Štátny sviatok 29. augusta – v SNP zohrali kľúčovú úlohu ošetrovateľky i špiónky

V sobotu 29. augusta si krajina pripomína 82. výročie Slovenského národného povstania (SNP), jednej z najväčších ozbrojených akcií protifašistického odboja v Európe. Od roku 1993 je 29. august štátny sviatok SR.
Slovensko sa povstaním vymanilo z tieňa kolaborácie a zaradilo sa medzi víťazné spojenecké sily druhej svetovej vojny. Za slobodu v ňom bojovali spolu so Slovákmi aj príslušníci 30 národov a národností z Európy.

Prípravy na povstanie sa začali v ilegálnych bytoch a na konšpiračných schôdzkach. Kľúčovým momentom bol december 1943, keď vznikla ilegálna Slovenská národná rada (SNR). Podpisom Vianočnej dohody sa zjednotil dovtedy rozdelený občiansky a komunistický odboj. Cieľom bolo zvrhnúť režim Jozefa Tisa, prerušiť spojenectvo s nacistickým Nemeckom a obnoviť spoločný štát Čechov a Slovákov na demokratických základoch.

Beneš a Slovenská národná rada

SNR sa stala politickým centrom povstania. Napriek občasnému napätiu s londýnskou exilovou vládou Edvarda Beneša dokázali obe strany v kľúčových momentoch spolupracovať. Zákonodarnú a výkonnú moc SNR prevzala na povstaleckom území 1. septembra 1944.

Vojenský plán povstania pripravovalo ilegálne Vojenské ústredie v Banskej Bystrici pod velením podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana. Pôvodný plán počítal s koordináciou so sovietskou Červenou armádou, no situácia sa zmenila 29. augusta 1944.

V reakcii na narastajúcu partizánsku aktivitu začali nemecké okupačné vojská vstupovať na územie Slovenska. Už 31. augusta 1944 začali odzbrojovať najsilnejšiu časť slovenskej armády, Východoslovenskú armádu.

Golianovo heslo

Krátko po 20.00 h toho dňa vyslal Ján Golian do vojenských posádok dohodnuté heslo: „Začnite s vysťahovaním!“ Tieto slová sa stali signálom na začiatok ozbrojeného boja. Do povstania sa postupne zapojilo približne 60.000 vojakov 1. československej armády na Slovensku a 12.000 až 18.000 partizánov.
Povstalecké boje sa odohrávali v teréne slovenských hôr a údolí. Medzi najznámejšie strety patrí obrana Strečnianskej tiesňavy, kde sa povstalci a francúzski partizáni pokúšali zastaviť nemecký postup na Martin.

Strategicky dôležitá bola aj bitka o Telgárt v septembri 1944. Pod velením kapitána Jána Juraja Staneka, prezývaného „Železný kapitán“, dokázali povstalci nielen zastaviť nemecký útok, ale obec aj dobyť späť. Ďalšie tvrdé boje prebiehali v Turci, pri Hornej Štubni či v okolí Zvolena, kde povstalci bránili prístupové cesty k Banskej Bystrici.

Pancierové vlaky

SNP prinieslo aj dovtedy nerealizované technické riešenia. V železničných dielňach vo Zvolene v rekordne krátkom čase postavili tri pancierové vlaky Štefánik, Hurban a Masaryk. Tieto mobilné pevnosti, vybavené tankovými vežami a delami, zasahovali do bojov na kľúčových železničných tratiach.

Rovnako dôležitú úlohu zohralo povstalecké letectvo, reprezentované Kombinovanou letkou. Operovala z letiska Tri Duby (dnešný Sliač) a disponovala zmesou lietadiel – od zastaraných dvojplošníkov Avia B-534 a Letov Š-328 až po stíhačky Messerschmitt Bf 109G-6. Letci poskytovali podporu pozemným vojskám a zabezpečovali prieskum aj v podmienkach nemeckej vzdušnej prevahy.

Tá sa zmenila až 17. septembra 1944, keď na letisku Zolná pristál 1. československý samostatný stíhací letecký pluk vyzbrojený sovietskymi stíhačkami Lavočkin La-5FN. Lietadlá pilotovali skúsení letci, z ktorých časť mala bojové skúsenosti už z Francúzska v lete 1940. Okrem dvoch Slovákov, ktorí preleteli na stranu Červenej armády v lete 1943, išlo o bývalých príslušníkov britského Kráľovského letectva.

Povstalecké územie nebolo len bojiskom, ale fungujúcim štátnym útvarom. Banská Bystrica sa stala dočasným hlavným mestom. Fungovalo tu zásobovanie, školy, kultúra aj slobodná tlač. Vychádzali noviny ako Pravda, Čas či Bojovník.

Slobodný slovenský vysielač a jeho prínos pri povstaní

Mimoriadny význam mal Slobodný slovenský vysielač, ktorý začal vysielať 30. augusta 1944. Jeho hlas z banskobystrického štúdia bol pre ľudí v okupovanom území symbolom nádeje. Redaktori ako Ladislav Sára či Ján Balaďa prinášali správy z frontu, politické prejavy a výzvy k odporu. Vysielač fungoval 85 dní, až do pádu Banskej Bystrice.

Ekonomickú stabilitu povstania zabezpečil guvernér Slovenskej národnej banky Imrich Karvaš, ktorý v predstihu presunul do Banskej Bystrice finančné rezervy v hodnote troch miliárd korún.

Ktoré krajiny sa pridali

V SNP participovali viaceré krajiny. Sovietsky zväz poskytol podporu prostredníctvom 1. československého samostatného stíhacieho leteckého pluku a 2. československej samostatnej paradesantnej brigády, ktorá mala viac ako 2000 mužov. Podľa historika a zástupcu riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Petra Šumichrasta treba oceniť najmä majstrovstvo a odvahu sovietskych letcov, ktorí v ťažkých podmienkach dokázali túto brigádu letecky presunúť na povstalecké územie.

Spojené štáty americké vysielali na letisko Tri Duby lietadlá B-17 Flying Fortress so zbraňami, materiálom a špeciálnymi tímami. Pristáli tam dvakrát, 17. septembra a 7. októbra 1944. Okrem materiálu vrátane protitankových zbraní Bazooka evakuovali zostrelených spojeneckých pilotov a trojčlennú delegáciu SNR. Ako poznamenal pre TASR Šumichrast, rozsah americkej pomoci sa nedá porovnávať so sovietskou, no každá bola vítaná.

Tragédia americkej a britskej misie

Tragickú kapitolu tvoria osudy americkej misie OSS (Operation DAWES) a britskej misie SOE. Ich členovia sa po potlačení povstania stiahli do hôr. Väčšina z nich bola zajatá a neskôr popravená v koncentračnom tábore Mauthausen.

Ženy ako špiónky

Často opomínanou, no kľúčovou bola úloha žien. Neboli len ošetrovateľkami, ale aj bojovníčkami, spojkami a špiónkami. Známou sa stala Chaviva Reiková, slovenská rodáčka vycvičená vo Veľkej Británii, ktorú po zajatí popravili v Kremničke. Jednou z najúspešnejších špiónok, ktorej informácie pomohli spojencom pri bombardovaní rafinérie Apollo, bola Beatrix Pospíšilová Čelková, známa ako „Trixi“. Stovky ďalších žien zásobovali partizánov, ukrývali prenasledovaných a udržiavali odboj pri živote.

Po dvoch mesiacoch urputných bojov, 27. októbra 1944, obsadili nemecké jednotky Banskú Bystricu. Generál Rudolf Viest, ktorý v októbri prevzal velenie nad povstaleckou armádou, vydal rozkaz na ústup do hôr a prechod na partizánsky spôsob boja. Obaja hlavní velitelia, Golian aj Viest, boli neskôr zajatí. Ich osud zostáva zahalený tajomstvom, hoci sa predpokladá ich smrť v Nemecku.

Krutá odveta

Nemecká odveta bola krutá. Viac než stovka vypálených obcí a masové vraždy zostávajú trvalými jazvami na duši národa. Napriek nedostatku ťažkej výzbroje a v prvých týždňoch aj moderného letectva dokázali povstalecké sily vzdorovať okupačným silám a ich domácim prisluhovačom celé dva mesiace.

Hoci v posledných dňoch októbra 1944 utrpeli vojenskú porážku, nedošlo k ich úplnému zničeniu, kapitulácii ani skončeniu organizovaného ozbrojeného odporu. Odpor časti povstaleckej armády a partizánov pokračoval partizánskym spôsobom až do oslobodenia Slovenska.