Stanovisko predsedu Českej biskupskej konferencie kardinála Duku k problematike sexuálnych trestných činov

V reakcii na program Českej televízie 168 hodín z nedele 3. 3. 2019 som podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa sexuálnych trestných činov. Je nutné, aby Polícia Českej republiky prešetrila, či boli tieto trestné činy spáchané, a pokiaľ áno, aby boli vinníci zodpovední za svoje činy. Páchatelia môžu byť potrestaní podľa práva Českej republiky. I z pohľadu cirkevného práva a učenia Rímskokatolíckej cirkvi tu ide o konanie, ktoré nie je možné tolerovať, skrývať či o ňom mlčať.

Rád by som doplnil, že v rozhovore s talianskou televíziou Sky som skutočne povedal slová o čiastočnej hystérii, ktorá sa však týkala spôsobu medializácie značne problematickej kauzy jednej dospelej osoby. Detailnejšie sa k tejto kauze nechcem vyjadrovať, aby som túto osobu nepoškodil. Stojím si za tým, že táto téma je vďačnou témou pre mnohých novinárov a niekedy i právnikov. Prečo tomu tak je, ponechávam na zvážení čitateľom.

Na rímskom summite predsedov biskupských konferencii sme boli zoznámení s materiálmi OSN, ktoré celosvetovo evidujú cca 85 miliónov podobných prípadov ročne. V Českej republike bolo za posledných 30 rokov vládnymi inštitúciami monitorovaných cca 23 000 týchto poľutovaniahodných vyšetrených prípadov. Ročne u nás teda dochádza k viac než sedemsto týchto prípadov, celkovo evidujeme vyše 400 páchateľov ročne.

V Katolíckej cirkvi v Českej republike naša správa pre rímsky summit predložila 10 prípadov za 30 rokov, evidujeme teda jedného páchateľa za tri roky. Väčšina z nich bola odsúdená podmienečne, alebo súdy nemali dosť podkladov pre nepodmienečné odsúdenie. V tejto súvislosti trvám na tom, že je potrebné ctiť prezumpciu neviny, aby nedošlo k prípadu poľského kňaza, ktorého nevina sa preukázala po 8 rokoch. Život takého človeka je v troskách, rovnako aj u obete. Nevytvárajme už obete ani na jednej, ani na druhej strane.

Na základe rozhodnutia pápeža Jána Pavla II. na konci jeho pontifikátu a v dobe pontifikátu Benedikta XVI. sme spracovali smernicu, ktorá zaväzuje biskupov a rehoľných predstavených v Českej republike k povinnosti každý prípad v najkrajtšej dobe oznámiť vyšetrujúcim orgánom Polície ČR. Chcel by som na tomto mieste poďakovať príslušným oddeleniam Polície ČR, s ktorými spolupracujeme dlhé roky, a tiež poďakovať i našej justícii. Spolupráca s týmito zložkami prebieha na vysokej odbornej úrovni, rešpektujúc najhlbšie a navnútornejšie stránky človeka a zachováva potrebnú diskrétnosť, aby obete a ich rodiny neboli ešte viac traumatizované.

Snáď dobre mienená iniciatíva Mgr. Rozka mohla naviazať na kroky Českej biskupskej konferencie, ktorá zriadila pri každej diecéze vlastnú odbornú komisiu. Projekt Mgr. Rozka mi však nebol predstavený tak, aby vedel, že ide o projekt odborníkov, kedy nedôjde k ujme na strane poškodených, ale ani potencionálnych vinníkov.

Rozhodol som sa do 14 dní predložil Poslaneckej snemovni Parlamentu ČR návrh novelizácie § 368 TZ – Neoznámenie trestného činu, tak, aby tento paragraf obsahoval poviinnosť oznámiť trestný čin v prípade skutkových podstát a) § 185 – Znásilnenie; b) §186 – Sexuálny nátlak; c) 187 – Pohlavné zneužitie, a to u osôb mladších ako 16 rokov. V súčasnej dobe totiž naša právna úprava nezaväzuje k oznámeniu týchto zločinov.

Dominik kardinál Duka OP, arcibiskup pražský