V novom systéme ospravedlňovania sa majú uplatňovať dva režimy. V oboch platí, že škola môže žiaka v prípade choroby ospravedlniť bez lekárskeho potvrdenia päť po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, respektíve sedem dní v prípade materskej školy. No v rámci prísnejšieho režimu je sumárny počet dní za polrok nižší.

V rámci voľnejšieho režimu platí, že škola môže ospravedlniť desať dní za kalendárny mesiac a zároveň najviac 15 dní za posledné dva mesiace. V prísnejšom režime môžu školopovinní žiaci z dôvodu ochorenia vymeškať bez potvrdenia lekára najviac 15 dní za školský polrok. V prípade materskej školy je to 14 dní za mesiac, respektíve 21 dní za dva mesiace vo voľnejšom režime a najviac 21 dní za školský polrok v prísnejšej verzii.

Zámerom zavedenia všeobecnej prísnejšej úpravy pre všetky školy je dôraz na riadne plnenie povinného predprimárneho vzdelávania a povinnej školskej dochádzky.

Pre školy, ktoré počas sledovaného obdobia školského roka nepresiahnu určenú referenčnú hodnotu počtu vymeškaných hodín, môže riaditeľ určiť, že sa bude v nasledujúcom školskom roku uplatňovať „miernejšia úprava“. To znamená, že škola môže ospravedlniť bez potvrdenia lekára vyšší počet vyučovacích hodín alebo vyučovacích dní, ak ide o materskú školu. Túto referenčnú hodnotu bude určovať a zverejňovať ministerstvo školstva. V praxi by mal zostať v prísnejšom režime nižší počet škôl, kde sú problémy s plnením školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania najvypuklejšie.

Ponecháva sa však možnosť škôl, ktoré nepresiahnu referenčnú hodnotu, uplatňovať prísnejší režim ospravedlňovania z dôvodu, aby mali možnosť vplývať na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania a plnenia školskej dochádzky podľa podmienok na konkrétnych školách.

Súčasťou úpravy je aj možnosť, aby sa školy v priebehu školského roka mohli posunúť zlepšením dochádzky do miernejšieho režimu, ako aj mechanizmus dodatočnej kontroly škôl, ktoré začali spĺňať podmienky pre posunutie sa z prísnejšieho režimu do miernejšieho. V rámci tejto dodatočnej kontroly sa na škole, v polroku školského roka, v ktorom začala spĺňať podmienky na posunutie sa do miernejšieho režimu, sleduje dochádzka za každé dva po sebe nasledujúce mesiace.

Cieľom tejto úpravy je dosiahnuť zníženie absencie detí alebo žiakov adresne najmä v školách, kde sa zvýšená absencia objavuje tak, aby sa nezvyšovala administratívna záťaž detských lekárov, ale zároveň nedochádzalo k nárastu absencie neprimeraným využívaním možnosti ospravedlnenia neprítomnosti na vyučovaní bez lekárskeho potvrdenia.

Spolu s návrhom zákona bol predložený na rokovanie vlády SR návrh na skrátené legislatívne konanie.

Vláda schválila návrh na zvýšenie platov zamestnancov v školstve

Vláda v stredu schválila návrh na zvýšenie platov zamestnancov v školstve. Zaviesť chce aj príplatok za hodnotenie pedagogického a odborného zamestnanca ako spôsob nadtarifného odmeňovania zamestnancov v závislosti od ich výkonu a kvality vykonávanej práce. Vyplýva to z materiálu z dielne Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR.

Platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov by sa mali od 1. septembra tohto roka zvýšiť o sedem percent a od 1. januára budúceho o ďalších päť percent. MŠVVaM zároveň chce od budúceho roka zaviesť príplatok pre učiteľov a odborných zamestnancov nad rámec plošného zvyšovania. Ten má v priemere zvýšiť platy o dve percentá. Riaditelia škôl by mali každý mesiac odmeňovať zamestnanca podľa kvality a výkonu, pričom výška odmeny by závisela od jeho zaradenia v platovej triede.

Tarify sa majú zvyšovať aj učiteľom vysokých škôl a výskumným a vývojovým zamestnancom, a to o sedem percent od septembra tohto roka a o ďalších sedem percent od januára budúceho roka. Rovnako aj zamestnancom, ktorí pôsobia v rezorte školstva. Nepedagogickí zamestnanci majú mať novú osobitnú stupnicu platových taríf.

Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Tomáš Drucker (Hlas-SD) ocenil rozhodnutie vlády.

„Bola to konsenzuálna dohoda v ťažkých konsolidačných časoch,“ upozornil s tým, že septembrové i januárové zvýšenie platov zamestnancov v školstve zvýši výdavky štátu v roku 2026 o približne 700 miliónov eur.

Drucker zvýraznil aj podporu tzv. zásluhovému odmeňovaniu zamestnancov škôl.

„Riaditelia škôl po ňom volali už dlho, je potrebné, aby sme ho zavádzali aj do škôl,“ uviedol o pláne priznávania pohyblivej zložky platu na základe hodnotenia zamestnanca.

Cieľom novely zákona je reagovať na potrebu vytvorenia atraktívneho a stabilného pracovného prostredia pre všetkých zamestnancov vzdelávacieho systému.

„Cieľ návrhu zákona napĺňa Programové vyhlásenie vlády SR, v ktorom sa vláda SR zaviazala zabezpečiť každoročný rast miezd pedagógov a odborných zamestnancov a zlepšiť odmeňovanie nepedagogických pracovníkov škôl, vytvoriť finančné a nefinančné nástroje na riešenie nedostatku učiteľov v regiónoch alebo nedostatkových špecializáciách a podporiť opatrenia na zvyšovanie atraktivity zamestnania v školstve,“ uviedlo MŠVVaM v materiáli.

Novela bude mať dosah na výdavky verejnej správy. V tomto roku by malo ísť o výdavky v sume vyše 106 miliónov eur. V budúcom roku by išlo o vyše 679 miliónov eur.

Spolu s návrhom zákona bol predložený na rokovanie vlády SR návrh na skrátené legislatívne konanie. Novela nadväzuje na memorandum o spolupráci a sociálnom zmieri, ktoré uzavreli školskí odborári a rezort školstva.

Novela má sprehľadniť poskytnutie prostriedkov na štátnu reklamu v médiách

Vysielatelia a poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ale i vydavatelia periodických publikácií a prevádzkovatelia spravodajských portálov budú povinní na svojom webe zverejniť informácie o poskytnutí finančných prostriedkov na štátnu reklamu. Povinnosť sa bude vzťahovať na poskytnutie verejných finančných prostriedkov a tiež prostriedkov od orgánov verejnej moci alebo verejných subjektov z iného štátu. Vyplýva to z návrhov novely zákona o mediálnych službách i zákona o publikáciách, ktoré v stredu schválila vláda

„Príslušné subjekty sú povinné na svojom webe zverejniť informácie o celkovej sume finančných prostriedkov, ktoré im boli na štátnu reklamu poskytnuté za kalendárny rok, a to do 31. januára nasledujúceho roka,“ konkretizuje návrh ustanovenia predkladateľ návrhu – Ministerstvo kultúry (MK) SR.

Vysvetľuje, že cieľom návrhu uvedenej i ďalších úprav je implementácia smernice Európskej únie (EÚ) a Európskeho aktu o slobode médií (EMFA) do slovenského právneho poriadku.

Povinnosť zverejniť pridelenie finančných prostriedkov na štátnu reklamu budú mať okrem prijímateľov i zadávatelia štátnej reklamy, aj v tomto prípade musia do 31. januára predložiť informácie o poskytnutí prostriedkov v predchádzajúcom roku. Informácie poskytujú regulátorovi – Rade pre mediálne služby (RpMS).

„Uloženie navrhovanej zákonnej povinnosti zadávateľovi reklamy zároveň umožní regulátorovi každoročne monitorovať prideľovanie výdavkov na štátnu reklamu tak, ako mu táto povinnosť vyplýva z ustanovení EMFA,“ vysvetľuje MK.

Povinnosťou zadávateľa bude tiež na svojom webe sprístupniť verejnosti informácie o distribúcii štátnej reklamy, rovnako i zabezpečiť, „aby výdavky na štátnu reklamu, ktoré vynaloží v príslušnom kalendárnom roku, distribuoval širokej škále poskytovateľov obsahových služieb zastúpených na relevantnom mediálnom trhu“.

Novelou zákona sa do pôsobnosti regulátora v oblasti výkonu štátnej správy dopĺňa kompetencia monitorovať prideľovanie verejných finančných prostriedkov na štátnu reklamu podľa osobitného predpisu, ktorým je EMFA. Rovnako sa úpravy legislatívy týkajú možnosti regulátora uložiť za nedodržanie povinností sankciu.

Navrhovanou novelizáciou zákona o mediálnych službách sa takisto upravujú povinnosti poskytovateľov systémov merania sledovanosti, cieľom zmien je tiež zabezpečiť nevyhnutnú súčinnosť dotknutých subjektov pri výkone kompetencií regulátora.

Príslušné zmeny, ktoré súvisia s implementáciou ustanovení EMFA, sa premietnu i do zmien v zákone o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie.

Novela má platiť od 8. augusta 2025.

„Od tohto dátumu sa má začať uplatňovať väčšina ustanovení EMFA,“ vysvetlilo MK.

K návrhu novely prišlo 71 pripomienok, z toho šesť zásadných, predkladateľ akceptoval 52 pripomienok vrátane štyroch zásadných.

Vláda schválila riešenia vo výstavbe kanalizácií v okresoch Levice a Veľký Krtíš

Vláda schválila návrh riešenia kritickej situácie v oblasti výstavby kanalizácií a vodovodov v okresoch Levice a Veľký Krtíš. Udialo sa tak na stredajšom rokovaní.

Kabinet zároveň uložil ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi (nominant SNS) zabezpečiť prostredníctvom Environmentálneho fondu financovanie projektov budovania verejných vodovodov, budovania, rozširovania, rekonštrukcie alebo intenzifikácie čistiarní odpadových vôd a budovania verejných kanalizácií aj pre obce, respektíve združenia obcí, nachádzajúce sa v aglomerácii aj nad 2000 ekvivalentných obyvateľov pre okresy Levice a Veľký Krtíš do konca tohto roka.

Vláda vyčlenila vyše 1,6 milióna eur i podporné opatrenia pre Pohronie

Projekty a investičné potreby samospráv a organizácií v okresoch Žarnovica a Banská Štiavnica podporí vláda sumou vyše 1,5 milióna eur. O vyčlenení celkovej čiastky 1.616.000 eur, ktorá zahŕňa aj položku vyše 60.000 eur pre projekty v okrese Banská Bystrica, rozhodla vláda na svojom stredajšom výjazdovom rokovaní v Malej Lehote v okrese Žarnovica.

Schôdzu v regióne Pohronie začal kabinet analýzou sociálno-ekonomickej situácie a vybraných problémov okresov Banská Štiavnica a Žarnovica s návrhmi na zlepšenie v sociálnej a hospodárskej oblasti.

Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) ocenil konštruktívne rokovanie aj za účasti zástupcov samospráv. Uviedol, že v diskusii o rozvoji regiónu rezonovala téma dostupnosti vodovodnej a kanalizačnej siete.

„Rovnako nás starostovia opätovne požiadali, aby sme sa pozreli na zákon o verejnom obstarávaní, ktorý sa podľa ich názoru stáva veľkou prekážkou pri čerpaní finančných prostriedkov,“ zdôraznil Fico.

V uznesení vyčlenil 1.116.000 eur na projekty obcí a miest okresov Banská Štiavnica a Žarnovica a iných právnických osôb. Čiastka zahŕňa aj 67.000 eur pre investície v okrese Banská Bystrica, z toho 17.000 eur pre rímskokatolícku cirkev na sanáciu budov v Banskej Bystrici, Španej Doline i Čeríne, 50.000 eur dostane futbalová akadémia Mareka Hamšíka na materiálno-technické a personálne zabezpečenie výchovy detí a mládeže.

Ďalší necelý pol milión eur podporí 15 investičných projektov v regióne Pohronie, napríklad na rozšírenie kapacít domova dôchodcov a domova sociálnych služieb SOCIETA v obci Hodruša-Hámre schválil 110.000 eur, rovných 100.000 eur pomôže mestu Žarnovica na sanáciu zosuvu podložia prístupovej komunikácie do mestskej časti Lukavica. Nová Baňa dostane 100.000 eur na rozšírenie a dokončenie kanalizácie nad jazerom Tajch.

Mestu Banská Štiavnica vláda „odklepla“ 48.000 eur na dostavbu garáže pri hasičskej zbrojnici DHZ Banská Štiavnica a ďalších 30.000 eur na rekonštrukciu schodov pri Katolíckej spojenej škole sv. Františka Assiského.

Z menších položiek vláda napríklad schválila 17.000 eur pre Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) za účelom podpory podujatia

„Otvorenie cesty na Kráľovu hoľu spolu s cyklo-eventom“, či 10.000 eur na revitalizáciu jediného plochodrážneho štadióna na
Slovensku v Žarnovici.

Súčasťou uznesenia sú tiež schválené úlohy pre jednotlivé rezorty, ktoré majú realizovať v regióne. Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) dostal napríklad úlohu zabezpečiť do konca roka 2025 realizáciu opravy cesty I/65 v úseku Bartošova Lehôtka – Kremnica, do konca apríla 2026 tiež opraviť most cez Beliansky potok v obci Banská Belá.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) má do konca roka zabezpečiť vysokozdvižnú plošinu do ulíc mestskej pamiatkovej rezervácie lokality UNESCO Banská Štiavnica pre Hasičský a záchranný zbor SR.

Medzi úlohy ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka (nezávislý) patrí v spolupráci s predsedom BBSK Ondrejom Lunterom zabezpečiť spolufinancovanie dobudovania úseku cesty Malá Lehota – Zlaté Moravce.

Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker (Hlas-SD) sa bude angažovať v rozvoji povedomia o Banskej Štiavnici a jej Banskej akadémii ako jednom z najstarších miest technického vzdelávania v Európe.

Nová národná nemocnica v Bratislave bude strategickou investíciou

Nová Národná univerzitná nemocnica generála Milana Rastislava Štefánika, ktorá sa má postaviť v Bratislave, bude strategickou investíciou. Celkové plánované investičné náklady odhadujú na úrovni 1,27 miliardy eur bez DPH. Rozhodla o tom vláda na svojom výjazdovom rokovaní v Malej Lehote v okrese Žarnovica.

Návrh na určenie národnej univerzitnej nemocnice za strategickú investíciu vypracovali na základe rozhodnutia investora, ktorým je Slovenská republika zastúpená štátnymi orgánmi, Ministerstvom obrany (MO) SR a Ministerstvom zdravotníctva (MZ) SR.

„Investičný projekt spĺňa osobitné strategické požiadavky podľa zákona o strategických investíciách, keďže ide o stavbu zdravotníckeho zariadenia, ktoré bude zaradené do verejnej minimálnej siete poskytovateľov a plánované výdavky na investičný projekt presahujú 50 miliónov eur,“ tvrdí MZ v návrhu.

Vláda zároveň súhlasí s realizáciou tejto nemocnice v úzkej spolupráci ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD) s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SD) a jej financovaním z kapitálových výdavkov, so zabezpečením projektovej dokumentácie a začatím stavebných prác a úprav potrebných na realizáciu samostatnej funkčnej bezpečnostnej základne pre výstavbu strategickej investície.

Zámerom projektu je zvýšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti a vybudovanie nových lôžok. V nemocnici by malo byť 950 lôžok, z toho 800 štandardných a 150 JIS/ARO. Územím investície má byť podľa rezortu priestor bývalých vojenských kasární vo Vajnoroch, na Regrútskej ulici v Bratislave.

„Územie investície je vymedzené pozemkami vo vlastníctve SR,“ tvrdí.

V národnej nemocnici by podľa návrhu malo byť 44.000 ukončených hospitalizácií ročne. Priemerná očakávaná dĺžka hospitalizácie sa očakáva na 5,3 dňa. Koncept taktiež predpokladá, že nová nemocnica bude prevádzkovať približne 150 ambulancií, 23 operačných sál (mimo zákrokových či sekčných sál) a kompletné Spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky. Táto nemocnica má poskytnúť komplexnú starostlivosť, bez potreby zbytočného presúvania pacienta medzi pracoviskami v rámci spádovej oblasti Bratislavy, vyplýva z materiálu.

Vládny kabinet zároveň v súvislosti s výstavbou nemocnice udelil ministrom úlohy. Šaško má do 30. júna vypracovať rámcový medicínsky plán národnej univerzitnej nemocnice. Do 1. septembra má spraviť návrh potrebnej reorganizácie poskytovania zdravotnej starostlivosti v Bratislave a Bratislavskom kraji, spolu s predpokladaným harmonogramom jej vykonania.

Súčasťou medicínskeho plánu majú byť podľa Šaška odpovede, či budú do Vajnor presunutí lekári pôsobiaci v rámci Univerzitnej nemocnice Bratislava na Mickiewiczovej ulici a na Kramároch. Riešiť by mal aj spôsob využitia vyvlastnených pozemkov na Rázsochách, na ktorých mala pôvodne stáť koncová nemocnica.

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) má podľa uznesenia posúdiť možnosti využitia kapacít investičného projektu pre potreby výučby, vedy a výskumu. Potom má Šaškovi a Kaliňákovi navrhnúť potrebné opatrenia, ktoré by bolo možné zohľadniť pri realizácii nemocnice.

Šaško po zasadnutí vlády ozrejmil, že po analýze možností rozpočtu požiadal ministra obrany o spoluprácu, aby hľadali riešenie v rámci využitia zdrojov z plánu obnovy, ale aj projektov duálneho využitia. Ocenil veľkosť areálu vo Vajnoroch.

„Vystačíme si sami so štátnymi pozemkami, tak, aby tam výhľadovo mohla stáť aj detská nemocnica aj vzdelávací kampus, fakulty a vedecko-výskumný areál,“ ozrejmil

„Ministerstvo obrany viackrát deklarovalo, že svoje zdroje, ktoré pochádzajú z navýšenia výdavkov, chce predovšetkým investovať do duálnej infraštruktúry, a infraštruktúry, ktorá chýba ozbrojeným silám, a to najmä zariadenia nemocničného typu,“ priblížil Kaliňák.

Hlavnú časovú úsporu prináša podľa neho možnosť adaptovať projekt prešovskej nemocnice na bratislavské podmienky.

Na prvomájové oslavy v Liptovskom Mikuláši vyčlenili 25.000 eur

Na prvomájové oslavy v Liptovskom Mikuláši vyčlenila vláda 25.000 eur pre miestnu samosprávu. Návrh na finančné a organizačné zabezpečenie osláv odobril vládny kabinet na stredajšom výjazdovom rokovaní v obci Malá Lehota.

Pripomínať si 1. máj v Liptovskom Mikuláši sa vláda rozhodla pri príležitostí viacerých historických udalostí, ktoré sa v meste 1. mája udiali. Ide o 135. výročie prvomájových zhromaždení, počas ktorých v roku 1890 robotníci požadovali aspoň 12-hodinový pracovný čas, nepracovať v nedeľu ráno a odstrániť nádenníkov z fabrickej práce. Mesto si tiež pripomenie 107. výročie od vyhlásenia revolúcie, ktorou robotníci v roku 1918 žiadali uzavretie mieru, uznanie práva národov na sebaurčenie v Uhorsku, ako aj všeobecné volebné právo, slobodu slova a tlače a aj osemhodinový pracovný čas.

V Liptovskom Mikuláši si tiež pripomenú 21. výročie vstupu SR do Európskej únie. Súčasťou osláv bude stavanie mája a symbolické otváranie fontány Metamorfózy na Námestí osloboditeľov.