Takmer sa stal obeťou transgenderového kultu. Jeho príbeh je varovaním

Veľká časť diskusie o rodovej ideológii sa zameriava na osoby, ktoré prešli spätnou transformáciou, a to oprávnene.  Ľudia, ktorí boli manipulovaní a zmrzačení, najmä ako deti, si zaslúžia, aby ich vypočuli – nielen preto, aby sa im dostalo spravodlivosti, ale aj preto, aby iných uchránili od toho, čo im urobili lekári, ktorým verili.

A predsa, škody spôsobené rodovou ideológiou sa neobmedzujú len na lekárske zanedbanie. Denník Daily Wire sa rozprával so Simonom Amaynom Priceom, ktorý je protagonistom nedávneho dokumentu spoločnosti IW Features.

Jeho príbeh ukazuje spoločnosti, že zlo, ktoré bolo na ňom spáchané, nepochádza len zo strany lekárov, ale je v podstate ľudské – a že naša spoločnosť bude naďalej upadať, ak sa nepokúsime pochopiť, čo nás sem vôbec dostalo.

Simon Price je „desister“ (niekde sa uvádza výraz detransista), čo znamená, že sa identifikoval ako transrodový, ale neskôr sa stotožnil so svojím biologickým pohlavím –  skôr, ako mu lekári predpísali hormóny opačného pohlavia (cross sex hormones, doslova hormóny na kríženie pohlaví), alebo ho operovali. Na rozdiel od mnohých iných, ktorí nemali to šťastie, a ako deti sa zaplietli do genderovej ideológie, si zachoval svoje fyzické zdravie a aj pohlavné orgány.

Z jeho príbehu je však zrejmé, že psychologické a sociálne prvky genderovej transformácie – ktoré nakoniec vedú ľudí identifikujúcich sa ako transrodoví k podstúpeniu chirurgických zmien – zanechávajú trvalé škody.

Prvý, no nie posledný

Simon bol prvým chlapcom vo svojej škole, ktorý sa začal identifikovať ako transrodový – ale nebol posledným.

„Medzi tým, ako som odišiel po 10. ročníku, a tým, ako moja trieda maturovala, sa šestina chlapcov v mojom ročníku identifikovala ako transrodová a podobný podiel pokračoval v ročníkoch pod mnou,“ povedal pre IW Features.

„V tomto smere nesiem zodpovednosť ako pacient „0“ v mojej malej súkromnej strednej škole na predmestí Bostonu, a niektoré z týchto detí podstúpili medicínsku liečbu, a do určitej miery za to nesiem určitú vinu,“ uviedol.

Denník poznamenáva, že na individuálnej, ľudskej úrovni,  je pochopiteľné, prečo sa Simon môže cítiť vinný, najmä keď sa mu podarilo uniknúť genderovej ideológii bez zdravotných následkov, zatiaľ čo mnohí z jeho rovesníkov nemali toľko šťastia. Napriek tomu mal len 14 rokov, keď sa začal identifikovať ako transrodový.

Dieťa, ktoré nemôže ani voliť ani kúpiť si pivo, nemôže byť zodpovedné za takýto stupeň sociálneho rozvratu.(?!)

Ako spoločnosť si preto musíme položiť otázku: kto je za to zodpovedný?

Simonov príbeh ponúka niekoľko odpovedí

Spomína si, ako ho v ranom detstve a počas dospievania starší chlapec urážal homofóbnymi nadávkami a sexuálne ho napádal – a tak sa radšej od spolužiakov izoloval.

Bohužiaľ, nebol v tom sám: štúdia z roku 2022 zistila, že deti, ktoré sa identifikujú ako transrodové, mali dvakrát väčšiu pravdepodobnosť, že zažili sexuálne násilie ako ich rovesníci.

To ho podnietilo, aby sa pripojil ku školskej skupine  Gay-Straight Alliance (Aliancii homosexuálov a heterosexuálov) , pretože nemal žiadnych priateľov, ale chcel a potreboval komunitu, ktorá by mu pomohla prekonať jeho traumu.

Namiesto toho, aby sa rozprávali o homofóbii a šikanovaní, Gay-Straight Alliance sledovala videá transrodového YouTubera menom ContraPoints, muža, ktorý sa identifikuje ako žena.

„Tu som sa dozvedel o pojme rodová dysfória (nesúlad medzi rodom a pohlavím) a tranzícia ( teda premena z pohlavia na iné pohlavie),“ spomína Simon.

Jeho školské predmety, kde sa učil o ľudskom tele, to ešte posilnili – učitelia totiž požiadali študentov, aby sa zaradili na rodovú  škálu zobrazenú na jednorožcovi.

A potom, čo sa mu tieto myšlienky vryli do hlavy, začal hľadať informácie, ktoré ho zaviedli do „králičej nory“ transrodovej identity. Jeho terapeut v Bostonskej detskej nemocnici ho okamžite podporil a odporučil ho na kliniku, tzv, rodovú kliniku, ktorá sa zaoberá týmito prípadmi.

Toto bol vzorec správania dospelých, s ktorými sa stretol.

Jasný vzorec

„Všetci lekári, ktorých som navštívil, s výnimkou nového terapeuta, ma výslovne podporili, keď som s nimi túto tému (že je neistý svojím pohlavím) otvoril. Kedykoľvek som to spomenul učiteľovi alebo profesorovi, tiež ma podporili a vyhoveli mojim požiadavkám,“ povedal.

Inými slovami, dospelí, ktorí by mali vedieť viac, umožnili toto šialenstvo. Boli to dospelí, ktorí boli v pozíciách autorít – vo vzdelávaní, v medicíne –, ktorí mohli povedať „nie“, ale neurobili to.. Ale kvôli čomu? Nechceli ísť proti prúdu?

Ale rozvíriť hladinu je jediný spôsob, ako sa vymaniť z vplyvu, ktorý má genderová ideológia na dnešnú spoločnosť. V skutočnosti bol hlavným dôvodom, prečo Simon prestal podstupovať túto „liečbu“, to, že bol nútený začať sa priamo konfrontovať s otázkami o svojej „genderovej identite“.

Okrem odporu svojho otca mu najmä jedna udalosť pomohla uvedomiť si, že progresívcov nezaujíma jeho blaho: vo svojom prvom ročníku na vysokej škole sa verejne postavil proti pozitívnej diskriminácii, bol vylúčený a po tom, čo ho označili za „nacistu“, stratil akúkoľvek dôveru v spoločnosť – ktorú nadobudol počas obdobia, keď sa identifikoval ako transrodový. To ho podľa jeho slov prinútilo uznať, aká je genderová ideológia pomýlená.

Príbeh Simona Pricea je svedectvom toho, ako vyzerá skutočná odvaha: ochota držať sa svojich presvedčení – aj v prípade rodovej ideológie aj samotnej reality.

Každý človek, ktorý je ochotný „proste povedať nie“ ideológii, ktorá je evidentne mylná, môže vytvoriť pozitívny reťazový efekt, rovnako ako Simon, a pomôcť obnoviť zdravý rozum.

Prečítajte si tiež:

• „Vojna na Ukrajine len tak neskončí. EÚ podkopáva mierový proces,“ hovorí Szijjártó
• V Európskom parlamente si konečne uctili Charlieho Kirka. Spomenul sa aj Fico