Štefánik: V najhoršom scenári by Slovensko mohlo upadnúť do špirály úpadku

„Slovensko v súčasnosti ešte stále čerpá z toho, čo získalo po vstupe do Európskej únie. Veľké investície, ktoré sem pritiekli zo zahraničia, dodatočný kapitál, sa tu teraz zhodnocujú. Takže teraz prežívame obdobie, keď sa zhodnocujú investície hlavne do automobilového priemyslu, ktoré poznáme aj z médií. A teraz je presne to obdobie, keď zahraniční investori predpokladajú, alebo teda dúfajú, že sa im budú vracať investované prostriedky. Zároveň s tými investormi získava aj štát. Takže preňho je tiež teraz obdobie, keď môže zdaňovať hodnoty, ktoré sa tu generujú,“ uviedol Štefánik.

Ako doplnil, Slovensko je však aj v období, keď zároveň investuje do budúcnosti málo. Zisk, ktorý investorom i štátu generujú investície, sa nevracia do ekonomiky v podobe novej investície.

Štefánik tiež poukázal, že Slovensko má duálnu ekonomiku. Na jednej strane tu pôsobia medzinárodné spoločnosti, v ktorých práca môže mať podobnú produktivitu ako v západnej Európe. „Také príklady aj určite máme. Ale priemer je u nás relatívne horší. A je horší aj preto, že tu máme ako keby duálnosť ekonomiky,“ doplnil.

Aby sa podľa neho Slovensko vyhlo čiernemu scenáru, musí realizovať viacero reforiem. Zmeniť sa musí prístup k vzdelávaniu od predškolského až po celoživotné. Vzhľadom na nepriaznivý vývoj demografie je treba investovať do občanov. „Tým, že ľudí bude menej, musíme sa viacej zamerať na kvalitu a každému človeku dať trošku väčšiu kvalitu. A návratnosť investície do človeka začne byť vyššia preto, lebo populácia v produktívnom veku nám začne klesať,“ poukázal Štefánik.

Slovensko zároveň musí transformovať svoju ekonomiku a duálnosť odstrániť. Musí podporiť domáci segment, zlepšiť jeho prístup ku kapitálu a podporovať aktivity s vyššou pridanou hodnotou. „Tam je nutnou podmienkou oživenie sektoru vedy a výskumu a prepojenie na prax a prenos inovácie,“ myslí si. Ako dodal, dôležitá je aj podpora malých a stredných podnikov, ktoré by sa mohli zväčšovať a presadzovať sa na medzinárodných trhoch.

Súčasné hospodárenie štátu je podľa riaditeľa Ekonomického ústavu zaťažené veľkými neadresnými sociálnymi transfermi. Peniaze potom chýbajú v oblastiach, z ktorých občania dostávajú služby a nie priamo peniaze.

„Štát potrebuje v prvom rade uvoľniť nejaké zdroje na to, aby vedel rozbehnúť investičnú aktivitu v tých oblastiach, ktoré sme spomínali. V druhom kroku potom lepšie čerpanie eurofondov. Máme tu ďalšie novo sa kreujúce rozpočtové obdobie európskych štrukturálnych fondov. V prvom rade by sme potrebovali celkovú mieru čerpania zlepšiť. A potom aj adresnejšie. Ako keby implementovať tie projekty, ktoré sa tam dostanú a ktoré sú podporené,“ uzavrel.