Najstaršou správou o týchto dvoch mučeníkoch je náhrobný nápis, ktorého autorom bol pápež Damazus I. (366 – 384), veľký ctiteľ svedkov viery, obzvlášť vo svojej diecéze. Samotný epitaf sa v celku nezachoval, jeho existenciu i znenie však dosvedčujú mnohé správy pútnikov smerujúcich práve k náhrobku svätých Nerea a Achillea.

Pochádzali z Ríma, ich mená však svedčia o gréckom pôvode. Pôvodne boli rímskymi vojakmi, dokonca snáď aj členmi elitnej jednotky – pretoriánskej gardy, rozšírenej telesnej stráže rímskeho cisára. Damazov epitaf dosvedčuje, že vojaci Nereus a Achilleus opakovane preukázali v cisárskych službách neobyčajnú statočnosť a poslušnosť rozkazom bez ohľadu na osobné ohrozenie.

Keď sa však stali kresťanmi, rozhodli sa odísť z aktívnej vojenskej služby. Svoju rolu v tom iste hrala aj skutočnosť, že cisári na sklonku staroveku boli uctievaní ako božstvá a uctievanie cisárskych portrétov bolo súčasťou oficiálneho štátneho kultu. Odmietnuť účasť na tomto kulte, obzvlášť zo strany cisárskych vojakov, bolo hodnotené ako velezrada. Nereus a Achilleus boli preto popravení, pravdepodobne sťatím, v roku 304.

Ostatky týchto dvoch svätcov boli uložené na križovatke ciest via Ardeatina a via Aureliana v blízkosti Domitilliných katakomb. Nad ich hrobmi bola potom v roku 390 vybudovaná bazilika, opakovane prestavovaná v 9. a 16. storočí. Pri archeologickom prieskume v roku 1874 boli objavené fragmenty Damazovho epigrafu.

Zdroj: santiebeati.it

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk