Švédi nemajú vysávať cez víkendy kvôli deficitu energie. „Vďaka gretenistom vitajte 150 rokov naspäť,“ reaguje Klaus ml.

Klaus mladší na svojej facebookovej stránke upozornil na článok, ktorý popisuje problém, ktorému Švédsko čelí, keď sa čiastočne vzdalo jadrovej energetiky.

Pripomeňme, že na konci minulého roka kráľovstvo odstavilo prvý blok jadrovej elektrárne Ringhals 1. Išlo o druhý reaktor, ktorý bol v lokalite v priebehu 12 mesiacov uzavretý. Kráľovstvo ponechalo dva reaktory, ktoré tam stále bežia, ďalších šesť beží na národnej úrovni. Od roku 1999 boli tiež uzavreté štyri reaktory v dvoch ďalších lokalitách.

V článku sa uvádza, že o postupnom odstavení blokov jadrovej elektrárne Ringhals sa paradoxne rozhodlo kvôli klesajúcemu dopytu po elektrine, nákladnej údržbe a tiež najmä vzhľadom na „zelenú“ energetickú stratégiu švédskej vlády.

Ale s príchodom mrazov veľké množstvo elektriny odchádza na vykurovanie domov a severská krajina teraz čelí nedostatku elektriny. Niektoré fabriky prerušili výrobu, napriek tomu to nestačí.

„Situácia je tak vážna, že ohrozuje funkčnosť celej rozvodnej siete,“ uviedla švédska televízia.

Elektrárenská spoločnosť Svenska Kraftnät teraz narýchlo uviedla do prevádzky naftovú elektráreň Karlshamn na juhu Švédska. Tá ale zvýšený dopyt neuspokojí. Ceny energie preto letia nahor.

„Dnes (v sobotu) ráno dosiahla cena elektriny 200 eur za megawatt hodinu, normálne začína asi na 30 eurách,“ upozornil švédsky server Samnytt.

A keďže má mrznúť aj naďalej, švédska verejnoprávna televízia sa obrátila na divákov s netradičnou výzvou.

„Ako odberateľ môžete prispieť k zníženiu spotreby. Napríklad striedmosťou pri používaní spotrebičov s najväčším odberom, ako sú vysávače. Najmä ráno a večer, kedy sú odbery najväčšie. Sčasti z ekonomických dôvodov a čiastočne kvôli ochrane klímy. Bola spustená fosílna elektráreň Karlshamn a musíme odoberať elektrinu z fosílnych elektrární v Nemecku a Poľsku,“ vysvetľovala SVT.

Český politik k správe uviedol, že podľa neho „je situácia nadmieru výborná“.

„Alebo vďaka gretenistom a ďalším dobrodejom – vitajte 150 rokov naspäť,“ napísal a vyzval, aby situáciu zastavili napríklad doťažením českého uhlia alebo podporou jadra.

Švédsko sa rozdelilo kvôli jadrovej energii

Švédsko sa potýka s hroziacim problémom dodávok elektriny, ale krajina sa rozchádza v otázke, či je jadrová energia súčasťou riešenia.

Rastúce „klimatické povedomie“ znamená, že niektorí z najhorších producentov skleníkových plynov sa pustia do dlhodobých projektov, ktoré majú radikálne znížiť ich dopad. Národní šampióni, ako je výrobca ocele SSAB a prevádzkovateľ ťažby železnej rudy LKAB, sa vo svojich priemyselných procesoch odkláňajú od fosílnych palív, čo vytvára dopyt po obrovskom množstve čistej elektriny.

Rozhodovanie o tom, odkiaľ by táto čistá elektrina mala pochádzať, rozdeľuje švédsky parlament.

Menšinová vláda, ktorú tvoria sociálni demokrati a zelení, hovorí, že čistý znamená „obnoviteľný“. To znamená použitie len vodnej, solárnej a veternej energie, ako je uvedené v súčasnej švédskej energetickej stratégii.

Ale najväčšia švédska opozičná strana, Umiernená koaličná strana a krajne pravicoví Švédski demokrati, tvrdia, že to nestačí. Definujú čisté ako „bez fosílií“, čo znamená, že jadrová energia by mohla – a mala by byť – súčasťou mixu.

Švédsky systém sa po celé desaťročia spoliehal na kombináciu prevažne technológií bez skleníkových plynov. Jadrová a vodná energia generujú približne 40 percent elektriny v krajine a rastúci podiel – v súčasnosti okolo 10 percent – pochádza z vetra.

Najnovšie údaje EÚ ukazujú, že Švédsko produkuje menej oxidu uhličitého na kilowatthodinu vyrobenej elektriny než ktorákoľvek iná krajina EÚ. Je to 13 gramov v porovnaní so 189 gramami v Dánsku a 406 gramami v Nemecku. Francúzsko, ktoré využíva jadrovú energiu na výrobu približne troch štvrtín svojej elektriny, je druhá najnižšia s 50 gramami CO2 za kilowatthodinu.