatných členov vedenia hnutia, ako boli zvolení na sneme v Banskej Bystrici. Podpredsedami hnutia sa stali Jozef Ďurica, Daniel Patkoš, Alica Mihale Razgyelová, Martin Sarvaš, Beáta Janočková, Branislav Vilmon a Artur Bekmatov.

Chmelár tiež vymenoval programové priority nového ľavicového politického subjektu, ktorého otvorene deklarovaným cieľom je demontáž súčasného politicko-ekonomického kapitalistického systému oligarchickej korupčnej plutokracie, a jeho nahradenie demokratickejším systémom. Písali sme o tom tu

Tlačovú konferenciu hnutia Socialisti.sk odignorovali médiá hlavného prúdu. Na tlačovke bola prítomná iba jedna kamera veľkej televízie, a to spravodajskej TA3, ktorá však z akcie nezverejnila záznam a len krátko sa o nej zmienila v správach. Ostatné televízie chýbali a rovnako tak aj zástupcovia veľkých mainstreamových denníkov.

Médiá ovládané „bratislavskou kaviarňou“ už ani nemohli dať ostentatívnejšie najavo, že niektorých chlapcov do hry potrebujú vpustiť, a potom sú iní, ktorých budú pred národom doslova utajovať, aby ich zadusili skôr, než by sa ľudia mohli začať o nich reálne zaujímať. Eduardovi Chmelárovi sme preto položili otázku, ako vidí tento problém on.

Pozrite si krátku reportáž k problematike. Článok pokračuje pod videom

https://www.youtube.com/watch?v=mlvrlAeWYTU

Hlavné správy: Médiá dnes patria veľkokapitalistom, šíria iba liberalistickú ideológiu. Výsledkom je, že ľudia, a najmä mladí ľudia, už nevedia aký je rozdiel medzi Stalinovými gulagmi a legitímnymi ľavicovými myšlienkami. Čo s tým chcete robiť? Existuje vôbec na Slovensku nejaká dostatočne vhodná informačná platforma, cez ktorú by ste mohli zmeniť náhľad spoločnosti na tieto veci?

Chmelár: „To nie je možné urobiť inak ako osvetou. Ja sám som odporcom minulého režimu, o ktorom napríklad známy maďarský marxistický filozof a bývalý disident Gáspár Miklós Tamás hovoril, že to bol ,štátny kapitalizmus‘, čiže mňa tie nedorozumenia príliš nevyrušujú – my ich budeme poctivo vysvetľovať.

Nahradiť kapitalizmus demokratickejším systémom, alebo ako hovorí český filozof Václav Bělohradský, postkapitalistickou spoločnosťou, to neznamená návrat do minulosti. Naopak – my chceme nový systém. Napokon, ľudia v roku 1989 nechceli kapitalizmus. Len tri percentá obyvateľov chceli návrat kapitalizmu a teraz tie tri percentá ovládajú túto spoločnosť deštruktívnym spôsobom. My chceme, aby spoločnosť prosperovala a vyvíjala sa udržateľným a sociálne spravodlivým spôsobom, a ten v dnešnom systéme jednoducho nie je možný.

Nedá sa to urobiť tak jednoducho, ako si to predstavujú opoziční politici, ktorí pôsobia v politických diskusiách bezradne ako malí chlapci, ktorí robia svaly, že večer to tým, ktorí ich zbili, ukážu. Realita je úplne iná a oni len čakajú na nových sponzorov – nemajú odvahu urobiť zásadné opatrenia, ktorými by zlomili oligarchii krk. To totiž sa nedá urobiť inak, než zmenou logiky systému, v ktorom si oligarchia môže kúpiť kohokoľvek a čokoľvek práve preto, že má k dispozícii zdroje, ktoré sú nad limit akéhokoľvek luxusu. Od istého rozsahu totiž už majetok neslúži na vlastnú spotrebu, ale už iba na ovplyvňovanie spoločnosti, na politické ciele. To treba zmeniť.“

Toľko odpoveď Eduarda Chmelára, ktorá pomerne jasne naznačuje aj odpoveď na ozázku, prečo s jeho stranou majú liberálne masmédiá problém. Zrozumiteľne to pomenoval pred časom aj historik Martin Lacko: „Oni majú najväčší strach z elity. Vedia, že najväčšie ohrozenie ich monopolu na moc pochádza od ľudí, ktorých nemôžu označiť za fašistov, hlupákov, bláznov. A preto najzúrivejšie bojujú proti inteligencii.“

Ivan Lehotský