18:00 – Odchádzajúci generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa domnieva, že povolenie Kyjevu uskutočniť údery raketami dlhého doletu na územie Ruska by nebolo červenou čiarou.

Povedal to v rozhovore pre denník Times.

„Odmietol (Stoltenberg) Putinovo varovanie, že použitie rakety by bolo ‚červenou čiarou‘, po ktorej by Rusko bolo ‚vo vojne‘ s NATO,“ uviedol denník.

„On (Putin) už mnohokrát oznámil ‚červené čiary‘ a nestupňoval ich, pričom sa odvolával aj na priame zapojenie spojencov NATO do konfliktu,“ citovala Stoltenberga publikácia.

Generálny tajomník uviedol, že podporuje krajiny ako Británia a Francúzsko, ktoré sa vyslovili za to, aby Kyjev dostal povolenie používať rakety dlhého doletu.

Zároveň tvrdí, že ich použitie Ukrajinou nezatiahne Severoatlantickú alianciu do konfliktu s Ruskom.

17:05 – Syn Donalda Trumpa a bývalý prezidentský kandidát Robert Kennedy Jr. sa vyslovil proti tomu, aby Ukrajina mohla povoliť diaľkové údery na ruské územie.

Napísali o tom v stĺpčeku pre denník The Hill .

Sú presvedčení, že ak sa Bidenova administratíva rozhodne povoliť údery dlhého doletu na ciele na ruskom území, vyvolá tým jadrovú vojnu.

Trump ml. a Kennedy ml. píšu, že nedostatočná reakcia Ruska na prekročenie predchádzajúcich „červených čiar“ – od úderov na ruské územie „vrátane Krymu“ až po dodávky lietadiel F-16 – je „zdržaním sa“ Kremľa, nie prejavom slabosti.

„Jastrabi v Bidenovej administratíve zrejme zabudli, že Rusko je jadrový štát… Putin dal opakovane jasne najavo, že Rusko použije jadrové zbrane za extrémnych okolností,“ napísali mladší Trump a Kennedy a pripomenuli Putinove slová o použití jadrových zbraní v reakcii na ohrozenie ruskej územnej celistvosti.

16:10 – Črtá sa koniec vojny? Západ je rozdelený na dva tábory

Západ diskutuje o možnosti ukončenia vojny na Ukrajine na budúci rok prostredníctvom rokovaní, uviedla agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoje zdroje.

Posledné slovo má Kyjev, jeho spojenci naňho s takýmito výzvami netlačia, ale diskutujú o možnosti „vystúpiť z trate“. Hoci Zelenskyj aj Rusko zatiaľ neprejavili ochotu tak urobiť.

„Kľúčovým hlavolamom je, ako zabezpečiť, aby Ukrajina nebola zraniteľná voči budúcemu ruskému útoku, ale aby Západ nebol zatiahnutý do priameho konfliktu s Kremľom. Ukrajina chce vstúpiť do NATO, ale Aliancia má „obavy“.

Niektorí spojenci sa domnievajú, že Bidenova administratíva by mohla uzavrieť dohodu medzi novembrovými voľbami v USA a inauguráciou nového prezidenta v januári, keď by mal Biden „rozviazané ruky“.

Pre Zelenského bude „politicky ťažké“ podpísať akúkoľvek dohodu, ktorá bude obsahovať územné ústupky.

Bloomberg tiež píše o rozdelení Západu na dva tábory. Prvý sa obáva eskalácie a Putinových hrozieb a je naklonený rokovaniam, zatiaľ čo druhý je proti rokovaniam v blízkej budúcnosti a chce ďalšie dodávky zbraní na Ukrajinu.

15:20 – Situácia na fronte 17. septembra 2024

15:10 – Zalužnyj bol proti ofenzíve na ruské územie, keď Zelenskyj prvýkrát otvoril túto tému začiatkom tohto roka a trval na takejto operácii, uviedol Politico s odvolaním sa na zdroje.

Vtedajší vrchný veliteľ sa prezidenta opýtal, čo má robiť ďalej v prípade narušenia hraníc a vytvorenia predmostia.

„Od Zelenského nikdy nedostal jasnú odpoveď. Mal pocit, že je to hazard,“ uviedol zdroj.

Proti operácii bol aj Emil Iškulov, veliteľ 80. výsadkovej brigády. Obaja boli odvolaní – Zalužnyj vo februári a Iškulov v júli.

Proti Iškulovovmu odvolaniu verejne vystúpili niektorí velitelia. Médiá napísali, že dôvodom prepustenia bolo, že „sa postavil proti úlohe, ktorá nezodpovedala veľkosti brigády“.

Zdroje uviedli, že Iškulov namietal proti Kurskej operácii, pretože sa obával, že jeho brigáda by mohla byť na ruskom území príliš zraniteľná a počet obetí by sa mohol prudko zvýšiť.

V súčasnosti podľa Politico rýchly postup Ruska v Donbase prinútil hlavného veliteľa Syrského, aby už začal presúvať niektoré jednotky z okolia Kurska na posilnenie obrany pri Pokrovskom.

A bojovníci v Kursku tvrdia, že sa teraz zastavili, aby doplnili zásoby a uistili sa, že ich logistické linky nie sú príliš vyťažené, čo naznačuje, že ukrajinské vedenie sa rozhodlo zatiaľ držať kurské predmostie.

14:55 – Pentagónu dochádzajú zbrane, ktoré môže poslať na Ukrajinu, uviedla CNN s odvolaním sa na svoje zdroje.

Podľa novín USA už niekoľko mesiacov posielajú Ukrajine menej vojenskej pomoci, pretože sa zmenšili ich vlastné zásoby, napríklad munície 155 mm a rakiet pre Patriot.

Američania sa obávajú poškodenia vlastnej vojenskej pripravenosti, zatiaľ čo ich priemysel sa snaží zvýšiť výrobu, čo bude trvať roky.

Biely dom má teda k dispozícii ďalších 6 miliárd dolárov na vyzbrojenie a vybavenie Ukrajiny, ale Pentagon nemá žiadne zásoby, ktoré by bol ochotný poslať.

Podľa hovorcu ministerstva obrany Pata Rydera požiadali Kongres, aby im dal viac času na vyčerpanie týchto peňazí, ktorých možnosť prideľovania sa teraz končí koncom septembra.

„Je to prudký obrat oproti minulej zime, keď administratíva prosila zákonodarcov o viac finančných prostriedkov na podporu Ukrajiny proti ruskej invázii,“ komentovala to CNN.

14:00 – Podoljak popiera, že Zelenského „plán víťazstva“ znamená zmrazenie vojenských operácií na frontovej línii.

„Žiadne zmrazenie konfliktu neexistuje, pretože nepovedie k ukončeniu vojny ako takej, ale povedie len k tomu, že Rusko získa možnosť akumulovať ďalšie zdroje a pokračovať. Preto, samozrejme, neexistujú žiadne koncepcie odstúpenia území, neexistujú žiadne koncepcie zmrazenia konfliktu,“ povedal poradca vedúceho OP.

Podľa neho je Kyjev pripravený ukončiť vojnu len porážkou Ruska. A medzi bodmi Zelenského plánu je aj Kurská operácia.

„To v prvom rade výrazne ovplyvní sociálne nálady, ktoré sú v Rusku. Po druhé, výrazne to zatlačí na Putinovo okolie a povedie to k finále tejto vojny,“ hovorí Podoljak.

13:15 – Zalužnyj bol proti ofenzíve na ruské územie, keď Zelenskyj prvýkrát otvoril túto tému začiatkom tohto roka a trval na takejto operácii, uviedol Politico s odvolaním sa na zdroje.

Vtedajší vrchný veliteľ sa prezidenta opýtal, čo má robiť ďalej v prípade narušenia hraníc a vytvorenia predmostia. „Od Zelenského nikdy nedostal jasnú odpoveď. Mal pocit, že je to hazard,“ uviedol zdroj.

Proti operácii bol aj Emil Iškulov, veliteľ 80. výsadkovej brigády. Obaja boli odvolaní – Zalužnyj vo februári a Iškulov v júli. Proti Iškulovovmu odvolaniu verejne vystúpili niektorí velitelia. Médiá napísali, že dôvodom prepustenia bolo, že „sa postavil proti úlohe, ktorá nezodpovedala veľkosti brigády“.

Zdroje uviedli, že Iškulov namietal proti Kurskej operácii, pretože sa obával, že jeho brigáda by mohla byť na ruskom území príliš zraniteľná a počet obetí by sa mohol prudko zvýšiť. V súčasnosti podľa Politico rýchly postup Ruska v Donbase prinútil hlavného veliteľa Syrského, aby už začal s presunom niektorých jednotiek z okolia Kurska na posilnenie obrany pri Pokrovskom.

A bojovníci v Kurskej oblasti tvrdia, že sa teraz zastavili, aby doplnili zásoby a uistili sa, že ich logistické linky nie sú príliš vyťažené, čo naznačuje, že ukrajinské vedenie sa rozhodlo zatiaľ držať kurské predmostie.

12:31 – V meste Sumy po nočnom ostreľovaní horia dve veľké elektrické rozvodne, informoval miestny spravodajca Rádia Sloboda.

12:15 – Brazília sa nechce zúčastniť na vojne medzi Ruskom a Ukrajinou, a preto sa nepostaví na žiadnu stranu a bude vyzývať na mier.

Uviedol to prezident krajiny Lula da Silva.

„Pre Brazíliu je dôležité nezúčastniť sa na konflikte medzi Ukrajinou a Ruskom. Preto je pre Brazíliu dôležité povedať, že chceme mier,“ povedal Silva.

Pripomeňme, že Zelenskyj nedávno kritizoval brazílsko-čínsku mierovú iniciatívu a označil ju za deštruktívnu a prospešnú pre Moskvu. Iniciatíva predpokladala zastavenie vojny na frontovej línii.

12:10 – Vo Ľvovskej a Ivano-Frankovskej oblasti je vyhlásená letecká pohotovosť kvôli „možným bojovým operáciám proti neidentifikovanému vzdušnému cieľu“, informovali vzdušné sily.

11:38 – Kremeľ uviedol, že zvýšenie počtu príslušníkov ruskej armády bolo spôsobené „množstvom existujúcich hrozieb“ na hraniciach Ruska.

„Situácia na západných hraniciach Ruska je nepriateľská, na východných hraniciach nestabilná,“ povedal Peskov.

10:27 – Dmitrij Medvedev navrhuje, aby si Rusko vytvorilo vlastného mierotvorcu.

Konkrétne otvorenú databázu „nepriateľov Ruska“ s ich osobnými údajmi.

„Je potrebné použiť známe zbrane nepriateľa. Napriek množstvu zjavných právnych problémov stojí za to uvažovať o vytvorení otvorenej verejnej databázy našich nepriateľov s uvedením ich osobných údajov. Na celkom aplikačné účely,“ napísal Medvedev.

V tom istom príspevku pohrozil všetkým „nepriateľom Ruska“ „bezprostrednou odplatou“. Mali by vedieť, že „si po nich prídu“, napísal Medvedev.

10:05 – Podľa denníka The Wall Street Journal bolo vo vojne na Ukrajine na oboch stranách zabitých alebo zranených už milión ľudí.

Ukrajinské zdroje uvádzajú, že Ukrajina stratila 80 000 zabitých vojakov a ďalších 400 000 zranených. Pripomenieme, že Zelenskyj vo februári uviedol, že zahynulo 30 tisíc vojakov.

Verziu ruských strát označujú západné spravodajské služby: takmer 200 tisíc mŕtvych a 400 tisíc zranených.

Poznamenáva sa, že pre Ukrajinu bude ťažšie vyrovnať sa s takýmito stratami, pretože má štyrikrát menej obyvateľov. Z dlhodobého hľadiska však budú dôsledky „zničujúce“ pre obe krajiny, ktoré mali demografické problémy už pred vojnou.

Publikácia sa domnieva, že jednou z motivácií Putina na začatie vojny bolo zvýšenie počtu obyvateľov Ruskej federácie pohltením Ukrajincov.

09:45 – Plán poskytnúť Ukrajine pomoc na úkor zmrazených ruských aktív „zlyhal“, preto sa EÚ chystá poskytnúť Ukrajine do konca roka 20 – 40 miliárd eur v nových úveroch bez ohľadu na zapojenie USA.

Píše o tom denník Financial Times s odvolaním sa na svoje zdroje.

Nápad s ruskými aktívami blokuje Maďarsko, ktoré môže vetovať poskytnutie potrebných záruk štátom na dlhodobé zmrazenie týchto aktív.

A pridelenie nových úverov by si vyžadovalo len podporu väčšiny, nie jednomyseľnosť, čo by Budapešť zbavilo práva veta.

Ukrajina potrebuje v roku 2025 na pokrytie svojho deficitu 38 mld.

Európska komisia medzitým uviedla, že 1,4 mld. eur zo zisku zo zmrazených ruských aktív smerovalo na nákup zbraní pre Ukrajinu.

09:34 – Veľký počet pechoty AFU bol zničený špeciálnymi jednotkami Achmatu v smere na Sujan, snažili sa získať oporu vo viacerých oblastiach, povedal Alaudinov.

Spresnil, že akhmátske špeciálne jednotky tiež zostrelili niekoľko dronov, zničili jedno vozidlo a jednu SAU.

07:00 – Podľa ministerstva obrany bolo v noci nad Brjanskou oblasťou zničených 15 ukrajinských dronov a ďalší nad Kurskou oblasťou.

06:50 – EÚ sa dohodla, že do konca roka poskytne Ukrajine novú pôžičku v hodnote približne 44,48 miliardy USD bez ohľadu na účasť USA. Informoval o tom denník Financial Times s odvolaním sa na troch európskych predstaviteľov.ň

06:40 – Po rozhovoroch medzi americkým prezidentom Joeom Bidenom a britským premiérom Keirom Starmerom Washington neoznámil, že by Ukrajine udelil povolenie na údery západnými zbraňami hlboko v Rusku, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí.

Matthew Miller, hovorca ministerstva, dostal otázku, v akom štádiu je teraz diskusia o tejto otázke a či existuje politické rozhodnutie o žiadosti Kyjeva o takéto údery. Novinár na brífingu poznamenal, že stretnutie medzi Bidenom a Starmerom sa uskutočnilo v piatok, odvtedy neboli žiadne vyhlásenia zo strany amerických orgánov.

„K dnešnému dňu nemáme žiadne oznámenia o zmene našej politiky,“ odpovedal.

06:30 – Vojna na Ukrajine, 16. septembra. To hlavné:

– Ruské jednotky oslobodili osady Uspenovka a Borki v Kurskej oblasti, uviedlo ministerstvo obrany.

– Ruské letectvo zostrelilo lietadlo MiG-29 ukrajinských vzdušných síl, uviedlo ministerstvo obrany.

– Straty ukrajinských vojakov za deň dosiahli celkovo až 1 915 osôb, uviedlo ministerstvo obrany.

– Kyjev pripravuje provokáciu s inscenovaným „ruským raketovým útokom“ na detské zariadenie s množstvom obetí, uviedla tlačová kancelária SVR.

– USA možno oficiálne neoznámia zmiernenie obmedzení pre Kyjev, ktorý používa západné rakety dlhého doletu na údery hlboko do Ruska, píše Economist.

– Okolo otázky možného povolenia úderov západných zbraní na Rusko sa šíri veľa informačných fám a chýrov, ale Kremeľ nepočul žiadne oficiálne vyhlásenia, povedal Peskov.

– Kazašský prezident Tokajev na stretnutí s nemeckým kancelárom Scholzom povedal, že Rusko je vojensky neporaziteľné a že ďalšia eskalácia by viedla k nenapraviteľným následkom.