„Sudca je pod neustálym dohľadom verejnosti, a preto musí slobodne a ochotne prijať určité osobné obmedzenia, ktoré by sa bežnému občanovi mohli javiť ako príťaž. Vyplýva to najmä z role sudcu v spoločnosti. Ochota sudcu samoregulovať svoj súkromný, osobný život by mala byť prirodzenou súčasťou jeho morálneho nastavenia a integrity. To platí vo vzťahu sudcu k novinárom o to viac, pokiaľ sudcovia pociťujú neprimeraný tlak médií na ich rozhodovaciu činnosť, čo je aj prípad Slovenskej republiky,“ uvádza sa v uznesení. Potreba bezvýhradne trvať na sebaobmedzeniach sudcu aj v osobnom živote súvisí podľa dokumentu s dôverou verejnosti v súdnu moc. „Etických povinností sa nemožno zbaviť, sú nerozlučne späté so sudcovským povolaním. Sudca je sudcom 24 hodín denne, aj mimo výkonu pracovných povinností,“ uvádza sa v uznesení.

Hlavnou povinnosťou sudcu je podľa uznesenia nezávislé a nestranné rozhodovanie. „Sudca sa preto pri výkone svojej funkcie nesmie nechať ovplyvňovať ani verejnou mienkou, či médiami, respektíve jednotlivými novinármi. Sudca musí zabrániť tomu, aby jeho vzťah k novinárovi bol alebo mohol byť poznačený závislosťou, prospechárstvom či jednostrannosťou, z ktorých by sa dalo usudzovať, že sudca nemusí byť schopný udržať si od novinára taký odstup, aby nevznikali objektívne pochybnosti o jeho nestrannosti (nezaujatosti) pri rozhodovaní v konkrétnej veci. To platí o to viac, ak sa práca novinára a sudcu, ktorí sú si navzájom blízkymi osobami, prelína a ak z práce novinára možno vyvodiť nepriateľský postoj k procesnej strane, ktorá vystupuje vo veci prejednávanej sudcom,“ zdôrazňuje sa v dokumente. Pokiaľ sa takáto situácia v praxi dotknutého sudcu vyskytne, mal by sudca podľa uznesenia aktívne pristúpiť k odstráneniu pochybnosti o zdaní nestrannosti vrátane oznámenia svojej zaujatosti, o ktorej by sa následne s konečnou platnosťou rozhodlo zákonom predpísaným spôsobom.

Pokiaľ jestvuje blízky vzťah sudcu a novinára a predmetom novinárskej činnosti je rozhodovacia činnosť takéhoto sudcu alebo zverejnenie iných informácií týkajúcich sa tohto sudcu alebo agendy súdu, na ktorom pôsobí, pre dôveru verejnosti v súdnu moc je podľa uznesenia vhodné, aby sudca bez odkladu zabezpečil zverejnenie informácie o tom, že vzťah novinára a sudcu nie je len profesionálny, ideálne tak, aby toto zverejnenie bolo súčasťou článku novinára. Túto povinnosť môže sudca splniť aj prostredníctvom hovorcu súdu. V rámci opatrnosti je vhodné o charaktere vzťahu s novinárom informovať aj predsedu súdu, na ktorom sudca pôsobí,“ uzavrel dokument.

Členka súdnej rady Dana Jelínková Dudzíková pripustila, že podnetom na riešenie tejto problematiky bolo zverejnenie vzťahu medzi sudkyňou Špecializovaného trestného súdu Pamelou Záleskou a novinárkou Monikou Tódovou. „Na tomto pozadí sa dvaja sudcovia pýtajú, ako má sudca postupovať, pokiaľ má blízky vzťah s novinárom,“ uviedla Jelínková Dudzíková s tým, že táto téma nevznikla včera ani predvčerom.