Pavol VI. bol priekopníkom dialógu, ktorý vnímal ako prejav evanjeliového ducha. Nikdy nezatváral dvere stretnutiam, pričom jeho snahou bolo priblížiť sa ku všetkým, pochopiť iných a nechať sa nimi pochopiť. Tento postoj formoval štýl ľudského spolužitia založený na vzájomnej otvorenosti, spravodlivosti a solidarite. Svoju hlbokú náklonnosť k modernému svetu a túžbu viesť ho ku Kristovi pretavil do úsilia o budovanie „civilizácie lásky“.

Tento pápež vynikal nielen svojimi odvážnymi rozhodnutiami, ale aj hlbokou spiritualitou, ktorá bola základom všetkého jeho konania. Napriek fyzickej krehkosti bol obdarený výnimočnou inteligenciou a silou vôle. K jeho odkazu patrí aj zaslúženie sa o liturgickú reformu, ktorá veriacim uľahčila účasť na bohoslužbách. Už od mladosti bol fascinovaný mystikou, ktorú v sebe pestoval pravidelným stíšením a kontempláciou Božieho tajomstva.

Pavol VI. sa do dejín zapísal aj ako priekopník apoštolských ciest a gest pokory. Stal sa prvým pápežom, ktorý navštívil OSN, Afriku či Latinskú Ameriku, a verejne sa zriekol pápežskej tiary, aby zdôraznil, že cirkevná autorita nemá byť zamieňaná s politickou mocou. Svojim skromnejším životným štýlom a zameraním na pastoráciu chcel docieliť, aby Cirkev ešte vernejšie slúžila celému ľudstvu a stála nablízku chudobným.

Zdroje: Archív VaticanNews/TK KBS

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk