Švédsko na pokraji priepasti: Násilie a explózie na dennom poriadku. Utajovaná vojna, o ktorej mainstream mlčí

Bratislava 10. novembra 2019 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian, SITA-Alexandra Čunderlíková)

V Štokholme a Malmö zúri utajovaná vojna. V takzvaných  „no-go“ zónach sú  bombové a granátové útoky na dennom poriadku. Deväť z desiatich vrahov v gangov sú prisťahovalci prvej, alebo druhej generácie. Otvorene to povedať je ale tabu. Nevinní občania doplácajú na situáciu svojimi životmi stále viac

Výbuchy sú dnes vo Švédsku „normálne“. Štátna televízia ich kryje. Radšej vedie diskusie o tom , či niekto nazýva ženu „ženou“ alebo skôr „ženským telom“.

V roku 2018 bolo vo Švédsku nahlásených 160 útokov s bombami alebo granátmi a 45 smrteľných strelieb. Od januára do júna 2019 už došlo k 100 útokom. Ohniskom kriminality sú mestá Štokholm a Malmö. V niekoľkých štvrtiach Štokholmu došlo súčasne simultánnym útokom. V júni zničili granátové útoky v univerzitnom meste Linköping dve obytné budovy a vyše 250 bytov. Len v hlavnom meste je aktívnych okolo 50 zločineckých bánd s približným počtom 1 500 členov. Do augusta tohto roku sa uskutočnilo 58 strelieb, veľa z toho s automatickými zbraňami. Médiá informovali, že okolo 40% členov gangov sa narodilo v zahraničí. A viac ako 80% má zahraničných rodičov. Krajiny pôvodu sú Irak, Bosna, Libanon, Sýria a Turecko. Niektorí členovia gangov začali trestnú činnosť už vo veku 10 rokov.

Malmö sa tiež nedá zahanbiť: od roku 2015 bolo pri 30 rôznych incidentoch zabitých 32 ľudí. Rodičia väčšinou mladistvých páchateľov pochádzali zo Stredného východu a Afriky. Mnohí z rodičov boli tiež páchateľmi.

Teroristické gangy pôsobia najmä v sociálne slabších prisťahovaleckých štvrtiach. Majú typické klanové štruktúry. Ich metódou je zastrašovanie a násilie. Postupne rozširujú svoju moc a územné nároky. Svedkovia sú ohrozovaní, a aj bežný občan sa musí riadiť klanovými zákonmi. Švédsko je jednou z krajín s najvyššou gangovou kriminalitou v dnešnej západnej Európe. V žiadnej vyspelej krajine sveta, ktorá sa nenachádza vo vojne, nie je toľko bombových útokov ako v Švédsku.

V septembri bola pri bombovom útoku v univerzitnom meste Lund vážne zranená študentka. Niekoľko týždňov predtým bola mladá lekárka s dieťaťom na rukách otvorene na ulici surovo popravená strelou do hlavy. Aj keď jej dieťa zranené nebolo, Švédsko bolo v šoku. Útok bol údajne určený ako výstraha jej priateľovi, ktorý sa pohyboval  gangsterskom prostredí.

Minister spravodlivosti vyhlásil, že štát bude prenasledovať vrahov „až na koniec sveta“. Ako často, boli to len prázdne slová. Polícia situáciu nezvláda a vyšetrovanie pokračuje pomaly . O niekoľko dní neskôr došlo k ďalšej vražde: mladá žena bola zastrelená v jej štokholmskom byte automatickou zbraňou. Útok bol pravdepodobne určený jej manželovi. S vraždou súvisela aj ďalšia prestrelka, pri ktorej zomrel sused a nevinný taxikár. Okoloidúci študent dostal do oka guľku a je teraz takmer slepý.

Švédska vláda chce teraz proti teroru bojovať okrem iného zlepšením zákonov o odpočúvaní telefónnych hovoroch, príkazoch na bytové prehliadky a sledovaní verejných priestranstiev. Ako nakoniec zlepšenie zákona v praxi dopadne je otázne. Tá istá vláda sa pokúsila koncom minulého roka o „amnestiu pre výbušniny“ – našťastie neúspešne. Každý, kto by sa dobrovoľne vzdal svojho arzenálu výbušnín, nemal byť potrestaný.

V každom prípade je násilie švédskych gangov úzko spojené s prisťahovalectvom a neúspešnou integráciou utečencov. Avšak tí, ktorí na tento problém poukazujú, sa označovaní ako manipulátori, ktorí popierajú bezpečnosť štátu.

Tí slovenskí politici, ktorí sa pozitívne stavajú k umiestneniu migrantov na území našej vlasti, a tým akokoľvek zľahčujú kriminalitu, ktorá pochádza z utečeneckých kruhov, by mali istý čas pobudnúť v „no-go“ zónach vo Švédsku. Medzi nich určite patria páni Andrej Kiska, Michal Truban či Miroslav Beblavý. Môžu tak zbierať zážitky a skúsenosti z prvej ruky a neskôr chodiť prednášať medzi študentov o empatii a kultúrnom obohatení, ktoré pobytom vo Švédsku získali. Teda len v prípade, že sa návratu na Slovensko vôbec dožijú.

Andrea Lopatková