Súdna rada navrhuje napríklad doplniť do navrhovanej novely ustanovenie, podľa ktorého „priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať všetky podstatné okolnosti prípadu“. Tiež navrhuje, aby za priznanie obvineného k skutku bolo možné považovať výpoveď obvineného iba vtedy, ak zodpovedá vierohodným údajom, ktoré boli v trestnom konaní dokázané o mieste, čase a spôsobe spáchania skutku. Súdna rada navrhuje aj to, aby orgány činné v trestnom konaní boli povinné preverovať pravdivosť zabezpečených výpovedí a zabezpečiť ďalšie dôkazy, ktoré ich podporujú alebo vyvracajú. Osobitnú pozornosť zároveň venujú orgány činné v trestnom konaní výpovedi spolupracujúcej osoby.

Súdna rada zastáva názor, že jedným z možných východísk systematickejšej úpravy spolupracujúcich osôb by mohla byť právna úprava Českej republiky. „Jej základným princípom je, že o prípadných benefitoch pre spolupracujúcu osobu rozhoduje vždy iba súd, pričom spolupracujúca osoba môže síce zostať bez trestu, ale nemôže zostať bez viny (na spolupracujúcu osobu je vždy podaná obžaloba a o jej vine rozhoduje súd odsudzujúcim rozsudkom, čo je spojené aj so zápisom v registri trestov). Vylúčené je preto zastavenie alebo podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúcej osoby, ako to umožňuje súčasná slovenská právna úprava,“ vysvetľuje súdna rada.

Pripomienky k novele Trestného poriadku predložili členovia súdnej rady Peter Šamko, Martin Bezák, Vladimír Monok a Martin Žovinec.

Návrhom novely Trestného poriadku by sa okrem iného mohlo zaviesť ustanovenie, podľa ktorého by na usvedčenie obžalovaného zo spáchania skutku na základe výpovede spolupracujúceho svedka bolo nevyhnutné, aby takáto výpoveď bola podporená ďalšími dôkazmi, ktoré ju potvrdzujú a vylučujú akékoľvek pochybnosti o jej hodnovernosti. Uvedená podmienka podpory výpovede spolupracujúcej osoby ďalšími dôkazmi sa v novele Trestného poriadku dopĺňa aj do náležitostí obžaloby.