Spor okolo ministra Tarabu nie je sporom o smerovanie envirorezortu, ale najmä vnútorným mocenským konfliktom v Slovenskej národnej strane, tvrdí politológ

Dubóczi poukázal, že Taraba bol medzi osobnosťami, ktoré v roku 2023 pomohli národniarom osloviť voličov a dostať sa do parlamentu, no od začiatku vystupoval ako pomerne autonómny aktér s vlastnými záujmami, nad ktorým predseda SNS Andrej Danko nemá úplne kontrolu. „Pre predsedu SNS je preto výmena ministra aj pokusom určitou formou obnoviť stranícku disciplínu a demonštrovať, že o nomináciách SNS rozhoduje vedenie strany. V situácii, keď SNS dlhodobo zápasí o politickú relevanciu, ide zároveň o jeden z mála sporov, v ktorých môže Danko ešte ako-tak ukázať vlastným poslancom aj verejnosti, že si stále dokáže presadiť svoju vôľu,” vraví Dubóczi.

Na Tarabov odchod z ministerskej pozície vyzývajú práve predstavitelia SNS, ktorá ho do ministerského kresla nominovala. Jeho odchod podľa nedávnych informácií chcú do 15. septembra, pôvodne sa hovorilo o tom, že obe zúčastnené strany by sa mali usilovať o urovnanie vzájomných vzťahov do konca septembra. Predseda SNS Andrej Danko nedávno v jednej z víkendových politických relácií uviedol, že v prípade Tarabovho odchodu bude kandidátom národniarov na post šéfa envirorezortu terajší štátny tajomník Filip Kuffa. Predseda SNS sa vtedy vyjadril, že k zlepšeniu vzťahov nedošlo a trvá na Tarabovom odchode. Samotný Taraba odmieta, že by mal 15. septembra odísť z ministerského postu, odmieta i to, že by Kuffa mal byť ministrom. Odmietol tiež, že by mu bol ponúknutý nejaký post v diplomacii či štátnej správe, označil to za výmysly.

Taraba sa vzoprel SNS: Neodstúpim. Kuffa ministrom nebude

Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) má podľa politológa formálne priestor na sprostredkovanie dohody, taktiež sa môže pokúsiť o časový odklad či o kompenzačné riešenie pre Tarabu. „Jeho reálny manévrovací priestor je však obmedzený koaličnou zmluvou, podľa ktorej envirorezort patrí SNS,” upozornil Dubóczi poukazujúc, že premiér sa už verejne vyjadril, že Tarabovu prácu síce hodnotí pozitívne, no zároveň deklaroval rešpekt k právu SNS rozhodovať o ich vlastnom nominantovi. „Inými slovami, potrebuje aj Tarabu, aj Danka. Napriek tomu je zaujímavé sledovať mieru, v ktorej musela SNS čakať na zelenú od premiéra, ktorý má relatívne silnú motiváciu spolupracovať, pretože otvorený konflikt s Dankom by zbytočne zvyšoval neistotu okolo už aj tak krehkého parlamentného fungovania koalície,” dodal politológ.

Prípadná výmena Tarabu za terajšieho štátneho tajomníka F. Kuffu by tak podľa Dubócziho názoru pôsobila najmä ako mocenská rošáda určená na stabilizáciu pomerov v SNS a v koalícii len čosi vyše roka pred parlamentnými voľbami, nie ako zmena uskutočnená v mene verejného záujmu či kvôli zásadným sporom o environmentálnu politiku. „Pre SNS by znamenala návrat priamejšej kontroly nad rezortom. Pre Fica by šlo o cenu za zachovanie pokoja s menším koaličným partnerom,” vysvetľuje politológ podotýkajúc, že takýto krok by ale verejne potvrdil, že personálne obsadenie vlády je stále do veľkej miery predmetom vnútrokoaličných dohôd a osobných sporov a nie transparentného hodnotenia výkonu ministrov. Poukázal i na Tarabovo odmietnutie ultimáta SNS i toho, že by ho mal nahradiť Kuffa. Spor tak podľa politológa očividne nie je uzavretý.

Danko žiada, aby Taraba odstúpil do 15. septembra. Taraba sa chce udržať ako podpredseda vlády

Tarabov prípadný návrat do Národnej rady SR je podľa Dubócziho citlivý, a to najmä preto, že by získal vlastný hlas a potenciálne aj vyjednávaciu pozíciu. „Vôbec to však automaticky nemusí znamenať pád vlády ani blokovanie zákonov: ak bude odchod výsledkom dohody a Taraba dostane politicky prijateľnú kompenzáciu či perspektívu ďalšieho pôsobenia, pravdepodobnejšie je, že bude koalíciu naďalej podporovať,” myslí si politológ. Podotkol ale, že stále existuje riziko pri tesných hlasovaniach, kde môže rozhodovať aj jediný nespokojný poslanec. Taraba by v takom prípade mohol byť aktérom, s ktorým bude koalícia musieť pri spornejších zákonoch osobitne rokovať. „Inými slovami, nič nové, čo by sme tu za posledné roky nezažili už viacnásobne. Z tohto pohľadu by možno pre koalíciu bolo výhodnejšie ho opäť dostať mimo parlamentu. Táto epizóda tak len pripomína, že súdržnosť koalície predovšetkým stojí na priebežnom vyvažovaní osobných ambícií, straníckych záujmov a parlamentnej matematiky,” uzavrel Dubóczi.