Oba dokumenty predstavujú dlho očakávané cenové stropy, o ktorých sa diskutovalo od júna v prípade stropu na ceny ruskej ropy a od septembra v prípade stropu na ceny plynu. Ani jeden z konečných výsledkov sa nezdá byť uspokojivý.

Usmernenie amerického ministerstva financií o obmedzení cien ropy napríklad poskytuje 12 strán informácií o tom, ako by sa obmedzenie presadzovalo, ale nepomenúva skutočnú výšku obmedzenia. Dôvodom je, že sa o nej stále diskutuje a neexistuje konsenzus o tom, aká by mala byť.

Na hornej hranici sa musí dohodnúť skupina G7 aj EÚ. Keďže EÚ pôsobí v skupine ako ôsmy partner okrem toho, že v samotnej G7 má troch členov, USA teraz čakajú, kým sa EÚ dohodne na výške stropu. Ukazuje sa, že je to náročné.

Agentúra Reuters vo štvrtok informovala, že lídri Európskej únie sa nedokázali dohodnúť na úrovni stropu, pretože návrh G7 zvážiť pásmo medzi 65 a 70 dolármi za barel považovali niektorí členovia EÚ za príliš nízky a iní za príliš vysoký.

Pre iných, ako napríklad pre amerického odborníka na ropný priemysel a komentátora Davida Blackmona, bol strop žartom – Rusko už predáva svoju ropu Číne a Indii za ceny v navrhovanom rozpätí, takže strop v skutočnosti nebude obmedzovať vôbec nič.

Spravodajkyňa Energy Intelligence pre OPEC Amena Bakrová bola tiež neúprimná. V stredajšom tvítovom vlákne uviedla, že “ak niečo nemôžete splniť, tak nedávajte falošné sľuby! EÚ, ktorá chce obmedziť ropu na 65 – 70 dolárov, je vtip. Ako toto cenové rozpätie poškodí financovanie vojny v Rusku?”, po čom označila navrhované rozpätie obmedzenia za bezzubé.

Bakr však zároveň uviedol, že ak sa dohodne práve na tejto úrovni cenového “stropu”, bude to dôkazom toho, že EÚ uznala dôležitosť energetickej bezpečnosti pred geopolitikou. To, či dôjde k dohode, zostáva neisté, pretože rozdiely sa zdajú byť dosť výrazné.

Napríklad Poľsko by nesúhlasilo so stropom nad 30 dolárov za barel, zatiaľ čo Cyprus chce kompenzáciu za lodnú dopravu, o ktorú by kvôli stropu prišiel. Ešte pred jej dokončením je strop pre ruskú ropu terčom posmechu.

Európska komisia medzitým navrhla strop cien plynu pre všetky dovozy v Európskej únii, ktorý sa okamžite stal terčom vtipov. Podľa niektorých je limitná cena 275 eur za MWh príliš vysoká. A nespustí sa ani v prípade prudkého nárastu cien, aký EÚ zaznamenala toto leto, uvádza FT.

V návrhu EK sa uvádza, že ceny plynu na trhu EÚ musia zostať na úrovni 275 eur dva týždne, kým sa spustí limitný mechanizmus, ale FT pripomína, že ani toto leto, keď sa ceny dočasne vyšplhali na 300 eur za MWh, nikdy nezostali na úrovni 275 eur za MWh celé dva týždne.

To je dosť na to, aby bol strop zbytočný, ale okrem toho, že je zbytočný, niektorí varovali, že by mohol byť škodlivý pre európsky trh s plynom. Obchodníci a burzy obvinili Komisiu, že riskuje narušenie energetických trhov na kontinente a vytlačenie obchodov z transparentných búrz na neprehľadný mimoburzový trh.

Európska federácia obchodníkov s energiou tento týždeň, keď hovorila o obmedzení cien plynu, uviedla, že “aj krátky zásah by mal vážne, nezamýšľané a nezvratné dôsledky v podobe poškodenia dôvery trhu, že hodnota plynu je známa a transparentná”.

Prevádzkovateľ burzy ICE zašiel ešte ďalej a vyhlásil, že náklady na takúto intervenciu by predstavovali 33 miliárd USD. Ide o výšku dodatočných maržových platieb pre obchodníkov pôsobiacich na trhu TTF, keďže tieto platby sa v dôsledku obmedzenia zvýšia o 80 %. To, ako uviedla spoločnosť ICE v memorande pre EK, do ktorého nahliadli FT, by mohlo destabilizovať trh.

Na jednej strane teda G7 navrhuje cenový strop pre ruskú ropu, ktorého cieľom je znížiť príjmy Ruska z predaja ropy a zároveň udržať tok ropy na medzinárodných trhoch – čo je paradoxný cieľ – a na druhej strane EK navrhuje mechanizmus cenového stropu pre ceny zemného plynu, ktorý sa vzhľadom na úroveň cien stanovenú pre strop pravdepodobne nikdy nepoužije.

To je určite hodné zosmiešnenia, ale zároveň je potrebné sa na to pozrieť vážnejšie, pretože oba kroky hovoria o tom istom. Snaha obmedziť cenu, za ktorú Rusko predáva svoju ropu, je riskantná, a to je riziko, ktoré sa v súčasnosti, keď je inflácia už aj tak tam, kde je, neoplatí podstupovať. Snaha obmedziť dovoz zemného plynu do EÚ je tiež riskantná a je to ďalšie riziko, ktoré sa neoplatí podstupovať, najmä keď sa v Európe začína zima.