Po smrti cisára Ota III. bol v roku 1002 zvolený za nemeckého kráľa a neskôr prijal cisársku korunu. Aj vo vrcholnej politickej moci zostal hlboko veriaci a usiloval sa o dobro svojich poddaných. Cestoval po krajine, chránil slabých, podporoval chudobných a okolo seba zhromažďoval svätých a múdrych mužov, ktorí ho napomínali a pomáhali mu rásť v čnostiach. Henrich II. sa výrazne zaslúžil o rozvoj Cirkvi.

S pápežovým súhlasom založil biskupstvo v Bambergu, kde vybudoval chrám a viaceré kláštory. V roku 1014 ho pápež Benedikt VIII. korunoval v Ríme za cisára. Hoci bol nútený viackrát vojensky brániť vlasť a Cirkev, po víťazstvách sa vždy vracal k modlitbe a duchovnému životu. Jeho veľká úcta k Panne Márii a častá účasť na svätej omši boli známym svedectvom jeho viery.

Koncom života túžil dokonca vstúpiť do kláštora a žiť ako mních, no opát Richard mu pripomenul povinnosť spravovať ríšu, ktorú mu zverila Božia prozreteľnosť. Henrich poslušne pokračoval vo svojej službe až do smrti 13. júla 1024 na zámku Grone pri Göttingene. Pochovaný je v bambergskej katedrále.

Pre mnohé zázraky pripisované jeho príhovoru ho pápež Eugen III. v roku 1146 vyhlásil za svätého. Dnes je patrónom Bambergu, Bazileja a bamberskej diecézy.

Zdroj: Životopisy svätých, redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk.