Chladenie bytov a domov sa stáva čoraz výraznejšou položkou v spotrebe energie európskych domácností. Vývoj súvisí najmä s rastúcim využívaním klimatizácie počas horúcich období a s častejšími vlnami horúčav v Európe.

Spotreba energie na chladenie mala v posledných rokoch prevažne rastúci trend. Medzi rokmi 2018 a 2024 klesla iba dvakrát. V roku 2020 sa medziročne znížila o 2,5 % a v roku 2023 o 1,9 %. V ostatných rokoch Eurostat evidoval nárast. Najvyšší objem energie na chladenie domácností spotrebovali v roku 2024 krajiny južnej Európy. Na prvom mieste bolo Taliansko s 26,3 tisíca terajoulov, nasledovalo Španielsko so 14,3 tisíca terajoulov a Grécko s 11,9 tisíca terajoulov.

Iný obraz ukazuje porovnanie podľa podielu chladenia na celkovej konečnej spotrebe energie domácností. Najvyššie hodnoty dosiahli Cyprus a Malta, kde chladenie tvorilo 16 %, respektíve 15 % spotreby domácností. V Grécku pripadalo na chladenie priestorov 7,4 % konečnej spotreby energie domácností. V Španielsku bol tento podiel 2,5 % a v Taliansku 2,3 %, hoci tieto dve krajiny patrili z hľadiska absolútneho objemu spotrebovanej energie medzi najväčších spotrebiteľov v EÚ.

Údaje naznačujú, že klimatizácia bude mať v európskej energetike čoraz väčší význam. Rastúca potreba chladenia môže ovplyvňovať najmä letnú spotrebu elektriny, zaťaženie distribučných sietí a požiadavky na energetickú efektívnosť budov.