Hoax týždňa

„Vôbec to nie je pravda. Oni niekde nefungujú niekde fungujú. V skutočnosti, ale rubeľ klesá odkedy sa začala vojna na Ukrajine. No a napríklad 27. novembra ruský rubeľ dosiahol vlastne absolútne minimum a jeden americký dolár sa rovnal 113 rubľom. Šíria túto dezinformáciu aj proruskí spriaznenci na Slovensku.“ uviedla vo svojom vyjadrení Jana Krescanko Dibáková pre potreby propagandistickej stránky Hoaxy a podvody.

Jej „fakt“ uvádza niekoľko chybných informácií (zámerne nepíšem dezinformácií, vysvetlím nižšie). Pravdou je, že Rubeľ v daný deň zaznamenal významné oslabenie, ktoré jednak nebolo absolútnym maximom od spustenia ŠVO a jednak tento slabý moment rubľa voči doláru trval len krátko:

Vyjadrenie Dibákovej má aj ďalšie problémy, ktoré by mohli vyrušiť overovateľov faktov. Ak to nie je vôbec pravda, znamená to, že plošne fungujú? Čo znamená, že „niekde fungujú a niekde nie“ autorka vyjadrenia nevysvetľuje. A je naozaj padajúci rubeľ oproti americkému doláru znakom, že sankcie plošne fungujú?

Pravdou je, že rubeľ zaznamenal od júla, kedy sa pohyboval okolo 90 RUB za 1 USD, pokles na dnešných priemerných 102 RUB za 1 USD, čo podľa Mareka Nemkyho, analytika XTB, o ktorého analytický článok z 27.11.2024 sa opiera aj Dibáková, je dôsledkom, že „nové sankcie zasiahli Gazprombanku, kľúčovú inštitúciu, ktorá sprostredkúva platby za ruský plyn z európskych krajín“. Zároveň pripomenul, že Spojené kráľovstvo zasiahlo tzv. „tieňovú flotilu“, ktorá prepravovala ruskú ropu na tankeroch pod zahraničnými vlajkami. A dodal: „očakáva sa, že tieto opatrenia obmedzia schopnosť Ruska exportovať energie a získať tak zahraničné meny, ako sú dolár alebo euro,“.

Prvé sankcie EÚ a kolektívny západ na Rusko uvalil 3. marca 2014, keď sa na Kryme objavili „zelení“ mužíci ako bezprostredná reakcia Ruska na vývoj, ktorý na Ukrajine nastal po násilnom prevrate v Kyjeve. Cieľom sankcií je od začiatku, aby Rusko rešpektovalo územnú celistvosť Ukrajiny. Odvtedy EÚ uvalilo už 14. balíkov sankcií. Pričom tie po začatí ŠVO po februári 2022 mali Rusku zlomiť väz podľa niektorých analytikov do 3 týždňov.

Základnou otázkou na pani Dibákovú, ak ide o hoax týždňa, je, ako tie sankcie na RF fungujú, keď Rusko od februára 2022 svoje vojenské úsilie len a len stupňuje, dostáva pod kontrolu stále väčšie územie republík Donecka a Luhanska, ktoré od roku 2014 vedú boj za svoju nezávislosť od Ukrajny a spôsobuje Ukrajine a jej režimu stále väčšie a väčšie straty na životoch. A kolektívny západ už nevie, čo by Ukrajine v boji s RF poslal, aby jej boj do posledného Ukrajinca predĺžil.

Je zrejmé, že účelom uviesť takúto dezinformáciu zo strany facebookovej stránky „Hoaxy a podvody“ bolo označiť skupinu občanov Slovenska za „proruských spriaznencov na Slovensku“ Aby verejnosť presne „vedela“, kto sú tí proruskí šíritelia dezinformácií, koho treba odstaviť, aby sme sa neodklonili zo správneho zahraničnopolitického kurzu.

Bludy, ktorými vo svoj „fakt“ Dibáková doplnila: že „ niektorí proruskí šíritelia propagandy sa mylne domnievajú že čím vyšší kurz Rubľa voči Euru tým lepšie,“ a že sa mýlia aj v tom, že nová mena BRICS Rusku pomôže, lebo že Donald Trump nedopustí, aby sa BRICS vyrovnal doláru, je škoda komentovať.

Sám Nemky uvádza, že slabší rubeľ síce môže urobiť vrásky na čele bežnému Rusovi, pre ktorého sa predražia nákupy dovážaných západných produktov. Na druhej strane oslabenie rubľa môže podľa neho byť aj zámerom vlády, lebo sa tým plní štátna kasa, čo pomáha zaplátať diery v štátnom rozpočte, ktorý momentálne požiera zvýšená vojenská produkcia.

Hoax roka

V prvom kole 24.11.2024 nevyhral prozápadný (pro EÚ) kandidát. Navyše ani prepočítanie hlasov by jeho výhru neohrozilo a rumunský ústavný súd ešte 2.12.2024 jeho víťazstvo potvrdil. Prieskumy pre druhé kolo naznačovali, že by mohol Călin Georgescu, prekvapivý „dezorientovaný“ víťaz prvého kola potvrdiť svoje víťazstvo v kole druhom a prozápadnú Elenu Lasconiovú, ktorá s ním do 2. kola postúpila, poraziť.

Druhé kolo volieb za dverami (8.12.2024) a kolektívny západ sledoval ako si so vzniknutou situáciou poradia rumunské orgány. Náznaky o tom, že do rumunských volieb zasiahol TikTok a že ho bude treba ešte pred druhým kolom zaregulovať sa objavili hneď po zverejneneí výsledkov 1. kola. Keď západ videl, že rumunské ústavné inštitúcie sa snažia zachovať slobodný priebeh demokratickej súťaže, nevydržal.

Na prekvapivý vývoj, ktorý by mohol znamenať vykoľajenie Rumunska, štátu s dvomi základňami NATO a úsilím Američanov vybudovať na jeho území svoju najväčšiu základňu v Európe, zareagovali 4.12.2024 Spojené štáty ostrým varovaním pred negatívnymi dopadmi:

„Pokrok, ktorý Rumunsko dosiahlo pri získavaní pozície v transatlantickom spoločenstve, by sa nemal obmedziť kvôli aktivitám vonkajších aktérov, ktorí sa snažia zmeniť jeho zahraničnopolitický kurz. Akákoľvek takáto zmena by vážne narušila našu bezpečnostnú spoluprácu a obmedzenie zahraničných investícií by mohlo odradiť americké spoločnosti od ďalšej práce v Rumunsku,“ zaznelo do sveta na adresu Rumunska z ministerstva zahraničných vecí.

Po tomto vyhlásení Američanov zažili Rumuni, čo sa paradoxne nezúčastnili vpádu vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa v roku 1968, ktorého čelní predstavitelia nastavili na jar v tom istom roku odklon zahraničnopolitického kurzu, svoj vlastný 68’, ale z druhej strany. Do Rumunska žiadne vojská vpadnúť nemuseli, Rumunsko už cudzie vojská na svojom území má a tie nehodlajú Rumunsko opustiť.

Ešte 4. decembra zverejnil súčasný rumunský prezident tajné dokumenty pred členmi Najvyššej rady národnej obrany (CSAT), ktoré vytvorili podozrenie, že rumunského voliča vo svojej slobodnej voľbe ovplyvnila nekalá koordinovaná predvolebná kampaň v prospech Georgescu vedená na sociálnej sieti TikTok. Nitky, ktorými bol rumunský volič dezorientovaný, natiahol tvorca správy do Ruska. Okrem zásahu proti TikToku si v správe pripravil aj intervenciu voči „proruskému“ Telegramu, ktorý rovnako ako X Elona Muska už dlho svojou slobodou leží v žalúdku strážcom európskych hodnôt.

Ústavný súd neváhal a takto „zmanipulované“ voľby prezidenta, bez dôkazov, akéhokoľvek vyšetrovania  zrušil. Prezidentské voľby sa budú opakovať po tom ako rumunské OČTK skompromitujú víťaza prvého kola volieb, aby tento bol z volieb vylúčený a „vplyv“ Ruska na demokraciu v Rumunsku eliminovaný.

Táto rozprávka má háčik. Celý mediálny svet obletel v rôznej podobe citát z jednej z príloh odtajnenej správy:

„1.1 Sieť účtov priamo spojených s kampaňou Călina GEORGESCU spočiatku tvorilo 25 000 účtov na platforme TikTok, ktoré sa stali veľmi aktívnymi dva týždne pred termínom volieb. Kampaň bola mimoriadne dobre organizovaná, pričom počet sledovateľov sa výrazne zvýšil.

Bolo zistené, že 797 účtov, ktoré pôvodne tvorili podpornú sieť, bolo vytvorených v roku 2016. Tieto mali veľmi malú aktivitu (1 %) až do 11. 11. 2024, keď sa celá sieť plne aktivovala.“

Práve táto časť obsahuje ľahko overiteľný hoax, ktorý má verejnosť upriamiť na fakt, že ruská piata kolóna je v Rumunsku aktívna už od roku 2016. Pritom 797 spiacich účtov, ktoré si mali ruskí agenti už v tom čase pripraviť, nemohlo byť vytvorených v roku 2016, nakoľko TikTok bol uvedený na medzinárodný trh až v septembri 2017. Tento fakt uvádza nielen wikipédia.

Hoax o spiacich účtoch prebrali renomované agentúry a médiá kolektívneho západu, napr. BBC, Euronews, Foreign Policy Research Institute, Rádio Slobodná Európa, ale aj náš denník N:

Dezinformácia podľa kódexu Európskej komisie je nesprávna informácia zámerne šírená vo verejnom priestore s cieľom oklamať protivníka a doviesť ho k záverom, ktoré sú prospešné autorovi dezinformácie. Čo iné ako dezinformácia je informácia uvedená v správe?

Táto dezinformácia je súčasťou správy, na základe ktorej ústavný orgán štátu nenapadnuteľne zrušil základný pilier demokracie, ktorým sú slobodné voľby.

Aká je dôveryhodnosť ostatných informácií uvedených v odtajnenej správe? Čo je v nej pravda a čo podsunutá lož? Je možné na základe tejto dezinformácie uvedenej v správe spochybniť dôveryhodnosť celej správy? Je celá správa len fabrikátom tajných služieb, ktorý mal poslúžiť nato, aby sa Rumunsko nevykoľajilo z jedine správneho prozápadného kurzu? Ak to takto ľahko dnes išlo v Rumunsku (na čo v 68‘ potreboval sovietsky blok tanky, dnes dokážu „vybaviť“ tajné služby a ústavný súd), nevidíme v Rumunsku precedens, ktorý nám ukazuje, čo dnes čaká ktorúkoľvek prozápadne nasmerovanú krajinu, ktorá by si „nesprávne“ zvolila? Potrebujeme vôbec voľby?

Vidíme v priamom prenose, čo sa deje v Gruzínsku, keď tam ľudia nevolili „správne“. Aj v Moldavsku bolo nasmerovanie štátu „ohrozené“, ešteže „správne“ volilo dostatočný počet voličov v zahraničí, ktorým sme to umožnili, keď už sú tí domáci takí „dezorientovaní“.

Ale nielen na východe si ľudia nectia prozápadné hodnoty. „Zle“ dopadli voľby vo Francúzsku, ale aj v Rakúsku. Našťastie tam v rámci zachovania demokracie a svätého boja proti extrémizmu, dokážeme nepoveriť víťaza volieb zostavením vládneho kabinetu. Vývoj v Nemecku naznačuje, že na dobrý výsledok má našliapnuté AFD, ktorá žne jeden úspech za druhým v krajanských voľbách, hlavne vo východnom Nemecku. Avšak AFD majú tí, čo strážia demokraciu v EÚ, ešte dosť času do konania celonárodných volieb zdiskreditovať. Nemecké orgány na tom intenzívne pracujú dlhšiu dobu. Pri eurovoľbách pomáhali nemeckým tajným aj priatelia z českej BIS.

Obavu z vývoja v Česku vyslovila česká europoslankyňa, kandidátka na prezidentku Danuše Nerudová. Na sociálnej sieti X ocenila rázny postup ústavného súdu na „obranu“ demokracie voči ruskej piatej kolóne v Rumunsku a položila rečnícku otázku „Kedy u nás?“

Kreml dostal v Rumunsku přes prsty. Otázka zní – kdy u nás? Proruská pátá kolona v Česku sílí a šíří ruský jed. Čím déle budeme proruské síly tolerovat, tím víc nás to bude bolet.

.

— Danuše Nerudová (@danusenerudova) December 6, 2024

Aj u nás od septembra dodnes zažívame, čo to znamená, keď nevyhrajú voľby tí jedine správni. Aj napriek tomu, že Slnko stále vychádza.

Z toho titulu považujem za hoax publikovaný v odtajnenej správe rumunských tajných služieb za dezinformáciu roka. Má totiž kolosálne dopady nielen na demokraciu v Rumunsku, ale na zbytky viery v demokraciu na celom kolektívnom západe. Lebo už vieme, čo nás čaká, ak by sme sa chceli odkloniť od jedine správneho zahraničnopolitického kurzu. Aj slobodné voľby nám vezmú. A obsadiť nás nemusia, to úž sme.