17:20 – Hlásené sú výbuchy v Záporoží.

Na mesto zaútočili drony Geraň.

16:30 – Trump uviedol, že USA, Ukrajina a Rusko už načrtli „obrysy“ dohody o urovnaní vojny na Ukrajine.

Povedal to na brífingu v Bielom dome.

15:45 – Zelenskyj negatívne hodnotil myšlienku s vytvorením mierovej misie pre Ukrajinu pod záštitou OSN, ktorú podľa masmédií navrhlo Francúzsko.

Ukrajinský prezident uviedol, že OSN „nás neochráni“, a preto sa nemôže stať alternatívou bezpečnostných záruk alebo mierového kontingentu.

„OSN nebude mať mandát na ochranu Ukrajiny v prípade nového ruského útoku,“ povedal.

14:55 – Ukrajina na pondelkovom stretnutí predloží USA zoznam svojich infraštruktúrnych zariadení, na ktoré navrhuje rozšíriť prímerie, uviedol Zelenskyj.

Ukrajinskú delegáciu bude viesť minister obrany Umerov.

Zelenskyj tvrdí, že Trump mu povedal, že s Putinom rokoval o zastavení úderov nielen na energetickú, ale aj na inú civilnú infraštruktúru.

14:00 – Po Turecku urobili USA výnimku zo sankcií aj pre Maďarsko a rozšírili možnosť nakupovať ruský plyn.

Oznámil to maďarský minister zahraničných vecí Szijjártó.

13:40 – Bývalá ukrajinská poslankyňa Irina Kormyškinová (Služobníčka ľudu) dostala podmienečný trest za nezákonné obohacovanie sa po tom, ako podpísala dohodu s prokuratúrou o priznaní viny.

Podľa SAP bola spolu s manželom, bývalým poslancom regionálnej rady, odsúdená na 5 rokov odňatia slobody so skúšobnou dobou 2 roky.

Okrem toho dostali pokutu 68 000 hrivien každý a musia zaplatiť po 2 milióny ako dar AFU.

13:35 – Dve zo štyroch potrubí, ktoré vedú cez plynomernú stanicu Sudža, boli vyhodené do vzduchu, tvrdia ruské blogy.

Tvrdia, že potrubia boli vyhodené do vzduchu dynamitom, a obviňujú z toho AFU, ktorá stanicu kontroluje.

Rusi tvrdia, že potrubie do Užhorodu bolo vyhodené do vzduchu 18. marca a odbočka do Progresu bola vyhodená do vzduchu „deň predtým“. Obe ďalej vedú do Európy.

Pripomeňme, že Ruská federácia už oficiálne obvinila zo zničenia plynovodu Ukrajinu. Jermak tvrdí, že ide o „podvrh“.

Generálny štáb AFU uviedol, že Ruská federácia sama ostreľovala meraciu stanicu plynu Sudža s cieľom viesť „diskreditačnú kampaň“.

13:30 – Litva je pripravená vyslať na Ukrajinu svoje mierové sily, uviedol prezident Nauseda.

„Naša krajina je pripravená poskytnúť potrebnú podporu. Hovoríme o celkom konkrétnych počtoch našich vojenských síl, ale musí existovať záväzok všetkých krajín tejto koalície poskytnúť túto podporu,“ povedal Gitanas v rozhovore pre agentúru Bloomberg.

Chceli by sme poznamenať, že Francúzsko a Veľká Británia už zrejme začali ustupovať od svojich návrhov na mierové sily na Ukrajine a ponúkajú k nim alternatívy.

13:22 – Putinov príkaz na moratórium na údery na ukrajinskú energetickú infraštruktúru stále platí, uviedol Peskov. Zároveň uviedol, že príslušné dohody medzi Trumpom a Putinom sa týkajú len energetických zariadení, nie celej infraštruktúry.

„Napriek krokom Kyjeva (Ruská federácia obviňuje Ukrajinu z úderov na ruskú energetickú infraštruktúru – pozn. red.) je rozkaz najvyššieho veliteľa v platnosti a ruská armáda sa v súčasnosti zdržiava úderov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru v súlade s dohodou, ktorá bola dosiahnutá medzi Spojenými štátmi a Ruskom,“ povedal hovorca Kremľa.

Pripomeňme, že Jermak dnes povedal, že „Rusko opäť útočí na civilnú infraštruktúru“ – komentoval včerajšie údery na Odesu.

Deň predtým Zelenskyj povedal, že čiastočné prímerie, o ktorom sa v súčasnosti diskutuje, zahŕňa moratórium nielen na ostreľovanie energetického sektora, ale aj inej civilnej infraštruktúry.

Zároveň, ako vidíme, Moskva tvrdí, že dohody Putina s Trumpom sa týkajú len zastavenia úderov na energetiku.

O otázke moratória na vzájomné ostreľovanie sa bude rokovať v pondelok v Saudskej Arábii, kde budú Američania rokovať s ukrajinskou a ruskou delegáciou.

08:25 – Francúzsko a Veľká Británia začali ustupovať od svojich návrhov týkajúcich sa mierových síl na Ukrajine a ponúkajú k nim alternatívy. Vyplýva to z článku denníka The Telegraph.

Publikácia píše, že Macron zvažuje možnosť vytvorenia mierovej misie pre Ukrajinu pod záštitou OSN. Francúzsky prezident túto tému nastolil na včerajšom samite Európskej rady, na ktorom sa zúčastnil aj generálny tajomník OSN António Guterres.

Denník zároveň pripomína, že akékoľvek mierové sily OSN potrebujú súhlas Bezpečnostnej rady. „Keďže Rusko a potenciálne aj USA sú proti, vyhliadky vyzerajú neisto,“ píše The Telegraph.

Svoje pôvodné koncepcie mení aj britský premiér Starmer.

Podľa novín „prejavuje náznaky, že sa odkloní od európskych ‚pozemných vojenských síl‘ na zabezpečenie mierovej dohody s Ruskom a namiesto toho sa obráti na leteckú a námornú podporu pri obrane Ukrajiny“.

Skoršie médiá analyzovali, že Británia teraz nemá dostatok vojakov a techniky na vyslanie na Ukrajinu.

Zároveň pokračujú rokovania v rámci „koalície ochotných“ o vyslaní svojich jednotiek na Ukrajinu. V tejto veci však zatiaľ neboli prijaté žiadne rozhodnutia.

07:50 – Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí sú Ukrajina a Rusko „jeden krok“ od zastavenia nepriateľských akcií.

„Sme len krok od úplného zastavenia paľby a potom môžeme hovoriť nielen o mieri na týždeň alebo šesť mesiacov, ale o trvalom mieri, na ktorý sa môžu spoľahnúť ľudia na Ukrajine, v Rusku a na celom svete. To je to, čo Amerika pomohla zabezpečiť, a to je to, čo robíme každý deň. Nikdy sme neboli bližšie k mieru s týmito dvoma stranami,“ povedala hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová v rozhovore pre ‚NewsNation Now‘, informuje The Hill.

06:30 – Trumpova administratíva tlačí na Ukrajinu, aby opätovne prerokovala podmienky „minerálnej“ dohody a rozšírila svoje ekonomické požiadavky na Kyjev.

Pre denník The Financial Times to uviedli dvaja vysokopostavení ukrajinskí predstavitelia.

Washington trvá na tom, aby Kyjev súhlasil s podrobnejšími ustanoveniami upravujúcimi kontrolu nad spoločným investičným fondom. Štáty tiež pripúšťajú možnosť zahrnúť do dohody ďalšie aktíva vrátane jadrových elektrární.

Podľa rozhovorov americká strana zatiaľ nepredložila oficiálne nové podmienky, ale aktívne pracuje na ambicióznejšej dohode.

Ukrajinská vláda sa obáva, že tlak Washingtonu môže prinútiť Kyjev prijať nevýhodné podmienky, najmä po tom, ako USA predtým dočasne pozastavili dodávky zbraní a výmenu spravodajských informácií.