Systém protieróznych opatrení chráni Haluzickú tiesňavu už sto rokov

Haluzická tiesňava vznikala postupnou eróznou činnosťou Haluzického potoka. Voda sa zarezávala do málo odolného podložia, tiesňava sa prehlbovala a rozširovala a postupne začala ohrozovať svoje okolie. Zanikla časť stredovekého cintorína a poškodené bolo aj opevnenie neďalekého románskeho kostolíka. Materiál odnášaný vodou zároveň zanášal pozemky nižšie v údolí.

Zlom prišiel v rokoch 1925 až 1927, keď sa pod vedením Lea Skatulu uskutočnili rozsiahle stabilizačné práce. Na svahoch vznikli terasy spevnené vegetáciou, vysádzali sa stromy a kry a na vodnom toku vybudovali priečne prehrádzky. Ich úlohou bolo spomaliť prúdenie vody, znížiť jej eróznu silu a postupne stabilizovať celé územie.

„Haluzická tiesňava ukazuje, že starostlivosť o krajinu nie je otázkou jednej generácie. Rozhodnutia a práca odborníkov spred sto rokov chránia toto územie dodnes. Pre Lesy SR je táto lokalita zároveň pripomienkou, že práca lesníkov sa nekončí pri pestovaní a obhospodarovaní lesa. Jej súčasťou je aj ochrana pôdy, vody a krajiny a starostlivosť o diela, ktoré majú význam pre celú spoločnosť,“ uviedol riaditeľ OZ Považie Lesy SR Stanislav Paučin.

Systém technických objektov je dnes v správe Lesov SR. Štátny podnik tu v roku 2012 vybudoval 1,1 kilometra dlhý náučný chodník. Význam lokality presahuje samotné technické dielo. Haluzická tiesňava je prírodnou pamiatkou so 4. stupňom ochrany a spolu so zrúcaninou románskeho kostolíka vytvára výnimočné spojenie prírodného a kultúrneho dedičstva.

Súčasťou programu sú odborné pohľady na históriu prehrádzok, ochranu prírodných hodnôt a význam týchto objektov v súčasnom lesníctve. Návštevníkov čaká aj komentovaná prehliadka tiesňavy a prezentácia miestnych organizácií, združení a regionálnych producentov.