Rusko preukázalo prekvapivú mieru odolnosti; sankcie nezabrali na zlomenie ruského odhodlania. Určite však spôsobili veľké škody Európe.

S blížiacou sa ďalšou zimou a nanovo stúpajúcimi cenami energií sa opäť začínajú prejavovať trhliny. V Nemecku rastú obavy z toho, aké škody spôsobuje konflikt kedysi dobre naolejovanému hospodárskemu modelu krajiny, ktorý bol čiastočne závislý od dodávok lacnej ruskej energie.

“Čo sa stane s našou ekonomikou?” zvolal jeden z nemeckých účastníkov minulotýždňového fóra Ambrosetti, na ktorom sa zúčastnili vedúci predstavitelia podnikov a ekonómovia na brehu talianskeho jazera Como. “Prestaneme vyrábať veci a staneme sa podobne ako Británia ekonomikou založenou takmer výlučne na službách a manipulácii s peniazmi? To nie je cesta vpred pre Nemecko.”

Zdá sa, že s tým súhlasí čoraz viac Nemcov. Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Politico podpora Alternative für Deutschland (AfD), ktorej časť je za okamžité urovnanie sporu s Putinom, stúpla od začiatku vojny z 10 percent až na dnešných 21 percent.

Vo voľbách by tak strana predbehla v súčasnosti vládnucu Sociálnodemokratickú stranu (SDP) a zaostala by len o 6 percentuálnych bodov za hlavným prúdom Kresťanskodemokratickej únie.

Aby sme boli spravodliví, nemecký hospodársky a politický poriadok nenarušila len vojna na Ukrajine.

Európsky automobilový trh je už teraz vystavený tvrdej čínskej konkurencii.

Plány EÚ na postupné vyradenie spaľovacích motorov do roku 2035 sa v priemyselných srdciach Bavorska a Porýnia vnímajú s rastúcim znepokojením, čo tento týždeň prinútilo šéfa BMW Olivera Zipseho varovať, že sériová výroba automobilov v Európe by mohla takmer zaniknúť.

Sankcie voči Rusku ešte viac zvyšujú agóniu. Napriek zjavným škodám sa však podpora Ukrajiny v politickom mainstreame zatiaľ drží relatívne dobre.

Nie však v Maďarsku Viktora Orbána, ktoré sa rovnako ako v mnohých iných otázkach odmietlo podriadiť európskemu konsenzu. Od rodovej politiky až po migráciu a čistú nulu Maďarsko neustále hrá čiernu ovcu EÚ, ktorá sa vyžíva vo svojom suverénnom nepriateľstve voči všetkému, čo prichádza zo stredu. Nesúhlas so sankciami je len jedným z mnohých sporných bodov.

“Občania EÚ sú skeptickí voči súčasnému prístupu,” hovorí Balázs Orbán, politický riaditeľ maďarského premiéra (nie je príbuzný). “Na tejto vojne na Ukrajine získavajú všetci okrem Európy”. Pán Orbán, povedal na okraj fóra Ambrosetti. “Sankcie nefungujú. Potrebujeme diplomatické riešenie”.

Jeho vyjadrenia možno viac odrážajú všeobecnú mienku v iných častiach Európy, než by si lídri EÚ želali. V každom prípade to už nie je okrajový názor…

Od augusta 2022 sa dovoz ruského uhlia do EÚ úplne zastavil, zatiaľ čo vývoz ropy a plynu z Ruska do EÚ bol výrazne obmedzený a do konca roka 2025 sa úplne zastaví.

Táto patová situácia spôsobila v celej Európe krízu životných nákladov, prudkú infláciu a stagnáciu hospodárstva a ukazuje sa ako čoraz viac rozdeľujúca politická sila.

Aby bolo jasné, netvrdím ako Viktor Orbán, že by sme sa mali s Putinom dohodnúť tak, že mu dáme veľa z toho, čo chce, a potom sa vrátime k bežnej činnosti.

Ale viera, že Európa by mohla z vojny na Ukrajine vyjsť nejako relatívne bez ujmy, bola vždy len zbožným želaním.

A medzitým európske hospodárstvo stále viac slabne.