V uplynulých dňoch sa v spornej oblasti Náhorného Karabachu neustále objavoval prúd etnických Arménov, ktorí utekali z tejto oblasti.

Azerbajdžan začal 19. septembra 24-hodinový útok na arménsku enklávu, ktorá je obklopená azerbajdžanským územím, a po prímerí, ktoré bolo sprostredkované nasledujúci deň, bolo utečencom umožnené odísť cez úzky Lačinský koridor, ktorý spája enklávu s Arménskom.

Odhaduje sa, že od otvorenia priechodu 24. septembra do 27. septembra ho prekročilo takmer 30 000 ľudí. Očakáva sa, že mnohí z približne 120 000 karabašských Arménov odídu do Arménska. Medzitým najmenej 68 ľudí zahynulo a približne 350 bolo zranených pri výbuchu na čerpacej stanici na hlavnej diaľnici z hlavného mesta enklávy Stepanakertu.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan obvinil Azerbajdžan z etnických čistiek v regióne, čo Azerbajdžan poprel a konflikt označil za „protiteroristickú“ operáciu a vyhlásil, že väčšinové arménske obyvateľstvo bude integrované do Azerbajdžanu a jeho práva budú rešpektované.

Zdá sa však, že exodus vyvlastnených Arménov bude pokračovať a ide o nahnevané obyvateľstvo. Sú nahnevaní na Azerbajdžan za ostreľovanie, ktoré ich prinútilo utiecť. Sú nahnevaní na Turecko za podporu a vyzbrojovanie Azerbajdžanu.

Je zvláštne, že sa nehnevajú na Rusko, ktorého nedostatočná pozornosť povzbudila Azerbajdžan, aby proti nim zakročil. V skutočnosti sa očakáva, že časť utečencov z Náhorného Karabachu sa dostane do Ruska cez Arménsko.

Arménsky hnev

Hnevajú sa hlavne na arménsku vládu, rovnako ako mnohí ich krajania v samotnom Arménsku.

Masové protesty však boli skôr výrazom beznádeje ako vzdoru. Náhorný Karabach – kde žije etnické arménske obyvateľstvo od roku 200 pred naším letopočtom – je stratený a mnohí ľudia obviňujú svojho vodcu. Svedectvo príchodu utečencov zvýšilo emocionálnu záťaž.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan reagoval brutálne. Zadržaných bolo až 350 demonštrantov a niektorých bezpečnostné sily údajne surovo zbili.

Pašinjan naznačil, že nepokoje vyvolal Kremeľ. Ale aj keď sú reportáže ruských médií voči Pašinjanovi nepriateľské, samotní Arméni majú voči svojmu premiérovi veľa sťažností.

Nepokoje nasledujú po nepokojoch v roku 2020 v súvislosti so stratou územia a prestíže po druhej vojne v Karabachu. Počas konfliktu azerbajdžanské sily opätovne obsadili rozsiahle územia, ktoré predtým okupovalo Arménsko.

Pašinjan bol teda nepopulárny už pred poslednou azerbajdžanskou vojenskou akciou – jeho ratingy v júni 2023 boli veľmi nízke – dôveru mu vyjadrilo len 14 % a 72 % jeho pôsobenie hodnotilo negatívne. Medzi opozičnými skupinami však existuje len malá súdržnosť nad rámec túžby po Pašinjanovej rezignácii.

Vzťahy Ruska s Arménskom sú už nejaký čas neisté. Po invázii na Ukrajinu sa Moskva orientovala na Turecko, sponzora Azerbajdžanu, keďže tento vzťah považovala za cennejší z hľadiska zmiernenia účinkov západných sankcií.

Do istej miery išlo o racionálnu kalkuláciu, ale je tu aj osobný prvok. Vladimir Putin sa nikdy neohrial na Pašinjana, ktorý sa dostal k moci v roku 2018 po tom, ako ľudové protesty zosadili Kremľu naklonené vedenie Serža Sarkisjana. Úzke vzťahy Arménska s Ruskom však trvajú už stáročia, takže obaja lídri spolu dokázali vychádzať.

Situácia medzi Ruskom a Arménskom sa začala skutočne zhoršovať v roku 2023, keď Arménsko odmietlo hostiť vojenské cvičenia Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO) a namiesto toho pozvalo na cvičenie armádu USA.

Veľmi symbolická návšteva arménskej prvej dámy Anny Hakobyanovej na Ukrajine začiatkom septembra bola zrejme poslednou kvapkou. Zdá sa, že Arménsko už nepovažuje Rusko za priateľa alebo silu, s ktorou treba počítať.

Čo sa stane ďalej

Azerbajdžan ešte nedosiahol všetky svoje ciele. Jeho cieľom je otvoriť priame pozemné spojenie so svojou enklávou usadenou v Arménsku, Nachičevanskou autonómnou republikou, ktorá má necelých 450 000 obyvateľov. To by zároveň umožnilo pevninskému Azerbajdžanu priamy prístup do Turecka namiesto tranzitu vedeného cez Irán.

Arménsko s návrhmi na vybudovanie „Zangezurského koridoru“ ostro nesúhlasí, pretože by v skutočnosti blokoval hranicu krajiny s Iránom. Táto otázka je aktuálna od prvej vojny v Karabachu v roku 1991, po ktorej boli obe populácie spojené len leteckou dopravou.

Súčasťou dohody, ktorá v roku 2020 zastavila druhú karabašskú vojnu, bolo aj umožnenie voľného tranzitu cez Zangezur, čo sa však nikdy neuskutočnilo. Teraz je táto myšlienka opäť na stole, nadhodil ju azerbajdžanský prezident Ilham Alijev na stretnutí s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom 25. septembra, keď sa stretli v Nachičeváne.

Tým sa do hry zapojí Irán, keďže trasa akéhokoľvek koridoru medzi Azerbajdžanom a Nachičevanom by viedla pozdĺž jeho hraníc. Bude potrebné dosiahnuť nejakú dohodu, ktorá by riešila bezpečnostné obavy Iránu – a je veľmi pravdepodobné, že sa na tom bude podieľať Moskva ako jeden z blízkych spojencov Teheránu.

Zdá sa teda, že Moskva sa vedome rozhodla opustiť Arménsko v prospech užších vzťahov s Azerbajdžanom a Tureckom a možnosti vystupovať ako sprostredkovateľ moci s Iránom. V Putinových očiach je Pašinjan nepochybne na jedno použitie. Môže počkať, kým sa k moci dostane iný, ústretovejší vodca.

Zatiaľ sa zdá, že obrat Arménska na Západ je takmer nevyhnutný. Krajina pravdepodobne vystúpi z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, požiada o vstup do NATO a požiada o bezvízový styk s EÚ. Spôsob, akým Pašinjan potláča protesty, však bude mnohým potenciálnym spojencom na Západe nepríjemný.

Situáciu komplikuje závislosť Európy od Azerbajdžanu v oblasti plynu a jeho strategicky dôležitá poloha na euroázijskej obchodnej trase stredného koridoru medzi Čínou a Európou.

Západ môže stále zohrávať úlohu pri sprostredkovaní mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Aby však bolo možné dosiahnuť trvalé urovnanie, bude potrebné, aby sa doň zapojili Rusko a Turecko, a nie aby sa stali jeho narušiteľmi. Tento problém má veľa pohyblivých častí.

Prečítajte si tiež:

• Pašinjanom zradení karabašskí Arméni vo veľkom prichádzajú do Arménska
• Arméni sa sťahujú z Náhorného Karabachu a ich vedenie pokračuje v protiruskej politike
• Azerbajdžan ohrozuje územnú celistvosť Arménska, povedal Macron