17:30 – V budúcom roku môže medzi Ukrajinou a Ruskom nastať „nová situácia“, povedal turecký minister zahraničných vecí.

„Únava na oboch stranách by mohla viesť k novej situácii v roku 2025. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie,“ povedal minister Hakan Fidan v rozhovore pre Hürriyet.

naďalej „hľadajú spoločnú reč“. Ale ani jedna strana „nechce vyzerať ako porazený“ v procese vyjednávania. Fidan zdôraznil, že „spravodlivé vyriešenie vojny musí byť v rámci územnej celistvosti Ukrajiny“.

Erdogan predtým vyhlásil, že ruský líder Putin údajne má záujem ukončiť vojnu na Ukrajine.

16:45 – Ukrajina podpíše kapituláciu, ak sa do dvoch mesiacov nezmobilizuje do armády 160-tisíc ľudí.

Uviedol to právnik a veterán Ozbrojených síl Ukrajiny Masi Najem.

„Ak sa 160-tisíc ľudí nepodarí zmobilizovať do dvoch mesiacov, podpíšeme kapituláciu. Toto je úprimná odpoveď. Ľudia nechcú ísť do vojny, ale niekto to urobiť musí,“ povedal Najem.

Vojaci, ktorí sú teraz v prvej línii, sú podľa neho „úplne vyhorení“.

„Úprimný príbeh by bol takýto. Nechce sa bojovať? Zvážte, čo máte teraz? Premýšľajte o tom, čo stratíte, ak front padne,“ dodal.

šéf Rady národnej bezpečnosti a obrany Litvinenko. Neskôr západné médiá informovali, že tento počet ukrajinských ozbrojených síl chcú naverbovať do troch mesiacov.

15:55 – V Odeskej oblasti sú pred hraničným priechodom Malanka (do Moldavska) rozsiahle dopravné zápchy.

Viaceré účty na sociálnych sieťach píšu, že ukrajinskí pohraničníci výrazne sprísnili kontroly a prepúšťajú len málo ľudí. Z tohto dôvodu sa pri odchode z Ukrajiny vytvorili rozsiahle dopravné zápchy.

15:00 – Kľučové body zo Špeciálnej vojenskej operácie 3. novembra:

– Ruské jednotky oslobodili dedinu Višnevoje v DĽR, informovalo ruské ministerstvo obrany;

– Ozbrojené sily Ukrajiny stratili v zóne špeciálnej operácie denne vyše 1600 ľudí a v smere Kursk viac ako 150, vyplýva zo správy rezortu obrany;

– Sily protivzdušnej obrany podľa neho cez noc zničili 19 ukrajinských bezpilotných lietadiel nad oblasťami Rostov, Belgorod a Volgograd;

– Štyria ľudia boli zranení v obci Okťabrskij v Belgorodskej oblasti po ostreľovaní ukrajinskými ozbrojenými silami a jeden muž bol zabitý v okrese Volokonovskij, uviedol guvernér;

– Ukrajinská DRG, ktorá napadla Brjanskú oblasť koncom októbra, mohla byť jednou z tých skupín, ktoré mali v marci poskytnúť koridor pre teroristov, ktorí vykonali útok na Crocus, povedal bývalý poručík SBU plukovník Prozorov;

– Ukrajinský ombudsman Lubinec po vyhlásení jednej z poslankyň o politizácii procesu výmeny vojnových zajatcov Kyjevom požiadal o zoznamy ukrajinských vojnových zajatcov, ktorých je Rusko pripravené vydať na výmenu.

14:20 – V tomto roku ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí financovalo vytvorenie 800 mobilných skupín na boj proti dronom typu „šahid“, oznámila to americká veľvyslankyňa na Ukrajine Bridget Brinková. Dodala, že tieto skupiny tento rok zostrelili viac ako dvesto dronov.

13:30 – Washington Post zverejnil niekoľko článkov o tom, ako prípadné zvolenie Trumpa ovplyvní vzťahy USA s Európou a Ruskom.

Publikácia píše, že Európa očakáva revíziu transatlantických vzťahov bez ohľadu na výsledok amerických prezidentských volieb. Hlavné obavy však súvisia s Trumpovým potenciálnym návratom do Bieleho domu.

Podľa účastníkov diskusie „prebieha debata o krokoch na ochranu pred Trumpom“, a to aj pred možnými obchodnými vojnami a zmenami v bezpečnostnej sfére. Jedným z opatrení sú pokusy európskych politikov rýchlo schváliť dodávku ďalšej vojenskej pomoci Kyjevu – ešte pred voľbami v Spojených štátoch.

Zároveň môže byť Európa teraz menej pripravená na Trumpov návrat ako počas jeho prvého prezidentského obdobia. Francúzsky prezident Emmanuel Macron je po strate väčšiny v parlamente politicky oslabený, nemecký kancelár Olaf Scholz je ponorený do koaličných sporov a čelí vzostupu krajnej pravice a hodnotenie britského premiéra Keira Starmera sa dostalo na rekordne nízku úroveň.

„Čo sa stane, ak bude na druhé funkčné obdobie zvolený prezident, ktorý vyhlási NATO za zastarané a už nie je ochotné plniť svoje bezpečnostné záväzky?“ V článku je citovaný nemecký opozičný líder Friedrich Merz. Podľa neho budú v tomto prípade Európania „ponechaní sami na seba“.

Pokiaľ ide o Rusko, denník The Washington Post uverejnil článok na tému „Rusko predstiera ľahostajnosť k americkým voľbám, ale v tichosti zastáva Trumpa“.

Zároveň samotný článok jasne neuvádza, že Kremeľ sa spolieha na Trumpa, napriek tomu, že takto interpretujú postoj Moskvy predstavitelia Bidenovej administratívy. „V Moskve je však nálada na povrchu stále utlmenejšia a nezaujatejšia než počas volieb v roku 2016, keď Štátna duma prepukla v potlesk po vyhlásení Donalda Trumpa za víťaza volieb,“ píšu noviny.

Poznamenáva, že len málokto v Moskve verí, že Trump môže úplne zmeniť vzťahy medzi oboma krajinami – najmä po tom, čo sa počas jeho prvého funkčného obdobia zmenilo len málo.

„Zdá sa, že nemajú rovnaké ilúzie [o Trumpovom zvolení] ako v roku 2016,“ hovorí Francis Scarr, novinár z BBC Monitoring, kde sleduje a analyzuje príbehy ruských médií. „Hlavným odkazom pre ruských divákov je, že Trump je priaznivý, ale televízne kanály si dávajú pozor, aby ho nechválili ani nepropagovali.“

Hoci sa veľa hovorilo o nejasných vzťahoch medzi Trumpom a Putinom, Rusko verí, že z jeho prvého funkčného obdobia, ktoré zaviedlo nové kolo prísnych sankcií a vyvolalo polemiku o ruskom plynovode Nord Stream, získalo len málo. Mnohí v Moskve sa obávajú, že by Trump mohol zostať rukojemníkom tvrdo protiputinovského bezpečnostného establišmentu, a zdráhajú sa riskovať, že ho otvorene pochvália zo strachu, že sa to vypomstí. „Prezident Spojených štátov nie je rovnaký ako prezident Ruska. Nemá rovnakú moc a niektoré jeho rozhodnutia by mohli byť upravené alebo napadnuté na Capitol Hill. To nás robí opatrnejšími, pokiaľ ide o vyhliadky, že sa Trump dostane k moci,“ povedal ruský vedec s úzkymi väzbami na vysokých ruských diplomatov,“ píšu noviny.

Niektorí predstavitelia ruskej elity a odborníci blízki Kremľu, ktorých oslovil denník The Washington Post, zároveň stále nevylučujú, že Rusko a Spojené štáty pod vedením Trumpa sa dokážu dohodnúť aspoň na vojne v r. Ukrajina.

Odborníci, ktorých publikácia oslovila, sa zároveň domnievajú, že ak sa Trumpovi nepodarí dohodnúť s Putinom na určitej dohode, vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskou federáciou sa ešte viac zhoršia.

Publikácia tiež píše, že „najlepším scenárom pre Moskvu“ je chaos v Amerike po voľbách.

12:45 – Situácia na fronte okolo mesta Selidovo: Po krátkom odpočinku začínajú ruské jednotky postupne rozširovať predmostie. Višnevoje bolo vyčistené a ruské jednotky sa čoskoro presunú ďalej.

Ukrajinská strana zároveň hlási, že sa začali boje o susednú obec Novoaleksejevka. To znamená, že ofenzíva stále pokračuje a cieľ je jasný: zabezpečiť a podporiť postupujúce jednotky z oboch strán útoku.

12:30 – Bundestag zaslal kabinetu ministrov otázky týkajúce sa možnej prítomnosti nemeckej armády na Ukrajine. ä

Podľa autorov otázky prítomnosť armády vo vojnovej zóne „vyvoláva otázky medzinárodného práva týkajúce sa podmienok, za ktorých sa samotná Spolková republika Nemecko môže stať stranou vojny“.

Poznamenáva sa, že Scholz v priebehu roka niekoľkokrát ubezpečil, že na Ukrajinu nepošle jednotky Bundeswehru.

11:40 – Dmitrij Medvedev povedal, že Rusko nemá dôvod mať „prehnané očakávania“, pokiaľ ide o výsledok volieb v USA (ktoré nazval „zámorským Pindostanom“).

Podľa neho voľby pre Rusko nič nezmenia, „keďže postoje kandidátov plne odrážajú dvojstranný konsenzus, že našu krajinu treba poraziť“.

„Kamala je hlúpa, neskúsená, riadená a všetci okolo nej sa jej budú báť. Vládnuť bude syndikát kľúčových ministrov a pomocníkov plus nepriamo Obamova rodina. Vyčerpaný Trump, chrliaci frázy typu „ponúknem dohodu“ a „mám skvelé vzťahy s…“, bude tiež nútený dodržiavať všetky systémové pravidlá. Nemôže zastaviť vojnu. Ani za deň, ani za tri dni, ani za tri mesiace,“ napísal Medvedev.

A ak sa Trump naozaj pokúsi zastaviť vojnu, Medvedev sa domnieva, že sa „môže stať novým JFK“ (t. j. bude zabitý tak, ako bol JFK zabitý v roku 1962 – podľa jednej z verzií sa tak stalo preto, že sa postavil proti účasti USA vo vojne vo Vietname).

10:50 – Mapy Google začali zverejňovať aktualizované obrázky zobrazujúce rozmiestnenie ukrajinských vojenských systémov, uviedol vedúci Centra obranných štúdií Kovalenko.

„Apelujeme na nich, aby to rýchlo opravili, ale majú voľný víkend. Nemalo by to takto byť. Rusi už aktívne rozširujú tieto zábery. Čo je to s týmto svetom?“, – napísal Kovalenko.

Všimnite si, že v posledných dňoch ruskí publicisti skutočne začali často zverejňovať mapy Google a tvrdia, že sa na nich nachádzajú napríklad systémy protivzdušnej obrany AFU.

10:00 – Hlavné body z brífingu ruského ministerstva obrany:

– Ruské jednotky oslobodili Višnevoje v DNR;
– Ruské ozbrojené sily zasiahli železničný vlak s obrnenými vozidlami AFU, energetické zariadenia, ropný sklad a zariadenia na výrobu bezpilotných lietadiel;
– Vojaci západnej skupiny ruských ozbrojených síl odrazili počas dňa päť protiútokov AFU;
– Denné straty AFU v oblasti zodpovednosti Západného zoskupenia dosiahli celkovo až 460 príslušníkov vojenského personálu;
– AFU stratila počas dňa v zóne zodpovednosti skupiny „Juh“ viac ako 520 vojakov;
– straty AFU v zóne zodpovednosti zoskupenia „Východ“ dosiahli 105 príslušníkov vojenského personálu a francúzske samohybné vozidlo Cézar;
– Ruská protivzdušná obrana počas dňa zostrelila štyri rakety ATACMS, jeden granát HIMARS a 47 bezpilotných lietadiel AFU;
– AFU prišla v dôsledku akcií zoskupenia Stred o viac ako 500 príslušníkov vojenského personálu, jeden tank a jedno APC Spartan britskej výroby;
– AFU stratila viac ako 30 vojakov v oblasti skupiny „Sever“ v Charkovskej oblasti;
– AFU stratila do 60 vojakov v oblasti zodpovednosti zoskupenia Dnipro.

9:20 – Skupina vojakov AFU sa dostala do obkľúčenia pri obci Terny v Doneckej ľudovej republike v smere na Krasnolimansk, informovali ruské bezpečnostné služby.

V pasci sa údajne ocitlo až niekoľko čiat ukrajinských ozbrojených síl.

8:30 – Pokračuje prielom ruských síl do mesta Kurachovo, jedného z kľúčových obranných bodov ukrajinských ozbrojených síl západne od Donecka.

Ofenzíva prichádza z viacerých smerov naraz – z východu, severovýchodu, severozápadu a juhozápadu. Posledné dva smery sú najnebezpečnejšie, pretože v prípade úspechu Ruskej federácie vedú k obkľúčenia Kurachova a veľkého priľahlého územia.

Na severnom krídle Rusi postupovali v oblasti Novoselidivka, Volčenka a Novodmitrovka, píše ukrajinská vojenská verejná stránka Deep State. Ukrajinská armáda píše o bojoch v obci Iľjinka, ktorá zo severu susedí s vodnou nádržou Kurachovskoje.

Nebezpečná je tu najmä Novodmitrovka, z ktorej vedie cesta na diaľnicu západne od Kurachova. Ruská verejnosť tvrdí, že ich vojaci sú už dva kilometre od vedľajšej dediny – Solncevka, od ktorej je západná diaľnica do Kurachova vzdialená necelých šesť kilometrov (Ukrajina nepotvrdila prístup Ruskej federácie k Solncevke).

Rusi píšu aj o dobytí kľúčovej výšiny medzi Novodmitrovkou a Voznesenkou.

Na južnom krídle Kurachova ruské jednotky dobyli Šachterskoje, píše Deep State (ako o tom včera informovala ukrajinská armáda). Postúpili aj v susednej Maksimovke. V tom istom čase bojovník ukrajinských ozbrojených síl s volacím znakom „Muchnoj“ hovorí, že Maksimovka už bola stratená. Ruská verejnosť si tiež nárokuje dobytie Maksimovky a zverejnila video, na ktorom je nad obcou vyvesená vlajka.

“Muchnoj” píše, že Rusi už postupujú z Maksimovky ďalej na sever, v smere na dedinu Suchie Jaly (tam je aj rieka rovnakého mena, pozdĺž ktorej sa ukrajinské ozbrojené sily pravdepodobne pokúsia zastaviť ruskú ofenzívu) .

Suchoj Jaly a Razliv, ktoré sa nachádzajú na západe, sú pod intenzívnymi útokmi ruských lietadiel, uvádza zdroj. Verí, že ide o predzvesť hroziacich ďalších ruských útokov.

To znamená, že pokračuje intenzívny prístup ruských jednotiek k diaľnici vedúcej zo západu na Kurachovo. Smerujú k nej tak z juhu (na túto cestu zostáva necelých 10 kilometrov), ako aj zo severu (necelých osem kilometrov). A aj bez prístupu k tejto ceste môže Ruská federácia pri súčasnom tempe postupu čoskoro nad ňou zriadiť palebnú kontrolu. Čo bude pre ukrajinské ozbrojené sily znamenať mimoriadne nebezpečnú situáciu v celom Kurachovskom kotli, ktorý pokrýva rozsiahle územie juhozápadne od Donecka.

Ukrajinské verejné stránky píšu, že velenie ukrajinských ozbrojených síl sa tomu snaží zabrániť vrhaním záloh do boja, no zatiaľ to situáciu nestabilizuje – ruské jednotky pokračujú v postupe.

8:10 – Ukrajinský ombudsman Dmitrij Lubinec sa vyjadril k obvineniam Ruskej federácie, že Ukrajina nechce prijať späť niektorých svojich väzňov a spomaľuje výmeny.

„Ruská strana nedávno vyhlásila, že Ukrajina „nedáva súhlas“ s tým, aby vzala späť svojich vojnových zajatcov. Preto apelujem na splnomocnenca pre ľudské práva v Ruskej federácii, aby mi tieto zoznamy občanov Ukrajiny boli poskytnuté! Koniec koncov, Ukrajina je vždy pripravená prijať všetky zoznamy všetkých našich občanov. Sme vždy pripravení vymeniť vojnových zajatcov!“ napísal Lubinec.

Podľa neho „Ruská federácia tieto procesy spomaľuje a využíva to ako spôsob ovplyvňovania ukrajinskej spoločnosti“. Ruské úrady už skôr uviedli, že Moskva tento rok ponúkla na výmenu 939 vojnových zajatcov, ale Kyjev súhlasil s prijatím len 279.

7:20 – V Moldavsku sa začalo druhé kolo prezidentských volieb.

Vstúpili do neho súčasná prezidentka Maia Sanduová a bývalý generálny prokurátor Alexandru Stoianoglo.

V prvom kole bol výsledok 42,49 % pre Sanduovú a 25,95 % pre Stoianogla.

7:15 – Ak Ukrajina uzákoní európske normy pre pitnú vodu, ako to vyžaduje vstup do EÚ, potom sa všetka voda v krajine bude považovať za tzv. technickú, uviedla námestníčka ministra zdravotníctva Marina Slobodničenko.

„EÚ od nás vyžaduje, aby sme to uzákonili s cieľom regulovať dodržiavanie určitých noriem pitnej vody. Ak to teraz zaregistrujeme, ako to chce EÚ, potom to okamžite povedie k tomu, že celá krajina nebude mať pitnú vodu, ale iba technickú,“ povedala Slobodničenko.

Spotrebitelia v tomto prípade zaplatia za vodu menej, čo podľa nej povedie k zníženiu rozpočtových príjmov.

7:00 – V Kyjeve v noci opäť úradovali drony „šahid“. Médiá informujú o troskách dronov v Ševčenkovskom a Golosejevskom okrese.

Bola poškodená vozovka, osvetlenie a elektrické vedenie. Zničené boli aj okná v budovách ubytovne a administratívnej budovy.

Nedošlo k žiadnemu väčšiemu požiaru ani k obetiam na životoch.

6:45 – Český prezident Petr Pavel povolil 60 občanom krajiny vstúpiť do ukrajinských ozbrojených síl. Informoval o tom Český rozhlas s odvolaním sa na hovorcu hlavy štátu Filipa Platoša.

6:40 – Na európskom trhu práce – oficiálnom aj čiernom – sa situácia ukrajinských pracovníkov mení.

Ukrajinci už pred vojnou hromadne odchádzali za prácou do EÚ. A podarilo sa im „vyčleniť“ určité často trhu práce pre seba. V Poľsku tak pracovali mnohí ukrajinskí taxikári a robotníci a v Španielsku najmä stavební robotníci.

Od začiatku vojny sa situácia zmenila, čo je pochopiteľné vzhľadom na to, že mužom vo vojenskom veku sa obmedzilo cestovanie do zahraničia. No tí, ktorým sa predsa len podarí utiecť do zahraničia, bez problémov nájdu prácu vodičov a robotníkov vo fabrikách.

„V našej dielni sú takmer všetci pracovníci Ukrajinci, len vedenie sú Poliaci. Ak sa objavia nováčikovia z našej skupiny, možno spočiatku ani nevedia jazyk, pretože všetci komunikujú ukrajinsky,“ povedal denníku Strana pracovník Danil z Poltavy, ktorý na začiatku vojny odišiel do Poľska (v tom čase ešte nemal 18 rokov) a už dva roky pracuje v sklárni v Poľsku.

Ukrajinky ešte aktívnejšie dobývajú pracovné trhy v Európe. To platí najmä pre kozmetický priemysel, textilný priemysel, upratovacie služby, gastro sektor atď.

„V Českej republike pred dvoma rokmi robili lacnú manikúru vo veľkej miere Vietnamci, teraz ich Ukrajinky prakticky vytlačili, keďže cena je rovnaká, ale kvalita a služby sú lepšie,“ hovorí Mária, ktorá pracuje ako manikérka v Prahe.

Ďalším sektorom, v ktorom Ukrajinci rýchlo zvyšujú svoju prítomnosť, je renovácia bytov a domov. Ukrajinské tímy aktívne rozširujú svoju zákaznícku základňu, robia prácu rýchlejšie, lepšie a lacnejšie ako konkurenti z iných krajín, píše ukrajinský denník.

6:35 – Ukrajina zaznamenáva trend spomaľovania mobilizácie, uviedol tajomník výboru Rady pre obranu Roman Kostenko.

„V septembri došlo k poklesu mobilizácie. Vo všeobecnosti sa prejavuje trend poklesu mobilizácie, a to v žiadnom prípade nemôžeme pripustiť,“ povedal poslanec.

Podľa neho to bude veľký problém a „dobehnúť“ to nebude možné.

„Pamätáte si, že Zalužnyj povedal, že potrebujeme 500-tisíc nových vojakov? Dospel som k záveru, že takéto číslo je relevantné,“ myslí si Kostenko.

6:30 – Vzdušné sily AFU v noci zo soboty na nedeľu hlásili viaceré útoky dronov v oblasti Kyjeva a tiež vypustenie ruských bômb FAB na Sumskú a Charkovskú oblasť.