19:40 – Deep State informuje o postupe ruskej armády v oblasti Razlivu (západne od Kurachova) a Tarasovky (východne od Mirnogradu v juhozápadnej Doneckej oblasti).

18:55 – Ruské mobilné odpaľovacie zariadenia pozemných jadrových rakiet Jars vyrazia na poľné pozície v rámci plánovanej kontroly ruských raketových vojsk strategického určenia, uviedlo ruské ministerstvo obrany. 

“V útvaroch ruských raketových vojsk strategického určenia sa začali plánované komplexné kontroly pripravenosti v nadväznosti na výcvikovú sezónu zima 2025.

V rámci kontroly sa vo formáciách Tagil (Sverdlovská oblasť) a Barnaul (Altajský kraj) plánujú veliteľsko-štábne cvičenia, počas ktorých budú raketové pluky Jars vyvedené na poľné pozície,” uviedlo ministerstvo.

Vojenské jednotky budú počas manévrov precvičovať aj úlohy ženijnej podpory a rádiologickej, chemickej a biologickej ochrany.

18:00 – Dohoda USA s Ukrajinou o kovoch vzácnych zemín je dohodnutá, tvrdí Trump.

„Máme dohodu o kovoch vzácnych zemín. Čoskoro ju podpíšeme. Teraz hovoríme o území,“ povedal americký prezident.

Uviedol tiež, že sa diskutuje o otázke „vlastníctva elektrárni“.

Poslanec Gončarenko predtým uviedol, že americké ministerstvo financií pripravuje 40-stranový návrh dohody o nerastných surovinách s Ukrajinou.

17:10 – Po zničení ropnej prečerpávacej stanice „Kropotkinskaja“ v Krasnodarskom kraji zásahom bezpilotného lietadla je preprava ropy cez ňu americko-kazašskej ropy v dohľadnej budúcnosti nemožná.

Uviedlo to „Kaspické ropovodné konzorcium“, informuje Kazakhstan Today.

„Konanie ukrajinských orgánov má deštruktívny vplyv na finančné výsledky Kaspického ropovodného konzorcia a všetkých jeho akcionárov vrátane Kazachstanu a spoločností z USA“, – uviedol zástupca KTK.

Pripomenieme, že KTK je hlavnou trasou pre vývoz ropy z Kazachstanu.

17:00 – Ukrajinské ozbrojené sily vstúpili do dediny Demidovka v ruskej Belgorodskej oblasti.

Informujú o tom ruské vojenské telegramové kanály, ktoré zverejnili video údajne zachytávajúce ruské údery na ukrajinskú armádu v dedine.

Uvádza sa, že v dedine prebiehajú boje, ruská armáda sa snaží vytlačiť odtiaľ AFU.

Aj ruské kanály píšu, že ukrajinské jednotky zaútočili na dedinu Popovka v Belgorodskej oblasti. Hlásia boje pri okraji osady.

Ministerstvo obrany Ruskej federácie dnes uviedlo, že útoky AFU odrazilo.

Pripomeňme, že o útokoch ukrajinských jednotiek v Belgorodskej oblasti v Rusku informovali už takmer týždeň. Ukrajina to však oficiálne nepotvrdila.

Zdroj blízky ukrajinským ozbrojeným silám zároveň pre Bild potvrdil ofenzívne akcie v Belgorodskej oblasti a uviedol, že ich cieľom bolo vytvoriť nárazníkovú zónu na ruskom území, aby sa zabránilo plánovanej ruskej ofenzíve na Sumskú oblasť.

16:20 – Podpredseda Vance sa zastal osobitného predstaviteľa Whitkoffa, ktorý bol kritizovaný za značne rezonujúci rozhovor, v ktorom sa pozitívne vyjadril o Putinovi a pripustil, že Ukrajina odstúpi územie Rusku.

„Steve Whitkoff je skvelý človek, ktorý robí neuveriteľnú prácu. Ľudia, ktorí sa naňho vrhajú, sú nahnevaní, že sa mu darí tam, kde oni 40 rokov zlyhávali. Ukazuje sa, že veľa z diplomacie spočíva v jednoduchej zručnosti: nebyť idiotom,“ napísal Vance v X.

15:30 – Štátne úrady a podniky hromadne dostávajú listy od ústrednej vlády, v ktorých ich žiada, aby poskytli informácie o „dosiahnutých výsledkoch v rámci realizácie volebného programu ukrajinského prezidenta“.

Uviedol to poslanec Gončarenko a zverejnil úryvok listu. Domnieva sa, že týmto spôsobom sa prezidentská kancelária pripravuje na voľby.

Pripomenieme, že prednedávnom osobitný predstaviteľ Trumpa Whitkoff povedal, že Zelenskyj už súhlasil s uskutočnením volieb.

15:20 – V Zelenského kancelárii visí obraz horiaceho Kremľa a mauzólea.

Fotografiu uverejnil časopis Time, ktorého novinár Simon Shuster robil s prezidentom rozhovor.

Shuster tvrdí, že tento obraz visí v malej miestnosti, ktorá susedí so Zelenského kanceláriou.

„Je tam jedna posteľ a súbor obrazov, ktoré si Zelensky vybral sám. Jeden z nich, ktorý visí nad jeho posteľou, zobrazuje ruskú vojnovú loď, ktorá sa potápa v Čiernom mori. Ďalší zobrazuje ukrajinských vojakov, ktorí nedávno bojovali na ruskom území. Tretia – Zelenského obľúbená maľba – zobrazuje Kremeľ zachvátený plameňmi,“ napísal Šuster.

14:40 – Ukrajina a USA počas včerajších rozhovorov rokovali okrem iného o zastavení úderov na prístavy, uviedol The Telegraph.

Potvrdil to poradca šéfa úradu prezidenta Leščenko.

„Hovorili o vzájomnom prímerí: my nebudeme útočiť na ich (ruské) zariadenia na mori a riekach a oni nebudú útočiť na naše zariadenia, na naše prístavy v Chersone a Nikolajove, na prístavy vo Veľkej Odese,“ povedal.

Diskutovalo sa aj o zastavení úderov na inú infraštruktúru a plavidlá. Pripomeňme, že prímerie na mori je nevyhnutné pre obnovenie dohody o obilí, o ktorej hovoril Trumpov poradca.

Dnes o nej USA rokujú s Ruskou federáciou.

Viacerí ruskí publicisti píšu, že Rusko chce do dohody o moratóriu na údery v Čiernom mori zapísať aj zákaz úderov na Krymský most. To však zatiaľ nebolo oficiálne potvrdené.

14:30 – Veliteľ 3. útočnej brigády s prezývkou Rollo sa vyslovil za obmedzenie práv nebojujúcich mužov.

„Bol by som rád, keby sa týmto mužom obmedzili občianske práva,“ povedal vojenský dôstojník a súhlasil s moderátorovým objasnením, či by mohlo ísť o ‚sivé pasy‘.

Uviedol však, že by to nebolo rozumné z hľadiska štátu a obsadzovania pracovných miest. A poznamenal, že vyhýbači majú aj volebné právo, o ktoré sa bude vo voľbách súťažiť.

Pripomeňme, že obchádzatelia sú už teraz obmedzení v právach, napríklad na aktualizáciu dokladov a vedenie vozidla.

14:10 – Rokovania medzi USA a Ruskou federáciou prebiehajú v Rijáde už 6 hodín.

Teraz v nich bola oznámená druhá prestávka, informovali médiá.

14:00 – Čína poprela informácie, že by po vojne mohla na Ukrajinu vyslať svoje mierové sily.

„Chcel by som zdôrazniť, že príslušné informácie sú úplne nepravdivé,“ uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Guo Jiakun, keď komentoval správy médií.

Pripomenieme, že nemecké vydanie denníka Welt am Sonntag napísalo, že v EÚ sa zvažuje možnosť účasti Číny na mierovej misii.

13:40 – USA a Rusko „spoločne chápu snahu o mierové urovnanie“ na Ukrajine, ale stále je potrebné prerokovať „množstvo technických otázok“.

Uviedol to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, keď komentoval dnešné rokovania s Američanmi v Saudskej Arábii.

Podľa neho otázku obnovenia čiernomorskej dohody, o ktorej sa dnes rokuje v Rijáde, inicioval Trump a Putin s ňou súhlasil.

12:45 – Ukrajina a USA počas včerajších rozhovorov rokovali okrem iného o zastavení úderov na prístavy, uviedol The Telegraph.

Potvrdil to poradca šéfa OP Leščenko.

„Hovorili o vzájomnom prímerí: my nebudeme útočiť na ich (ruské) zariadenia na mori a riekach a oni nebudú útočiť na naše zariadenia, na naše prístavy v Chersone a Mykolajive, na prístavy vo Veľkej Odese,“ povedal.

12:44 – Čína poprela informácie, že by po vojne mohla na Ukrajinu vyslať svoje mierové sily.

„Chcel by som zdôrazniť, že príslušné informácie sú úplne nepravdivé,“ uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí, keď komentoval správy médií.

12:41 – Ukrajina varovala pred „skutočne ničivými“ následkami, ak sa bezcolný obchod s EÚ zastaví. Denník Financial Times uviedol, že sa blíži termín preferenčného prístupu ukrajinského tovaru (bez kvót a ciel) na trh EÚ.

Privilégiá, ktoré boli zavedené na podporu ukrajinského hospodárstva po vypuknutí totálnej vojny, vypršia 5. júna. Niektoré členské štáty EÚ nie sú ochotné tento režim predĺžiť, „odvolávajúc sa na obavy z jeho vplyvu na domáci trh“.

Ukrajinský minister financií Marčenko označil hypotetické zrušenie výhod za „veľmi škodlivé“ a „skutočne deštruktívne“ vzhľadom na významný podiel trhov EÚ na ukrajinskom exporte.

“Tieto toky by mohli byť ohrozené, ak EÚ opatrenia včas nepredĺži. Ukrajinskí a európski predstavitelia sa obávajú, že časový rámec rokovaní je príliš krátky,” uvádza sa v článku.

A hoci sa Brusel a Kyjev dokonca dohodli na rozšírení vzájomného prístupu na trh nad rámec súčasného systému, v týchto otázkach sa zatiaľ nedosiahol žiadny pokrok.

Niektoré európske krajiny sa zdráhajú rozšíriť prístup Ukrajiny na trh, pretože sa obávajú, že by to poškodilo ich poľnohospodárov. Zvlášť ostro sa proti tomu stavia Poľsko. Maďarsko, Slovensko a Bulharsko tiež pred dvoma rokmi zaviedli jednostranné zákazy dovozu ukrajinského obilia a iných potravinárskych výrobkov, čím porušili spoločnú obchodnú politiku EÚ.

10:44 – Rusko opäť obvinilo Ukrajinu z ostreľovania energetického zariadenia.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že ukrajinské drony dnes v noci zaútočili na ropnú čerpaciu stanicu Kropotkinskaja konzorcia Kaspického ropovodu v Krasnodarskom kraji.

Dron bol zachytený 7 kilometrov od zariadenia a jeho trosky dopadli neďaleko železničnej stanice Kavkazskaja. Odtiaľ zverejnili videozáznamy škôd.

09:55 – Delegáciu USA, ktorá v týchto dňoch rokuje v Rijáde s Ukrajinou a Ruskou federáciou, vedie vrchný riaditeľ Rady pre národnú bezpečnosť USA Andrew Peake a vysoký predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí Michael Anton.

Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje.

09:41 – Rusko považuje rozhovory s Trumpom za samostatný smer, ktorý nesúvisí s Ukrajinou, uviedol denník The New York Times po rozhovore s vysokopostavenými ruskými diplomatmi.

Nikonov, podpredseda zahraničného výboru ruskej Štátnej dumy, povedal, že Trump a Putin rozvíjajú „bilaterálnu agendu“, ktorá „nesúvisí s Ukrajinou“. “Ukrajina ide svojou cestou. Ofenzíva pokračuje. Myslím si, že pre Putina sú vzťahy s Amerikou dôležitejšie ako konkrétne otázka Ukrajiny,” povedal Nikonov.

Ruská federácia má záujem najmä na tom, aby Spojené štáty umožnili vývoz náhradných dielov pre lietadlá americkej výroby do Ruska a obnovili priame lety do Moskvy, uviedol ruský expert na medzinárodné vzťahy Alexander Dynkin.

Na oplátku môže Ruská federácia povoliť americkým leteckým spoločnostiam lietať nad Sibírou, čo zakázala v roku 2022. A tiež odstrániť USA zo zoznamu „nepriateľských krajín“, čo by umožnilo americkým spoločnostiam podnikať v Rusku.

Pokiaľ ide o Ukrajinu, Fiodor Vojtolovskij, riaditeľ Inštitútu svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov v Moskve, uviedol, že Rusko sa bude snažiť získať plán širšej dohody skôr, ako pristúpi na prímerie. Rusko by podľa neho mohlo akceptovať aj mierové sily OSN na Ukrajine, ak ich súčasťou nebudú jednotky krajín NATO.

08:44 – Krajiny v Európe a Ázii uvažujú o tom, že si zaobstarajú vlastné jadrové zbrane, pretože USA pod Trumpovým vedením považujú za nespoľahlivého spojenca, ktorý by mohol viesť k jadrovej vojne, píše denník Financial Times.

“Rozpad konsenzu veľmocí o nešírení jadrových zbraní je reálny. Fenomén Trump bol silným katalyzátorom hlasov u spojencov USA, ktorí teraz veria, že jadrové zbrane vo vlastných rukách sú základným riešením problému spôsobeného nespoľahlivosťou Ameriky,” hovorí Ankit Panda z think tanku Carnegie Endowment.

Analytici sa obávajú, že ak sa Zmluva o nešírení jadrových zbraní zrúti, čiastočne v dôsledku zrušenia amerických záruk, na svete bude 15 – 25 krajín s jadrovými zbraňami – “s vysokým rizikom katastrofálnej jadrovej vojny”.

Medzi krajinami, ktoré uvažujú o svojich jadrových zbraniach, FT uvádza štyri: Nemecko , Poľsko, Južnú Kóreu a Japonsko. Posledné dve menované krajiny kvôli blízkosti Číny a KĽDR, ktoré disponujú jadrovými zbraňami.

Treba poznamenať, že Donald Trump nevyjadril žiadny zámer zrušiť jadrové záruky USA svojim spojencom.

Zároveň sa v európskej tlači v poslednom čase začali pravidelne objavovať články o “obavách”, že USA môžu oslabiť svoju vojenskú prítomnosť v Európe alebo záruky NATO.

06:39 – „Pripravujeme sa na úplnú stratu Torecku“. Ukrajinský vojenský pozorovateľ Mirošnikov uviedol, že situácia v meste, ktorého časť má v rukách AFU, sa zhoršila.

„Pokiaľ ide o Toreck, situácia sa naďalej zhoršuje. V skutočnosti je Torecká baňa spolu so struskovou haldou úplne stratená. Odpor zadných vojsk stále pokračuje, ale vo všeobecnosti je už situácia jasná. Krymskoje nie je práve stratené – nepriateľ už postúpil k rybníkom a podarilo sa mu získať oporu. Od bane „Centrálna“ sa nepriateľ snaží postupovať na juh a k zvyškom Zabalky. Skrátka, pripravujeme sa na úplnú stratu Torecka“, – napísal Mirošnikov.