Sučka Abriša vyhrabala na Habánskom dvore v Košolnej keramickú plastiku psa

Zaujímavosťou je, že ide o toho istého psa, ktorého venčila Rebeka pri náleze pred dvoma rokmi. „Pes si, samozrejme, neuvedomil, čo vyhrabal, a Rebeka tentoraz pri náleze nebola. Plastiku si všimol až majiteľ pozemku, ktorý ju spolu s ďalšími nálezmi z vyhĺbenej jamy ohlásil,“ ozrejmil Sládok.

Plastika sa našla na dvore rodinného domu. Archeológovia vykonali obhliadku a dokumentáciu miesta a zistili, že nález bol vyhrabaný z malej hĺbky nedávnymi zásahmi narušenej kultúrnej vrstvy, ktorá obsahuje početné keramické fragmenty od 13. do 19. storočia.

Lokalita Habánsky dvor je pomenovaná po habánoch, čo je slovenský výraz pre radikálnu odnož reformného kresťanského hnutia, ktoré vzniklo vo Švajčiarsku a okolitých nemecky hovoriacich oblastiach počas reformácie. Prví anabaptisti prišli na západné Slovensko po ich vyhnaní z južnej Moravy v roku 1545. Postupne sa usadili vo vyše 30 obciach na Záhorí, dolnom a strednom Považí. Najvýznamnejšie dvory mali vo Veľkých Levároch a Sobotišti. V Trnavskom okrese sídlili okrem Košolnej v Dechticiach, Horných Orešanoch a Vlčkovciach.

Stali sa vychýrenými remeselníkmi, najmä výrobcami kuchynskej a stolovej keramiky. Z keramickej produkcie sa preslávili habánskou majolikou. „Vďaka výskumu Heřmana Landsfelda, najväčšieho znalca habánskej kultúry na Slovensku a amatérskeho archeológa, ktorý na košolnianskom Habánskom dvore dlhú dobu realizoval vykopávky, vieme datovať plastiku do obdobia rokov 1810 až 1850. Plastiku teda vyrobil niektorý z pokračovateľov keramikárskeho remesla po zániku košolnianskej novokrsteneckej komunity a mohlo ísť o jedného z posledných tamojších keramikárov,“ doplnil Sládok.