Zmenami podľa Stavrovskej prechádzajú aj sociálne podniky, pričom pripravované legislatívne zmeny boli vnímané s obavami tých, ktorí sa problematike zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím venujú. „Aj v tejto veci sme podporili a uplatnili viaceré pripomienky vychádzajúc z relevantných praktických skúseností občianskeho a neziskového sektora. Sociálne podniky nepopierateľne tvoria dôležitú súčasť podpory osôb so zdravotným postihnutím v oblasti práva na prácu a sebarealizáciu v tejto oblasti,“ ozrejmila Stavrovská. Je preto podľa nej dôležité, aby legislatíva v snahe skvalitniť oblasť pracovnej integrácie neprijala aj také zmeny, ktoré negatívne zasiahnu a sťažia udržateľnosť týchto funkčných sociálnych podnikov, a teda sa minú pôvodnému účelu, ktorý je novelou sledovaný.

ÚKOZP sa intenzívne zapojil prostredníctvom pracovných skupín aj do medzirezortného pripomienkového konania do ďalšieho kola zmien školských zákonov s cieľom reflektovať stále prítomnú diskrimináciu osôb so zdravotným postihnutím v oblasti výchovy a vzdelávania. „Podarilo sa nám presadiť napríklad to, aby definícia žiaka so zdravotným postihnutím bola v súlade s tým, ako zdravotné postihnutie definuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, či aby pedagogický asistent mohol pôsobiť aj v školských kluboch a tým sa aj táto súčasť výchovy a vzdelávania stala pre žiakov so zdravotným postihnutím prístupnou,“ sumarizovala Stavrovská.

Veľkú pozornosť venoval ÚKOZP v minulom roku predkladanému zneniu nového Občianskeho zákonníka a v rámci medzirezortného pripomienkového konania uplatnil zásadné pripomienky predovšetkým k ustanoveniam upravujúcim spôsobilosť na právne úkony a opatrovníctvo. Podľa Stavrovskej upozornil na skutočnosť, že navrhovaná právna úprava významným spôsobom obmedzuje práva osôb so zdravotným postihnutím, a to nielen v oblasti výkonu právnych úkonov, ale aj v oblasti rodičovských práv. „Pričom zároveň rozširuje definičné vymedzenie dôvodov, za ktorých je možné obmedziť spôsobilosť na právne úkony, čo považujeme za veľký krok späť v rozpore s odporúčaniami Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím,“ vysvetlila Stavrovská.

Rekodifikácia Občianskeho zákonníka však podľa nej predstavuje priestor právne uchopiť inštitút podporovaného rozhodovania, ktorý umožní osobám so zdravotným postihnutím vykonávať právne úkony s podporou inej osoby bez potreby obmedzenia ich spôsobilosti na právne úkony. Súčasne ÚKOZP navrhoval aj zavedenie nových právnych inštitútov, ako je napríklad predbežné vyhlásenie týkajúce sa zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ako aj tzv. „clearing“ v konaniach o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, ktorého cieľom je komplexné posúdenie životnej, rodinnej a sociálnej situácie osoby, a nie výlučne jej zdravotnej diagnózy.