Ministerstvo školstva našlo jednoduchý spôsob, ako oslabiť rodičovský súhlas. Stačí použiť slovo prevencia. Návrh novely školského zákona hovorí, že informovaný súhlas zákonného zástupcu sa nemá vyžadovať vtedy, ak ide o preventívne činnosti, ktoré v škole vykonáva štátny orgán.

Na prvé počutie to znie nevinne. Kto by bol proti dopravnej bezpečnosti, požiarnej prevencii alebo návšteve policajta v škole? Lenže zákon nepíše dopravné ihrisko ani hasičskú ukážku. Píše preventívna činnosť. A ak má toto slovo vypnúť informovaný súhlas rodiča, štát musí presne povedať, čo všetko sa pod neho zmestí.

Výnimka už raz v zákone je

Rodičovský súhlas pri školských aktivitách nie je náhodný výmysel. Je to poistka. Má rodičovi povedať, kto vstupuje do školy, s akou témou, v akom rozsahu a s akým obsahom. Pri aktivitách nad rámec školského vzdelávacieho programu má zákon už dnes pravidlá oznámenia, súhlasu alebo nesúhlasu a náhradného vyučovania.

Lenže v tom istom paragrafe už výnimka existuje. Odseky o oznámení, nesúhlase a náhradnom vyučovaní sa nevzťahujú na preventívne činnosti, ktoré v škole vykonáva štátny orgán.

Debata teda nezačína na zelenej lúke. Zákon už dnes pozná znenie, podľa ktorého pri preventívnych činnostiach štátneho orgánu neplatia pravidlá, ktoré mali rodiča držať v hre. Teraz prichádza ďalší krok.

Novela posúva rovnakú logiku ďalej

Aktuálny návrh v medzirezortnom pripomienkovom konaní dopĺňa podobné znenie do ustanovení o aktivitách materských, základných a stredných škôl. Pri materských školách sa má na konci príslušného odseku pripojiť veta: „Informovaný súhlas sa nevyžaduje, ak ide o preventívne činnosti, ktoré v škole vykonáva štátny orgán.“ Pri základných a stredných školách sa rovnaká výnimka vkladá do už existujúcich viet o informovanom súhlase.

Tieto ustanovenia síce stoja pri aktivitách školy, ako sú kurzy, exkurzie, výlety alebo ďalšie školské aktivity. Navrhovaná výnimka však nie je napísaná ako výnimka pre výlet alebo exkurziu organizovanú štátom. Rozhodujúce má byť niečo iné: či sa aktivita označí ako preventívna činnosť štátneho orgánu.

A tu sa začína problém. Slovo prevencia môže znamenať dopravnú bezpečnosť, prevenciu kriminality, šikanu, extrémizmus, radikalizáciu, nenávistné prejavy, diskrimináciu, dezinformácie, mediálnu gramotnosť, digitálnu bezpečnosť, zdravotnú osvetu alebo prevenciu šírenia vírusu.

Nie každá takáto aktivita je zlá. Pri každej však záleží na obsahu, lektorovi, metodike a hodnotovom rámci. Rodič má právo vedieť, či jeho dieťa dostáva vecné poučenie, alebo ideologické pôsobenie zabalené do slovníka prevencie.

Ministerstvo priznáva, prečo rodič prekáža

Dôvodová správa rezortu používa bezpečný jazyk. Hovorí o preventívnych činnostiach štátnych orgánov, ktoré sa realizujú pri plnení ich zákonných úloh v oblasti prevencie a ochrany verejného poriadku a bezpečnosti. Pri takomto opise sa dá prikývnuť.

Lenže dôvodová správa hovorí aj viac. Ministerstvo tvrdí, že požiadavka na predchádzajúci informovaný súhlas môže brániť účasti práve tých detí, pri ktorých majú preventívne aktivity najväčší zmysel a účinok. Rezort teda nepovažuje rodičovský súhlas iba za papierovanie. Považuje ho za možnú prekážku účinnosti štátnej prevencie.

Tým priznáva podstatu sporu. Rodičovský súhlas nie je len administratívny podpis. Je to možnosť povedať nie. A ministerstvo dnes navrhuje, aby práve toto nie pri preventívnej činnosti štátneho orgánu nebolo potrebné.

Ak štát tvrdí, že v niektorých prípadoch má jeho preventívna aktivita prednosť pred súhlasom rodiča, musí to napísať úzko. Presne. Kontrolovateľne. Ak ide o políciu, hasičov, dopravnú bezpečnosť alebo ochranu pred konkrétnym rizikom, zákon to vie pomenovať. Ak namiesto toho použije všeobecné slovo prevencia, nežiada presnú výnimku. Žiada bianko dôveru.

Rodič raz prekáža, inokedy je poistkou

Ten istý návrh ukazuje, že rezort s rodičom pracuje selektívne. Pri individuálnom vzdelávaní má žiak absolvovať diagnostické vyšetrenie v zariadení poradenstva a prevencie najmenej raz v priebehu stupňa alebo vzdelávacieho cyklu. Ak zákonný zástupca neudelí informovaný súhlas na takéto vyšetrenie, návrh to dopĺňa medzi dôvody na zrušenie individuálneho vzdelávania.

Pri odborných zamestnancoch mimo pracoviska návrh naopak rodiča posilňuje. Dôvodová správa uvádza, že podmienky výkonu odborných činností mimo pracoviska sa spresňujú pre ochranu detí a žiakov pred sexuálnym zneužívaním alebo vykorisťovaním a zároveň pre ochranu odborných zamestnancov pred obvineniami.

Kontrast je výrečný. Keď štát potrebuje diagnostikovať dieťa v individuálnom vzdelávaní, rodičovský nesúhlas môže mať tvrdý následok. Keď odborný zamestnanec pracuje s dieťaťom mimo pracoviska, rodič má byť poistkou. Ale keď štátny orgán príde do školy s preventívnou činnosťou, informovaný súhlas rodiča sa nemá vyžadovať.

To nie je jednotná filozofia ochrany dieťaťa. To je selektívne používanie rodiča podľa toho, kedy sa štátu hodí.

Rodičovský súhlas je najviditeľnejšia časť návrhu. Pri čítaní celého školského balíka však vidno, že novela otvára aj ďalšie otázky, ktoré sa v mediálnej skratke ľahko stratia.

Tieto zmeny si zaslúžia samostatnú pozornosť. Pri rodičovskom súhlase je však kľúčová najmä jedna otázka: kto výnimku žiadal a pre aké konkrétne prípady?

Kto výnimku chcel

Minister Tomáš Drucker v reportáži TV Markíza povedal, že podnet prišiel z orgánov štátnej správy a že sa o tom v minulosti debatovalo s viacerými ministerstvami. To je dôležitá veta.

Ak podnet prišiel z viacerých rezortov alebo orgánov štátnej správy, verejnosť má vedieť z ktorých. Ak existujú konkrétne prípady, keď rodičovský súhlas bránil legitímnej prevencii, ministerstvo ich má pomenovať. Ak išlo o dopravnú bezpečnosť, nech to povie. Ak išlo o políciu, nech to povie. Ak išlo o širšie preventívne programy, tým skôr treba vedieť, kto ich pripravil a kto bude niesť zodpovednosť za ich obsah.

Redakcia Hlavných správ sa preto ministerstva školstva opýtala, ktoré orgány štátnej správy dali podnet na túto výnimku, aké konkrétne problémy mali riešiť a či rezort disponuje príkladmi, keď informovaný súhlas rodiča znemožnil účasť dieťaťa na preventívnej aktivite. Opýtali sme sa aj na to, ako ministerstvo vykladá pojem preventívna činnosť a či môže štátny orgán pri takýchto aktivitách využívať externých partnerov, lektorov alebo projektových dodávateľov.

Toto nie je technická otázka pre úradníkov. Toto je hranica medzi rodičom, školou a štátom. Škola nie je voľný priestor pre každého, kto príde s dobrým úmyslom a správnou pečiatkou. Škola pracuje s deťmi, ktorých výchova nepatrí štátu ako prvému.

Rodič nemusí podpisovať každú vetu, ktorú dieťa počuje v škole. Ale keď štát žiada právo obísť jeho informovaný súhlas, nemôže mu namiesto presných hraníc ponúknuť iba slovo prevencia.