To najhoršie z Ameriky – progresívnu daň z nehnuteľností – chystá zaviesť minister financií Heger na Slovensku

Darmo, že ste si ho postavili pred tridsiatimi rokmi za dvestotisíc. Z tých dvoch miliónov dolárov musíte zaplatiť daň z nehnuteľnosti, ktorá je vo výške 1,3 percenta. Cena nehnuteľnosti z ktorej sa počíta daň sa ešte k tomu každý rok tabuľkovo navyšuje o 3 %. Po 23 rokoch sa vám tak daň z nehnuteľnosti zdvojnásobí.

Ak teda nemáte príjem, ktorý by vám pokryl túto daň, musíte svoj dom predať a presťahovať sa do lacnejšej štvrte a menšieho domu. V Kalifornii vládnu demokrati, čo je podobné ako u nás Progresívne Slovensko a peniaze vyžmýkané od poctivo pracujúcich potom idú na dotovanie neprispôsobivých menšín.

Kvôli tejto politike množstvo ľudí opúšťa Kaliforniu a sťahujú sa do susednej Nevady a Arizony, kde z nepochopiteľných príčin opäť volia demokratov, hoci pred ich politikmi utiekli. Výsledok tejto progresívnej politiky je abnormálny nárast bezdomovectva hlavne v Los Angeles.

Túto krutú americkú realitu sa rozhodol preniesť na Slovensko minister financií Heger

V obdobnej situácii sa totiž ocitnú tisíce ľudí, ktorí majú „smolu“, že ich byt v centre mesta napríklad v Bratislave ma dnes hodnotu 200 tisíc eur. Z tejto trhovej ceny totiž budú musieť platiť daň z nehnuteľnosti, hoci príjmy na to nemajú, lebo byt nadobudli v čase, keď na to príjmy mali, resp. za socializmu, keď nestál nič. Zatiaľ nie je známe aké percento to bude. Ak by to bolo po vzore demokratov z Kalifornie, tak pri spomínanej nehnuteľnosti by to bolo okolo 2 600 € ročne. Ak na to dôchodca nemá, Heger myslel aj na neho.

Bude fungovať evidovanie daňového záväzku a po jeho smrti sa byt predá a dlh vyrovná. V prípade, že má pozostalých, tak dlh budú musieť vyplatiť oni, inak sa k dedičstvu nedostanú. Chystané zásadné zvýšenie dane z nehnuteľností, ktoré by minister financií Eduard Heger rád videl legislatívne schválené parlamentom ešte tento rok, sa nepodarí presadiť bez detailných cenových máp.

Na tom stroskotal aj zámer predchádzajúcej vlády Roberta Fica, keď myšlienku zdanenia luxusnejších nehnuteľností plánovala zaviesť ako daň z luxusu ešte v roku 2012. (Nakoniec Smer zaviedol „daň z luxusu“ pri prihlásení vozidla. Ak si kúpite auto s výkonom nad 250 kW pripravte si registračný poplatok 3 900 € !) Neskôr v roku 2017 si mali na návrh poslankyne Kiššovej z SaS siahnuť hlbšie do vrecka tí, ktorí bývali vo viacpodlažných nehnuteľnostiach. Nestalo sa.

V súčasnosti je tento zámer, avšak už pod vedením vlády Igora Matoviča, opäť na stole. Sprevádzaný ľúbivými slovami, ako to pomôže Slovensku, s cieľom dosiahnuť lepšiu daňovú spravodlivosť. Závisí však na tom, ako vláda nastaví pravidlá a kto vlastne „spadne do luxusu“.

Heger potvrdil médiám, že pracujú na cenovej mape, ale je to technicky náročnejšie ako sa zdalo. Analytici však apelujú na to, že chystaný zámer zasiahne všetkých, bez rozdielu, nielen bohatých.

Daň z nehnuteľností by sa už po novom nemala počítať podľa rozlohy nehnuteľnosti, ale zohľadní sa jej skutočná hodnota s parametrami, ktoré štát určí. Napríklad s ohľadom na lokalitu či jej lukratívnosť. Ideálom má byť, ak by sa vypočítavala z reálnej trhovej ceny.

Problémy majiteľov, ktorí síce vlastnia hodnotnejšiu nehnuteľnosť, no ich súčasné príjmy sú nízke, chcú riešiť viacerými spôsobmi. Jedným z nich je evidovanie daňového záväzku a jeho splatenie jednorazovo, napríklad v prípade prevodu nehnuteľností, napríklad pri predaji, či pri dedičskom konaní.

Vyššie dane z nehnuteľností tak ovplyvnia aj celkový vzťah k vlastneniu nehnuteľností. Daň z nehnuteľností sa stane totiž akýmsi ďalším nájomným dosahujúcim aj cez 1 000 eur ročne.

Ak je zámer vlády zdaniť luxus, potom určiť hranice bežného a luxusného bývania, nebude vôbec jednoduché. Práve kvôli špecifickej situácii a vysokému podielu súkromného vlastníctva bytov nie je možné na Slovensku kopírovať modely z USA.

Ivan Blaho