Aktivity sú v súčasnosti prevažne financované z európskych prostriedkov, do budúcnosti je však potrebné hľadať aj alternatívne, národné zdroje pre ich udržateľné financovanie. Skonštatoval to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR s tým, že v rokoch 2018 až 2025 išlo na rekvalifikačné kurzy z európskej finančnej pomoci takmer 41 miliónov eur a zo slovenského štátneho rozpočtu necelých 1,6 milióna eur.

NKÚ považuje rekvalifikačné kurzy za dôležitý nástroj aktívnej politiky trhu práce. Kontrolóri však zistili, že súčasný systém neumožňuje preukázať súvislosť medzi nájdením si práce a absolvovaním rekvalifikačného kurzu. „Už je to skoro opakujúce sa riziko vo fungovaní kľúčových verejných politík štátu, že pri rozhodovaní i hodnotení strategických projektov chýbajú kompetentným validné dáta. Zároveň chýba systematické sledovanie toho, či si absolventi rekvalifikačných kurzov dokážu dlhodobo udržať zamestnanie, a taktiež, či pri práci využívajú získanú kvalifikáciu. Účinnosť úspešnosti aktívnych nástrojov politiky trhu práce sa aktuálne hodnotí len podľa toho, či bol uchádzač vyradený z evidencie nezamestnaných,“ priblížil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy s tým, že takáto jednostranná informácia je nedostatočná nielen pre hodnotenie efektivity zrealizovaných kurzov, ich reálny vplyv na zamestnanosť, ale aj pre komplexné úpravy systému politiky trhu práce.

V rokoch 2018 až 2024 bolo v rámci Slovenska uskutočnených viac ako 7 600 tematických rekvalifikačných kurzov, ktorých absolvovanie bolo schválené pre vyše 60-tisíc osôb. Národní kontrolóri zistili, že minimálne do pol roka od ukončenia rekvalifikačného kurzu sa každý desiaty absolvent opäť ocitol v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Koľko ľudí aj po absolvovaní rekvalifikácie ostalo v evidencii nezamestnaných alebo nezískalo pracovné miesto sa kontrolórom na základe dostupných informácií nepodarilo vyhodnotiť.

„Existujúci systém vykazuje riziká, ktoré je potrebné v dialógu so zainteresovanými stranami aktívne riešiť. Konkrétne ide napríklad o nastavenie informačných systémov tak, aby v reálnom čase generovali objektívne údaje nielen o tom, ktorí absolventi kurzov sa zamestnali, ale aj dáta o tom, či si našli prácu v špecializácií, v ktorej školenie absolvovali,“ upozornil Andrassy. Skonštatoval, že z hľadiska merania efektívnosti nástrojov aktívnej politiky trhu práce je dôležité hodnotiť aj prepojenie miestneho trhu práce, voľných či nedostatkových pracovných pozícií s odborným zameraním rekvalifikačných kurzov.

Najväčší podiel kurzov v kontrolovanom období tvorili vzdelávacie aktivity zamerané na ekonomické a finančné pravidlá či administratívne zručnosti, išlo o približne 15 % z celkového počtu kurzov. Nasledovali rekvalifikačné projekty v sociálnej oblasti a doprave, ktoré v sledovanom období tvorili približne 13 %. Kurzy zamerané na informačné technológie a digitálne zručnosti, ktoré podľa NKÚ patria medzi dlhodobo nedostatkové profesijné segmenty slovenského trhu práce, tvorili 12 % z celkového podielu kurzov. Uchádzači o zamestnanie mali najväčší záujem o opatrovateľské kurzy, rekvalifikácie súvisiace s výkonom činnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany objektov, účtovnícke kurzy a kurzy na získanie vodičského oprávnenia skupiny C.

Národní kontrolóri identifikovali riziká spojené so zúčtovaním prostriedkov určených na jednotlivé aktivity. Ide podľa nich o určenie hodinovej sadzby za rekvalifikačný projekt. Kontrolóri upozornili, že pri viac ako tisícke kurzov bola sadzba na úrovni približne 1,13 eura. Naopak, pri dvoch desiatkach kurzov bolo finančné ohodnotenie vyššie ako 60 eur na hodinu, pričom časový fond na tieto rizikové aktivity bol v priemere 22 hodín, priblížil NKÚ.

Úrad však v záverečnej správe skonštatoval, že národný systém rekvalifikačných kurzov je účinný. „Ako príklad dobrej praxe môže slúžiť aktívna participácia medzi nositeľom zodpovednosti za politiku trhu práce (ministerstvo práce), implementačným orgánom, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR a odborným neštátnym partnerom – Alianciou sektorových rád,“ doplnil NKÚ.